Šok prišiel o rok neskôr – Charlie Mitten z ničoho nič opustil Old Trafford a zamieril do neznámeho kolumbíjskeho tímu Santa Fé! V Anglicku bol maximálny plat pre hráča 12 libier týždenne. Santa Fé však ponúkla Mittenovi 2500 libier za podpis zmluvy + 2500 libier za každý rok! Navyše sa obe strany dohodli na odmene 35 libier za každé víťazstvo. Život v Bogote však Charliemu príliš nevyhovoval a onedlho sa vrátil späť domov. Už však nepokračoval v United, ale vo Fulhame. Neskôr sa stal trénerom Mansfieldu a Newcastleu.

V novembri 1951 debutovali v drese United dvaja mladíci, ktorí o sebe dali v budúcnosti ešte vedieť – boli to Jackie Blanchflower a Roger Byrne. Svoju premiéru si odbili proti Liverpoolu. Nasadenie týchto hráčov bolo signálom k viacerým zmenám v štruktúrach manchesterského klubu. Sezóna bola preň mimoriadne úspešná, pretože klub získal svoj tretí titul v histórii. K zaujímavej situácii došlo v poslednom zápase ročníka. Šancu na titul mal ešte aj Arsenal Londýn, ktorý však potreboval zvíťaziť nad Manchestrom United o sedem gólov! Nestalo sa tak a United nakoniec vyhrali v pomere 6:1!

V deň Stalinovej smrti (5.3.1953) Manchester United podpísal zmluvu s talentovaným mladíkom Tommym Taylorom. Hovorilo sa o tom, že ponuku na jeho kúpu predložilo 17 rôznych tímov. Matt Busby za hráča ponúkol 29 999 libier a Barnsley jeho ponuku prijalo. Na otázku, prečo Busby neponúkol 30 000 libier tréner Manchestru odpovedal, že nechcel mladého chlapca pokaziť zverejnením takej vysokej sumy. Okrem Taylora sa v tíme United uplatnil v roku 1953 ešte jeden kvalitný hráč, ktorým bol iba 16-ročný Duncan Edwards. Busby mu z ničoho nič pred zápasom proti Cardiff City povedal, nech si obuje kopačky a pripraví sa, že bude hrať. A Edwards hral... V tejto sezóne však zavesila kopačky na klinec veľká osobnosť Manchestru Johnny Carey, ktorý za tím odohral spolu 344 zápasov. V nich nastúpil na deviatich rôznych postoch! Ako náhradu za Careyho začal tréner Busby využívať mladého Rogera Byrnea. Carey sa neskôr stal trénerom tímov ako Blackburn Rovers, Everton, Leyton Orient či Nottingham Forest.

V roku 1954 zopakoval mládežnícky tím United svoj úspech spred roka a opätovne zvíťazil v dorasteneckom „Youth Cupe“. Po domácej remíze 4:4 s Wolverhamptonom zvíťazili United v odvete 1:0. Na dva zápasy prišlo spolu viac ako 40 000 ľudí! Osem chlapcov z víťazného tímu dostalo v neskoršej kariére príležitosť nastúpiť za A-tím Manchestru United, traja na to neskôr doplatili životom pri nešťastnej leteckej tragédii v Mníchove.

Manchester United nastúpil do sezóny 1955/56 s množstvom mladíkov v zostave. Veľa odborníkov tento ťah zatracovalo a hovorilo, že to nemôže fungovať. Po prvých ôsmich zápasoch mal mladý tím na svojom konte iba tri víťazstvá, no potom začal fungovať omnoho lepšie. V zostávajúcom priebehu sezóny prehral už iba 4 stretnutia! Na Vianoce bol už na prvom mieste a vydržal na ňom až do konca ročníka! V konečnom účtovaní mali United 11-bodový náskok pred druhým Blackpoolom... Najlepším strelcom mladého mužstva sa stal Dennis Violett, ktorý skóroval 20-krát. Zaujímavé je, že tento hráč nešiel pod 20-gólovú hranicu ani v ďalších šiestich sezónach. Keď v roku 1962 z Manchestru odišiel – na svojom konte mal 291 zápasov a 178 gólov! Manchester United získal spomínaný titul už s veľkým predstihom – 7. apríla 1956 keď pred 62 277 divákmi vyhral nad Blackpoolom 2:1. Klub mohol po tomto úspechu oslavovať mimoriadne úspešnú desaťročnicu, keď v prvej štvorke neskončil iba v dvoch prípadoch. Titul získal tím s vekovým priemerom 22 rokov...

Po úspechu v lige dostali United šancu na účinkovanie v novootvorenom Európskom pohári. Tréner Busby ju akceptoval a tím dostal povolenie i od FA. Old Trafford nebol vybavený osvetlením, preto museli United odohrať domáce zápasy na starom známom Maine Road, teda na štadióne konkurenčného Manchestru City. V prvom kole vyradil Manchester belgického majstra Anderlecht (doma mu naložil 10:0), v druhom zasa Borussiu Dortmund. V treťom kole to mal omnoho ťažšie – v Bilbau prehral 5:2, v domácej odvete však zvíťazil 3:0 a postúpil. V semifinále na United čakal kráľovský Real Madrid. Na štadióne Santiaga Bernabeu zvíťazil Real 3:1, na Old Trafforde (kde sa medzitým nainštalovalo osvetlenie) sa zápas skončil remízou 2:2, keď doslova v posledných sekundách vyrovnával Bobby Charlton. Manchester United však napriek vyradeniu vo svojej premiére v európskom pohári nesklamal.

Okrem európskeho pohára sa Manchestru darilo i v domácej lige. Titul si zabezpečil niekoľko kôl pred koncom ročníka. Nakoniec dominoval o 8 bodov pred druhými Spurs. United mali v roku 1957 blízko k zisku domáceho double, keď sa okrem titulu dostali i do finále FA Cupu. V ňom narazili na Aston Villu. Mali však smolu, pretože brankár Woods spravil v úvode stretnutia chybu a útočník McParland ju potrestal gólom. Ešte dlho sa však hovorilo o tom, že útočník zobral brankárovi loptu iba vďaka tvrdému faulu. Woods musel dole z ihriska a keďže neboli povolené striedania, United dohrávali desiati. Potom sa však Woods predsa len postavil do brány, no aj kvôli zraneniu pustil ďalšie dva góly.

V decembri 1957 vysolilo vedenie United veľké peniaze za brankára Harryho Gregga. Jeho tím Doncaster Rovers inkasoval 23 000 libier, čo bola v tej dobe najvyššia prestupová čiastka za brankára.

Slávny zápas zahrali United 1. februára 1958 na Highbury proti Arsenalu. Pred 63 578 divákmi zvíťazili 5:4 – keď sa o góly podelili Taylor (2), Edwards, Bobby Charlton a Dennis Violett. Toto však bolo posledné veľké domáce víťazstvo tohto mladého tímu. Po zápase cestovali hráči Manchestru United do Belehradu, kde nastúpili proti domácej Červenej hviezde. V zápase zvíťazili opäť 5:4, no ich oslavy prerušila obrovská tragédia. Pri dotankovaní paliva 6. februára 1958 lietadlo s hráčmi United vybuchlo a zahynulo v ňom 22 ľudí – vrátane siedmych hráčov, medzi ktorými boli Byrne, Colman, Jones, Pegg, Taylor, Geoff Bent a Liam Whelan. Na následky zranení zomrel v nemeckej nemocnici o 15 dní neskôr aj Duncan Edwards. Zdalo sa, že z tejto tragédie sa klub už možno nikdy nespamätá.

No opak bol pravdou. Matt Busby nešťastie prežil a okamžite po vyliečení sa pustil do práce. Spoločne s asistentom Jimmym Murphym poskladali nový tím a v máji 1958 boli opäť vo finále FA Cupu. Podobne ako pred rokom, ani tentoraz na svojho finálového súpera nestačili – nad ich sily bol tím Bolton Wanderers.

Po deviatom mieste v ligovej sezóne 1957/58 sa United o rok neskôr vyšvihli na druhé miesto. Potom sa však začala veľká prestavba tímu. Matt Busby vycítil potrebu zmeny a začal skladať družstvo pre ďalšiu úspešnú dekádu.

Mníchovské nešťastie pripravilo svetový futbal o niekoľkých skvelých hráčov. Matt Busby sa však nevzdal a pred sebou mal ďalšie veľké ciele. Nový tím začal budovať na hviezdach ako Dennis Viollet či Jack Rowley. K nim zapracoval ďalších, ktorí prežili tragédiu – Billa Foulhesa, Bobbyho Charltona či Nobbyho Stilesa. United okrem týchto hráčov kúpili z Turína Denisa Lawa za rekordných 115 000 libier!

Po prvotných neúspechoch v domácej lige sa Manchester United prepracoval až do finále FA Cupu 1962/63, v ktorom nakoniec po víťazstve 3:1 nad Leicester City aj triumfoval. Dva góly vtedy strelil David Herd, jeden pridal Denis Law. Po 19. mieste v lige v spomínanej sezóne sa United o rok neskôr vzchopili a tvrdo zaútočili na titul. Nakoniec však skončili na druhom mieste za Liverpoolom, ktorému podľahli v oboch zápasoch. V ich drese však už pravidelne nastupoval George Best – mladík z Belfastu, ktorý sa stal prvou veľkou futbalovou superstar. Best znamená najlepší – a George taký bol rovnako po futbalovej stránke, ako aj povahou. Bol neuveriteľne technicky zdatný, rýchly a mal skvelú kontrolu lopty.

V sezóne 1964/65 ťahalo tím United hviezdne trio zložené z hráčov Best, Law a Charlton. Po 26 víťazstvách, 9 remízach a 7 prehrách získal tím hrajúci na Old Trafforde ďalší domáci titul. Pred Leedsom sa umiestnil len vďaka lepšiemu skóre. Okrem tohto úspechu sa United dostali až do semifinále európskeho pohára a do semifinále FA Cupu. Denis Law bol vyhlásený za najlepšieho futbalistu sveta.

Manchester bol hlavným kandidátom na zisk titulu i o rok neskôr. Z nastúpeného trendu však zvoľnil a v sezóne 1965/66 skončil až na štvrtom mieste. V Pohári európskych majstrov United opäť vypadli v semifinále. Vo štvrťfinále však odohrali jeden zo svojich najlepších zápasov histórie, keď zdolali Benficu Lisabon na jej ihrisku 5:1! Hviezdou stretnutia bol autor dvoch gólov George Best.

V sezóne 1966/67 už Manchester United opäť oslavoval zisk domáceho titulu. Najlepším strelcom ligy sa stal Law, ktorý skóroval 23-krát. O rok neskôr už anglický klub žiaril i v PEM. Po vyradení Hibernians, Sarajeva, Gorniku Zabrze a Realu Madrid sa „Červení diabli“ ocitli vo finále pohára, ktoré sa konalo vo Wembley. Zápas sa v riadnom hracom čase skončil 1:1 – United mali šťastie, že v závere nepremenil Eusébio čistú šancu. Nasledovalo teda predĺženie, v ktorom Manchester pridal tri góly a nakoniec zvíťazil 4:1! Tento úspech znamenal vôbec prvý titul európskych šampiónov pre tím z Old Traffordu. Desať rokov po hroznej tragédii bol anglický tím na absolútnom výslní.

V ročníku 1968/69 však prišiel menší útlm. Európski šampióni obsadili vo svojej domácej súťaži až jedenáste miesto, v FA Cupe im bolo konečnou stanicou šieste kolo a v Pohári európskych majstrov semifinále. Ešte predtým - v Interkontinentálnom pohári podľahol Manchester argentínskemu Estudiantes.