Ďalším klubom, ktorého históriu vám stručne predstavíme je najúspešnejší a najslávnejší nemecký klub FC Bayern Mníchov.

1900 – 1945: Začiatky a prvé úspechy

Príbeh dnešného Bayernu Mníchov začal vo februári roku 1900. Berlínčan Franz John založil svoj vlastný klub a na jeho prvú súpisku napísal mená osemnástich hráčov. Boli to prví pionieri, ktorí začali budovať dnes slávny klub. Spočiatku fungoval na veľmi nízkej úrovni, až v roku 1907 získal vlastné sídlo, ktoré bolo na mníchovskej Leopoldstrasse. V blízkom okolí mal klub jediného konkurenta – FC Wacker, ktorého hneď v začiatkoch zdolal 8:1.

Prvým úspechom Bayernu bolo teda dominovanie v mníchovskom futbale, ktoré si mohli fanúšikovia vychutnávať z pomerne kvalitnej tribúny. Významnejší úspech prišiel v roku 1910, keď sa stal Bayern majstrom východného regiónu. O rok neskôr si klub svoj titul bez problémov obhájil, keď v súťaži nenašiel premožiteľa.

Prvým reprezentantom Nemecka, ktorý hájil červené farby mníchovského tímu sa stal v roku 1910 Max „Gaberl“ Gablonsky. Jeho premiéra v národných reprezentačných farbách sa uskutočnila 16. mája 1910, keď Nemecko prehralo na pôde Belgicka 0:3. Od tohto obdobia sa veci začali vyvíjať pomerne rýchlo – už do roku 1920 mal Bayern Mníchov 700 členov a stal sa tým, čo je až do dnešných dní – najväčším futbalovým klubom vo svojom meste.

V roku 1926 tím zvíťazil v juhonemeckých majstrovstvách a v roku 1932 sa po prvýkrát tešil z celonemeckého titulu, keď zdolal Eintracht Frankfurt 2:0. Strelcami gólov pri tomto úspechu boli hráči Rohr a Krumm, najväčšími hviezdami tímu zasa Heidkampf a Breindl. Trénerom, masérom, organizátorom a manažérom v jednej osobe bol Richard „Malý“ Dombi.

Bayern sa stal v Nemecku veľkým pojmom. Hráči Simetsreiter, Goldbrunner a Moll mali tú česť a mohli sa zúčastniť Olympijských hier v roku 1936 v Berlíne. Potom sa však futbalový duch Nemecka na určitý čas umlčal a začala sa Druhá svetová vojna, ktorá v krajine prerušila všetky športové podujatia na pomerne dlhý čas.

1946 – 1967: Obdobie rekonštrukcie

Po katastrofickom období v histórii Nemecka potreboval futbal v tomto štáte určitý čas na obnovu. Eufória sa však do krajiny vrátila pomerne rýchlo, pretože už deväť rokov po skončení vojny sa Nemecko stalo víťazom majstrovstiev sveta vo futbale, ktoré sa konali v roku 1954 vo Švajčiarsku.

Tím Seppa Herbergera vyhral prvý titul pre Nemecko v histórii, keď vo finále zvíťazil nad v tej dobe veľmi silným Maďarskom 3:2. Súčasťou mužstva bol aj kapitán Bayernu Mníchov Jakob Streitle, ktorý však príležitosť nedostal a počas finálového zápasu sedel na tribúne.

Netrvalo však dlho a hráči Bayernu Mníchov sa začali výraznejšie presadzovať do reprezentačného základu. Červení sa stali v roku 1957 víťazmi Pohára DFB, keď na augsburgskom Rosenau štadióne zvíťazili nad Fortunou Dusseldorf 1:0. Strelcom rozhodujúceho gólu sa stal kapitán tímu Jobst. Po tomto úspechu však nasledovalo krátke obdobie nezdarov. Pod vedením Wilhelma Neudeckera neprežíval Bayern práve najlepšie časy, pretože v roku 1963 mu nebolo umožnené vstúpiť do novootvorenej národnej súťaže – Bundesligy.

O dva roky neskôr už FC Bayern dostal súhlas na vstup do prestížnej súťaže. Stalo sa tak pod vedením Tschika Čajkovského, ktorý nakoniec zomrel v roku 1998. Klub začal obdobie neuveriteľného rozvoja, počas ktorého zažiaril napríklad Franz Beckenbauer ale aj mnoho iných hviezd.

Beckenbauer prišiel k červeným z konkurenčného Mníchova 1860 a Čajkovský ho poslal hrať priamo počas play-off. V bráne Bayernu nastupovala v tom čase ďalšia veľká postava svetového futbalu – Sepp Maier a v útoku sa začínal pomaličky presadzovať mladík Gerd Müller, ktorý dokázal dopravovať loptu do súperovej siete neuveriteľne spoľahlivo.

V tomto období sa Bayern začal dostávať do povedomia fanúšikov na celom svete. Vo svojom prvom ročníku v Bundeslige (1965/66) skončil klub na treťom mieste a Beckenbauer a Maier dostali okamžite pozvánky do reprezentácie, ktorá cestovala na majstrovstvá sveta do Anglicka. Tam nakoniec podľahla až vo finále domácemu výberu. Mníchovský futbal však v tomto roku celkom bez titulu neostal – Bayern totiž získal po druhýkrát v histórii Pohár DFB, keď vo finále jasne prevýšil SV Meidericher a zvíťazil 4:2. Finále pohára sa uskutočnilo ešte pred majstrovstvami sveta a na frankfurtskom štadióne sa naň prizeralo 60 000 divákov. Strelcami gólov boli Ohlhauser, Beckenbauer a Brenninger (2).

O rok neskôr získal bavorský veľkoklub svoje prvé double. Ako víťaz domáceho pohára z roku 1966 dostal šancu účinkovať v Pohári víťazov pohárov, kde nakoniec aj zvíťazil. Vo finále sa stretol s Glasgowom Rangers a vďaka gólu Franza Rotha zo 109. minúty aj zvíťazil 1:0. Druhý úspech sezóny si Bayern pripísal vďaka obhajobe víťazstva v domácom pohári, keď vo finále zdolal Hamburg SV 4:0...

1968-1976: Zlaté roky

V tomto období hrávali za Bayern hráči ako Roth, Starek, Müller, Brenniger, Ohlhauser, Beckenbauer, Olk, Pumm, Maier, Schmidt či Schwarzenbeck. Trénerom týchto hviezd sa stal v roku 1968 Branko Zebec, ktorý nahradil odchádzajúceho Čajkovského. Zebec sa okamžite dostal do povedomia verejnosti tým, že hráčom zakázal konzumáciu piva. A úspechy sa dostavili – Bayern tentoraz siahol na skutočné double – domácu súťaž vyhral s osembodovým náskokom pred Alemanniou Aachen a vo finále pohára zdolal aj Schalke. Na scéne sa však v tom čase objavil nový tím, ktorý to mníchovčanom v najbližších rokoch mimoriadne sťažil – Borussia Monchengladbach! Tento klub získal domáci titul tak v sezóne 1970 ako aj v roku 1971 – Bayern Mníchov sa musel uspokojiť s druhými miestami...

V roku 1972 sa však veci opäť vrátili do starých známych koľají a žezlo prevzal do svojich rúk opäť Bayern – tentoraz už na novom Olympijskom štadióne. Trénerom tímu bol Udo Lattek. Dôvodov na oslavy však bolo hneď viacero. Kráľom strelcov sa stal Gerd Müller, ktorý nastrieľal neuveriteľných 40 gólov a Bayern dosiahol zo 68 možných bodov až 55, čo bol nový rekord Bundesligy. Lattekov tím získal aj Pohár DFB, keď vo finále zvíťazil nad Kolínom 2:1 po predĺžení.

Pod vedením Latteka nasledovali aj dva ďalšie domáce tituly pre Bayern. Potom však prišiel prvý kompletný futbalový triumf pre bavorský veľkoklub. V roku 1974 získal tím aj Pohár európskych majstrov, keď bol vo finále v lepšej forme ako španielsky klub Atletico Madrid. Po finálovej remíze 1:1, keď za červených vyrovnával Schwarzenbeck v poslednej minúte nastaveného času sa zápas musel opakovať. V ňom už Bavori jasne dominovali a po dvoch góloch Uliho Hoenessa a Gerda Müllera zvíťazili 4:0!

V tomto roku sa konali aj majstrovstvá sveta vo futbale a Nemecko bolo úspešné, keď vo finále zvíťazilo nad Holandskom v pomere 2:1. V zostave majstrov sa objavilo až šesť hráčov Bayernu Mníchov - Maier, Beckenbauer, Schwarzenbeck, Breitner, Hoeness a Müller. Dvaja z nich aj skórovali – Breitner premenil penaltu a Müller sa prezentoval nezabudnuteľnou strelou z otočky.

Bayern si potom v Bundeslige vybral oddychový čas až do roku 1980, stihol však dosiahnuť európske treble. Bavori zvíťazili v Pohári európskych majstrov 1975, keď v parížskom finále zdolali Leeds 2:0 po góloch Rotha a Müllera. O rok neskôr si klub tento úspech zopakoval a zvíťazil nad St. Etienne. Tentoraz sa hralo v Glasgowe a strelcom rozhodujúceho gólu bol opäť Roth. Pri oboch tituloch bol trénerom Dettmar Cramer. Treble bolo skompletizované po víťazstve v Interkontinentálnom pohári – 0:0 a 2:0 proti Belo Horizonte. Toto však boli posledné veľké tituly pre Bayern v 20. storočí...

1977 – 1990: Zmeny a nový začiatok

Rok 1977 bol rokom zmeny a rokom bez titulu. Franz Beckenbauer sa rozhodol, že z klubu odíde a zamieril do amerického tímu Cosmos New York. O rok neskôr ho nasledoval aj Gerd Müller, ktorý si za nový klub vybral Fort Lauderdale.