Na amsterdamskom štadióne De Meer sa na konci 70-tych rokov minulého storočia objavili noví hrdinovia – pravý krídelník Čeu La Ling a ľavý krídelník Simon Tahamata. Aj vďaka ich prispeniu získal Ajax domáce tituly v rokoch 1977, 1978 a 1979. Holandský šampión si však zvykol na výraznejšie úspechy. Ešte nedávno získal 3 tituly v PEM za sebou, teraz sa musel uspokojiť s tým, že je majstrom Holandska. V európskych pohároch Ajax doslova horel – najďalej sa dostal v sezóne 1979/80 keď ho v semifinále zastavil Nottingham Forest.

V tomto období sa spustilo obrovské obchodovanie s hráčmi, takmer každý deň sa uskutočnil významný transfer. Pomaly prestali existovať typickí kluboví hráči, ktorí pôsobili v jednom tíme počas celej svojej kariéry. Ajax sa sprvoti začal orientovať na Dánsku liaheň – z tejto krajiny totiž vedel nakúpiť futbalistov pomerne lacno. Do jeho tímu prišli postupne Frank Arnesen, Soren Lerby, Henning Jensen či Jesper Olsen.

Časy keď sa Ajax spoliehal výhradne na svoj prepracovaný mládežnícky systém boli preč. Talenty sa však rodili aj naďalej – za zmienku stoja hlavne Sonny Silooy, Gerald Vanenburg, John van ´t Schip či Frank Rijkaard. Krátko po nich sa na scéne objavil aj mladučký, iba 16-ročný Marco van Basten.

V roku 1981 sa do zostavy Ajaxu vrátil Johan Cruyff. Aj vďaka nemu získal amsterdamský klub niekoľko ďalších ligových či pohárových titulov. Fanúšikovia však chceli viac – pomaly zabúdali ako chutí úspech na európskej scéne. Najhoršie to bolo v období medzi rokmi 1982 a 1986, keď Ajax vypadol vždy v jednom z prvých kôl európskych pohárov! Ako sa mohol klub dostať späť medzi elitu keď tomu nedokázal napomôcť ani sám Johan Cruyff?

Aby sme boli presní, Johan Cruyff z Ajaxu odišiel už po skončení sezóny 1982/83, takže nezažil všetky spomínané európske neúspechy. Dôvodom jeho odchodu bola jeho vysoká cena a časté zranenia. Fanúšikovia reagovali mimoriadne podráždene. Prezidenta klubu Tona Harmsena musela po poslednom zápase tejto sezóny chrániť polícia...

Stalo sa čosi šokujúce. Cruyff sa zachoval veľmi zvláštne a rozhodol sa, že prestúpi do konkurenčného Feyenoordu! Hneď v prvej sezóne (83/84) získal s týmto klubom domáci titul, ktorý bol prvým od roku 1974 a posledným do roku 1991. Najzaujímavejším dňom tejto sezóny bol 18. september 1983, keď sa Ajax stretol práve s Feyenoordom. Čo myslíte, ako sa tento zápas skončil? Verte alebo nie – Ajax zvíťazil aj vďaka hetriku Marka van Bastena 8:2!

Posledný spomenutia hodný zápis temného obdobia Ajaxu prišiel 3. októbra 1984. Ajax hral v prvom kole UEFA proti luxemburskému klubu Red Boys Differdange a na jeho ihrisku iba remizoval 0:0! Podľa fanúšikov to bola obrovská blamáž! Hráči Ajaxu však pošramotený dojem napravili hneď v odvete, keď po piatich góloch Marca van Bastena a troch Ronalda Koemana zvíťazili neuveriteľne hladko 14:0!!!

1985-1988: Johan Cruyff Superstar

Azda nikto na svete nerobil v 80-tych rokoch také neočakávané kroky ako Johan Cruyff. Ajax to na vlastnej koži zažil v júli 1985, keď sa do jeho štruktúr spomínaná holandská hviezda opäť vrátila. Tentoraz však v úlohe trénera – Johan začal trénovať hráčov, s ktorými ešte pred niekoľkými rokmi sám hrával. Cruyff sa preslávil tým, že svojmu kádru bezhranične veril a ako sa neskôr ukázalo, oprávnene. Prvá polovica 80-tych rokov priniesla pre Ajax tituly na domácej pôde, po príchode Cruyffa sa však toto začalo pomaly meniť.

Od roku 1986 začal v holandskej lige dominovať PSV Eindhoven, ktorý bol v tých časoch v podstate neporaziteľný. Na svoje konto si pripísal štyri tituly v rade. Cruyff však spokojne pracoval vo svojom tíme a úspechy sa dostavili – počas prvej sezóny zvíťazil v Pohári KNVB a kvalifikoval sa do európskeho PVP. Do jarnej časti pohára sa Ajaxu podarilo prepracovať iba druhýkrát počas posledných štrnástich rokov a v PVP nakoniec aj dominoval! K titulu ho priviedol ten istý Johan Cruyff, ktorý pôsobil pri poslednom veľkom úspechu (PEM 1973) ešte v úlohe hráča.

Na ceste za titulom Ajax vyradil najskôr turecký Bursaspor, grécky Olympiakos Pireus a švédske Malmo FF. Hlavne porážka posledného spomenutého súpera sa v Amsterdame oslavovala ako titul majstrov sveta. V ďalšom kole čakala na Ajax Zaragoza. Zaujímavý bol hlavne zápas na španielskej pôde, kde sa hralo na totálne rozmočenom trávniku – Ajax v tomto zápase zvíťazil 3:2 – v jeho drese upútali hlavne Marco van Basten a Johnny Bosman. O dva týždne neskôr to dopadlo ešte jasnejšie a Ajax doma vyhral s prehľadom 3:0. Po Rijkaardovom góle v poslednej minúte diváci prelomili zábrany a vtrhli na ihrisko, kde oslavovali spoločne s fanúšikmi.

Nasledovalo aténske finále, kde spoločne s hráčmi cestovali aj približne 20 000 verných fanúšikov. Súperom Ajaxu bol východonemecký tím Lokomotíva Lipsko. Finále bolo pomerne nudné, nemecké mužstvo sa prezentovalo zvláštnym futbalom. Ajax nemal veľa problémov, no keďže skórovať dokázal iba Marco van Basten, konečný výsledok bol 1:0. Oslavy ešte poriadne neutíchli a o Marca van Bastena prejavilo vážny záujem AC Miláno. Holandský kanonier neváhal a okamžite podpísal prestupové lístky. So svojim tímom sa rozlúčil dvoma presnými zásahmi vo finále Pohára KNVB, kde Ajax vyhral nad FC Den Haag 4:2.

Ďalšia sezóna 1987/88 sa pre Ajax začala skvele. Prví súperi v Pohári víťazov pohárov – FC Dundalk (Írsko), HSV Hamburg a Young Boys Bern neboli pre holandské mužstvo žiadnou prekážkou a ani jeden z nich nedokázal skórovať! Viacerým však začínalo byť jasné, že Ajaxu takáto fazóna dlho nevydrží. Predsa len – Van Basten bol preč, Sonny Silooy odišiel z tímu počas sezóny, Frank Rijkaard krátko po ňom. Posledný menovaný opustil káder kvôli rozporom s trénerom Cruyffom a zamieril do Sportingu Lisabon, neskôr do Zaragozy a AC Milána. Najväčší úder pre Ajax však ešte len prišiel – po konflikte s vedením klubu presne 4. januára 1988 rezignoval aj tréner Johan Cruyff.

Trénersky triumvirát v zložení Barry Hulshoff, Spitz Kohn a Bobby Haarms pokračoval v nastúpenom trende a dosiahol do až do štrasburgského finále PVP, kde ich čakal belgický KV Mechelen. Zápas začal zaujímavo a už v 10. minúte sa musel porúčať obranca Ajaxu Danny Blind, ktorý uvidel červenú kartu. Tento hráč bol veľkým smoliarom, pretože deň pred aténskym finále, ktoré sa hralo o rok skôr si na pláži zranil členok a nakoniec v ňom nehral... Poďme však späť k zápasu s Mechelenom – Ajax bol aj v desiatich lepším tímom, no nedokázal skórovať a nakoniec prehral 0:1. Belgický Mechelen mu neuchmatol iba trofej, ale aj jedného z talentovaných hráčov – Johnnyho Bosmana!

PSV Eindhoven naďalej dominoval a zvíťazil i v Pohári európskych majstrov. S finalistami dvoch najprestížnejších európskych pohárov dosiahol holandský futbal na absolútny vrchol. Všetko sa ešte znásobilo na majstrovstvách Európy 1988, kde žiarila hlavne trojica z AC Milána – Marco van Basten, Frank Rijkaard a Ruud Gullit. Na mníchovskom Olympijskom štadióne získalo Holandsko titul majstrov Európy – zaujímavé je, že presne na tomto štadióne sa pred 14 rokmi začala futbalová bieda západoeurópskej krajiny. Finálové víťazstvo nad ZSSR v pomere 2:0 bolo fantastické, ešte krajšie však bolo semifinále a výhra 2:1 proti Nemecku. V Holandsku nasledovali oslavy, ktoré nemali konca kraja...

Reprezentácia oslavovala, Ajax smútil. Opäť raz sa mu rozpadol kvalitný káder a opäť sa musel odpichnúť zo samého dna.

1988-1991: Ajax na dne

Strata najlepších hráčov nikdy nie je ničím príjemným. Ešte horšie je to, ak tí hráči odídu preč za smiešne peniaze a klub na nich nič nezarobí. Také boli aj prípady Marca van Bastena - ktorý šiel do AC Milána za 500 000 dolárov, ale i Franka Rijkaarda – ten odišiel z tímu v podstate zadarmo. Ajax ostal na dne – nemal hráčov, nemal ani peniaze. Vyrastajúce hviezdy ako bratia De Boerovci, Dennis Bergkamp či Bryan Roy boli stále príliš mladé na to, aby utiahli tím. Noví hráči do tímu neprišli – výnimkou bol iba švédsky útočník Stefan Pettersson, ktorý sa čoskoro stal jedným z najväčších obľúbencov amsterdamských fanúšikov.

Nemecký tréner Kurt Linder sa rozhodol pre obranný systém hry 4-4-2. Krídelníci John van ´t Schip, Bryan Roy a Rob Witschge ostávali zväčša na lavičke. Štart sezóny 1988/89 bol veľkou pohromou a Ajax sa dostal do najväčšej finančnej krízy svojej histórie. V štyroch z prvých siedmych stretnutí prehral a tréner Linder bol vyhodený. Krátko na to po veľkej kritike odstúpilo aj vedenie klubu a loď s názvom Ajax sa pomaly začala potápať.

Tím z hlavného mesta Holandska sa ocitol na pokraji bankrotu. Vyšetrovateľská skupina odhalila viacero podvodov pri prestupoch, ktoré spískalo už vyhodené vedenie. Ajax sa musel prizerať na to, ako boli niektorí z jeho zamestnancov zatknutí a postavení pred súd. Hráči sa však prebrali z letargie a dokázali zvíťaziť v dvanástich stretnutiach po sebe! Okrem toho v tejto sezóne dvakrát zdolali aj majstrovský PSV! Nový tréner Spitz Kohn však nedokázal vystúpiť vyššie ako na druhé miesto. V tejto sezóne Ajax nevyhral nič, no stratil veľmi veľa.

Do nového ročníka vstúpil Ajax s novým vedením i s novým trénerom Leom Beenhakkerom. Tomu nevyšiel vstup do domácej súťaže a Ajax prehral tri z prvých šiestich stretnutí. Najväčší šok však prišiel v prvom kole Pohára UEFA. AFC najprv prehral na ihrisku viedenskej Austrie 0:1. Do odvety nastúpil plný sebavedomia a vďaka gólu Jana Woutersa bolo už do polčasu po rakúskom náskoku. Rozhodujúci gól však akosi nemal kto pridať. Nasledovalo predĺženie a stalo sa čosi prekvapivé – Rakúšania zbehli do protiútoku a vyrovnali. Ajax potreboval v tejto chvíli streliť dva góly a to bolo veru nereálne. Fanúšikovia Ajaxu označovaní „F-Side“ začali búriť, demolovali ochranné pletivo okolo ihriska a jeho kusy hádzali na hraciu plochu. Železná tyč zasiahla i brankára Austrie Wohlfartha. Ajax bol v totálnej kríze a navyše od tohto momentu mu hrozili aj sankcie UEFA, ktoré mohli úplne zruinovať problémami trápený tím.

Verdikt UEFA bol takýto – výsledok zápasu sa kontumoval na 0:3 pre Austriu, Ajax dostal ročný zákaz štartu v Pohári UEFA a tri najbližšie domáce zápasy po tomto období musel odohrať vo vzdialenosti minimálne 200 kilometrov z Amsterdamu. Ajaxu už o európsku slávu vôbec nešlo – išlo mu len a len o holé prežitie.

Iróniou bolo, že mladý tím okolo De Boerovcov, Richarda Witschgeho, Bryana Roya, Marciana Vinka a Dennisa Bergkampa nakoniec získal domáci titul (1989/90), ktorý bol už 23. v poradí. Amsterdamský tím teda dostal prvýkrát od roku 1985 šancu predstaviť sa v Pohári majstrov, kde neplatil trest UEFA. Smolu mal obľúbenec fanúšikov Stefan Pettersson, ktorého vyradilo zranenie na celých šesť mesiacov. Tréner Leo Beenhakker, ktorý vštepil mladým hráčom základnú filozofiu futbalu podpísal zmluvu s Realom Madrid. „Leovým rozhodnutím sa cítim zradený,“ povedal prezident Ajaxu Michael van Praag vo svojom emotívnom príhovore.

Mohlo to byť ešte horšie?