Miestny manchesterský tím s názvom Newton Heath začal svoje účinkovanie v roku 1878. Zložený bol z pracovníkov železníc z oblastí Lancashire a Yorkshire. Títo ľudia začali hrať prvé priateľské zápasy a po niekoľkých malých úspechoch získali prezývku „The Heathens.“ Na Manchester United sa tím Newton Heath premenoval až podstatne neskôr – v roku 1902.

Až do roku 1885 pracoval klub na čisto amatérskej báze, no neskôr sa zakladatelia rozhodli pre zmenu – stali sa z nich profesionáli. Ich prvé pokusy o prihlásenie do národnej ligy však stroskotali. Šancu nakoniec dostali až v roku 1892, keď sa Divízia 1 rozšírila zo 14 na 16 účastníkov. Navyše sa rozbehlo súťaženie aj v Divízii 2. Prvý oficiálny zápas odohral tím Newton Heath 3. septembra 1892 – ich súperov bol v tom čase veľmi kvalitný Blackburn Rovers. Za silného dažďa si cestu na štadión našlo 8 000 divákov. Úspešnejší bol napokon skúsenejší Blackburn, ktorý zvíťazil 4:3. Prvým hráčom, ktorý skóroval v lige za teraz už slávny anglický klub bol Škót Robert Donaldson. Úvodná sezóna Newtonu napokon vôbec nevyšla a v lige obsadil tento tím posledné šestnáste miesto so ziskom 18 bodov za šesť víťazstiev a rovnaký počet remíz. Nasledovalo barážové stretnutie proti Stoke City. To skončilo výsledkom 1:1 a zápas sa opakoval. Newton Heath bol po druhýkrát úspešnejší a zvíťazil 5:2. Zaujímavosťou bolo, že hráči oboch tímov sa prezliekali v blízkej krčme s názvom Three Crowns. V tom období ešte manchesterský tím nemal postavenú žiadnu tribúnu a tým pádom ani šatne.

Druhá sezóna bola pre Newton Heath ešte horšia ako prvá. Po šiestich víťazstvách a dvoch remízach nazbieral tím iba 14 bodov v 30 zápasoch a opäť ho čakalo barážové stretnutie. Jeho súperom bol tentoraz zdatnejší tím – FC Liverpool. Rozhodlo sa hneď v prvom stretnutí, ktoré vyhrali „The Reds“ 2:0. Štadión Newtonu na North Road bol v dezolátnom stave, hracia plocha bola otrasná a vedenie tímu sa preto rozhodlo presťahovať sa na opačnú stranu mesta. Hrať sa od tejto doby malo na Bank Street v časti Clayton. Toto miesto však nebolo žiadnou výhrou, pretože ležalo v blízkosti chemickej továrne a bolo mimoriadne znečistené.

Prvé veľké ligové manchesterské derby sa uskutočnilo 3. novembra 1894. Súperom Newton Heath bol Manchester City. Na stretnutie sa prišlo pozrieť 15 000 miestnych fanúšikov, ktorí videli víťazstvo Newtonu v pomere 5:2. Toto stretnutie bolo debutom pre hráča City Billyho Mereditha, ktorý sa neskôr stal veľkou postavou Manchestru United.

Ihrisko na Bank Street sa po niekoľkých mesiacoch zmenilo na močarisko. Hrať sa na ňom dalo len veľmi ťažko a začali sa množiť hlasy, ktoré hovorili o nevyhovujúcom teréne. 9. marca 1895 hral Newton proti Walsall Town a hostia odmietali hrať na blatistom teréne. Domáci organizátori teda doniesli nejaký piesok a ihrisko ním posypali. Nakoniec sa zápas predsa len uskutočnil a po polčase 3:0 vyhral Newton nakoniec 14:0! Hostia však protestovali a svojim úsilím dosiahli zrušenie výsledku. Zápas sa musel opakovať – a skončil sa výsledkom 9:0!

Tím Newton Heath pôsobil ešte niekoľko ďalších rokov v Divízii 2. Najbližšie k postupu mal po sezóne 1896/1897 keď skončil na druhom mieste a vybojoval si právo účasti v baráži. Nakoniec však v konkurencii tímov ako Burnley, Sunderland a Notts County neuspel. Viac šťastia mal o rok neskôr mestský rival Manchester City. Ten v druhej divízii zvíťazil a vybojoval si postup medzi elitu. V tíme Newton Heath sa teda opäť smútilo. Tento manchesterský tím patril v druhej lige stále ku špičke, no na postup to nikdy nestačilo. V posledných šiestich sezónach obsadil postupne tretie, šieste, druhé a tri krát štvrté miesto.

V roku 1899 sa začali prvé problémy s fanúšikmi. Po zápase Škótskeho pohára medzi Celticom a Rangers chuligáni búrili a po ich vyčíňaní muselo byť ošetrených 81 policajtov! Problémy mal aj Everton v Goodison Parku, kde hlavný rozhodca musel predčasne ukončiť zápas. Newton Heath síce fanúšikov zvládal, neposlúchali ho však vlastní hráči. Veľký škandál vznikol po správaní hráčov Boyda a Cunninghama, ktorý sa v meste objavili pod značným vplyvom alkoholu a vyvolávali problémy. Miestne médiá toto ich vyčíňanie ostro odsúdili a spomínaní hráči dostali odporúčanie aby z tímu radšej odišli...

Týždeň po tejto udalosti sa k slovu dostali aj fanúšikovia. Po prehre Heathens s New Brighton Tower si svoje užil aj rozhodca, ktorého si prívrženci počkali pri odchode z ihriska. Na miesto činu museli byť privolaní policajti, ktorí arbitra odprevadili do šatne a následne aj domov. Výsledok 1:2 v podstate zahatal akékoľvek šance Newtonu na postup do prvej ligy.

Začiatok 20. storočia nebol pre Newton Heath ani zďaleka dobrý. Klub bol jasne v tieni mestského rivala Manchester City. Našťastie sa však s touto situáciou neuspokojil a začal podnikať kroky k náprave. Angažoval veľa kvalitných hráčov z celých britských ostrovov a výsledky sa čoskoro začali dostavovať. V okolí Manchestru bolo veľa práce na železnici, takže noví hráči prišli v podstate aj kvôli nej...

Klub však v tom čase nemal neobmedzené množstvo peňazí na financovanie nákupov a preto sa rozhodol otvoriť si bazár. Táto krátkodobá podnikateľská činnosť mala jasný cieľ – zisk financií. Bazár trval štyri dni, no úspech nepriniesol. Zisky boli skutočne minimálne. Počas podujatia však došlo k zaujímavej udalosti – kapitánovi Newtonu Harrymu Staffordovi ušiel pes, ktorý sa začal túlať po meste. Chytil ho Henry Davies, výkonný riaditeľ manchesterského pivovaru. Ten sa rozhodol vyhľadať jeho majiteľa. Po ich prvom stretnutí si získali vzájomné sympatie a dohodli sa na spolupráci. Newton Heath mal teda nového kvalitného sponzora!

Fanúšikom sa v tom období prestal pozdávať názov klubu „Newton Heath“. S touto časťou mesta už tím nemal nič spoločné, pretože bol dávno presťahovaný. Začalo sa teda uvažovať o zmene. Medzi prvými návrhmi sa objavili názvy Manchester Central či Manchester Celtic, nakoniec však zvíťazil Manchester United. Presne 26. apríla 1902 sa klub Newton Heath premenoval na Manchester United! Toto potešilo hlavne hráčov ostatných tímov, ktorí chodili hrávať do Manchestru. Stále totiž hľadali časť Newton Heath, ktorá však bola od miesta konania zápasov riadne vzdialená.

Prvým veľkým trénerom Manchestru sa stal Ernest Mangall, ktorý prevzal tím po prvých nevydarených zápasoch sezóny 1902/1903. Tento človek priniesol do tímu pár kvalitných hráčov – brankára Harryho Mogera a hráčov Alexa Bella, Dicka Duckwortha či Charlieho Robertsa. Okrem nich prišiel aj Billy Meredith z konkurenčného Manchestru City. So sebou z tohto tímu zlákal aj ďalších kvalitných hráčov ako Herbert Burgess, Sandy Turnbull či Jimmy Bannister. A nový tím Manchestru United bol na svete. Jeho hráčov začala verejnosť označovať ako najväčšie talenty krajiny.

Po dvanástich neúspešných sezónach v druhej lige sa Manchester United konečne dočkal úspechu v závere sezóny 1905/1906. Po zisku druhého miesta v druhej divízii bol úspešný v baráži a vybojoval si miesto v prvej lige. Tím navyše dosiahol mimoriadny úspech v pohárovom zápase s Aston Villou. Villa bola už 6-násobným majstrom krajiny, navyše 4-násobným víťazom pohára. Manchester United však svojho súpera pred 40 000 návštevou na Bank street zdolal 5:1 a postaral sa o obrovskú senzáciu. Hralo sa však na veľkom blate, čo skúsenému súperovi asi príliš nevyhovovalo. United však v pohári ďaleko nedošiel, pretože ho v ďalšom kole vyradil klub Woolwich Arsenal.

V roku 1907 sa už Manchester United dostal do povedomia celej krajiny. Hral nádherný futbal a postupne začínal v domácej súťaži preberať opraty. Pomohol mu trest FA pre Manchester City. FA zistila, že tento klub platí hráčom 6-7 libier za zápas, čo bolo viac ako stanovený limit, ktorý hovoril o štyroch librách. 17 hráčov dostalo doživotný zákaz nastúpiť vo farbách tohto klubu. Manažéri United však nespali a štyroch z nich pretiahli na svoju stranu. Po ôsmom mieste v roku 1907 sa klub o rok neskôr ešte zlepšil a získal svoj prvý titul v histórii.

Na jar roku 1908 United dominovali i v FA Cupe a fanúšikovia ich za tento úspech odmenili obrovskými oslavami. Po príchode domov ich na stanici čakalo 300 000 ľudí! Štyri mesiace po úspechu v pohári však FA suspendovala celý tím Manchestru United! Stalo sa tak kvôli nesúhlasu so zverejnením všetkých prestupov, ktoré tímu pomohli k získaniu dominantného postavenia.

V roku 1908 sa klub rozhodol pre výstavbu nového štadióna. Ten starý na Bank Street mal hrozný povrch, neustále sa hrávalo na blate. Za 5 000 libier ho kúpila firma Manchester Corporation. Nový s názvom „Trafford Park“ sa postavil za 60 000 libier, ku ktorým klubu výrazne pomohlo získanie finančného grantu. Trafford Park mal byť najväčším a najmodernejším v krajine – jeho kapacita mala dosahovať 100 000 divákov. Neskôr však došlo k prekročeniu rozpočtu a vedenie klubu sa rozhodlo pre kapacitu 60 000 divákov. Posledný zápas na Bank Street sa uskutočnil 10. januára 1910, kedy Manchester zdolal Spurs 5:0. Nový štadión sa nakoniec otvoril 19. februára a dostal pomenovanie „Old Trafford“. Pri premiére hral United proti Liverpoolu a v zápase prehral 3:4 napriek tomu, že v jeho úvode vyhrával 2:0.

Druhý titul pre Manchester United prišiel v sezóne 1910/1911. V tomto ročníku sa odohralo 38 zápasov, z ktorých United vyhrali 22, osemkrát remizovali a osemkrát prehrali. Celkovo získali 52 bodov. Onedlho na to však prišiel malý šok, keď ich opustil dlhoročný tréner zodpovedný za vznik skvelého tímu - Ernest Mangnall. Ten odišiel do susedského tímu Manchester City. Stalo sa tak v auguste 1912. Vedenie United sprvoti nechcelo o odchode tejto významnej osobnosti ani počuť, no neskôr kompetentní zvážili, že je to jeho rozhodnutie a tak mu popriali veľa šťastia v ďalšom pôsobení. Prešlo osemnásť mesiacov a Manchester City získal titul. United boli na štrnástom mieste! Zo straty tejto významnej osobnosti svojich začiatkov sa manchesterský veľkoklub následne spamätával celých 40 rokov!

Manchester sa dostal do finančných ťažkostí, pretože prišla vojna a nedokázal uhrádzať dlhy, ktoré vznikli pri výstavbe štadióna. Klub bol teda nútený rozpredávať hráčov – za 1500 libier odišiel kapitán Charlie Roberts do tímu Oldham Athletics. Po začiatku vojny sa vedenie FA rozhodlo, že liga bude pokračovať. Spočiatku sa hralo podľa normálneho plánu, no prišli problémy – viacero hráčov jednotlivých klubov bolo povolaných do služieb armády a za tímy nemal kto hrať. Preto sa anglická liga prerušila až do roku 1919.