Barcelona

Barcelona
Začiatky futbalu v Barcelone sa spájajú s ľuďmi v osade či dedinke Sant Gervasi de Cassoles. Tu žil na konci 19. storočia aj mladý Švajčiar Hans (Joan) Gamper, ktorý pracoval v továrni na výrobu električiek v Sarrii. Vo zvyku mal častú organizáciu futbalových zápasov, ktoré sa konali neďaleko jeho domova. Stále keď mal čas tak si na rôzne priateľské zápasy pozýval mladých škótskych prípadne anglických zamestnancov, ktorí pracovali v prosperujúcom katalánskom textilnom priemysle.

Paralelne s touto skupinou Švajčiara Joana Gampera funguvala v oblasti Katalánska aj druhá skupina športových nadšencov. Tá sa zoskupovala na gymnáziu v Tolose. Joan Gamper ich oslovil s myšlienkou založenia dvoch futbalových klubov. Majiteľ gymnázia Jaime Vila však jeho myšlienku odmietol s odôvodnením, že v Gamperových štruktúrach je na jeho vkus príliš veľa cudzincov.

Mladého Joana však tento neúspech neodradil a šťastie skúšal naďalej. Onedlho na to narazil na správneho človeka, u ktorého našiel pochopenie pre svoje zámery. Ním bol Manuel Solé, majiteľ gymnázia, ktoré nieslo jeho meno. Solé vymenoval skupinu hráčov, ktorých kapitánom sa stal práve Joan Gamper. 22. októbra 1899 vyšiel v miestnych novinách s názvom „Šport“ článok, v ktorom sa už oficiálne hovorilo o plánovanom založení nového futbalového klubu.

Futbaloví nadšenci v blízkom okolí boli po prečítaní tejto správy mimoriadne šťastní a už o týždeň zorganizovali malú oslavu, na ktorej sa uzavreli posledné formality. 29. novembra 1899 na Soléovom gymnáziu oficiálne vznikol nový futbalový klub, ktorý bol pomenovaný ako „Futbol Club Barcelona.“

Na zakladacej schôdzi sa zišlo týchto dvanásť futbalových prívržencov: Walter Wild, Joan Gamper, Bartolomé Terradas, Pedro Cabot, Enric Ducal, Otto Maier, Luís Ossó, Carlos Pujol, Guillem Parsons, Joan Parsons, José Llobet a Adolfo Suarez.

Po niekoľkých hodinách vášnivých diskusií sa táto skupinka dohodla na štyroch základných bodoch:

1. na gymnáziu Solé sa otvára zvláštna trieda venovaná futbalu
2. farby nového klubu budú modrá a granátová
3. plat každého zúčastneného bude 2 pesety
4. zápasy sa budú hrať na poli L´Horta

Na tomto istom zhromaždení sa skupina nadšencov dohodla aj na rozdelení postov. Walter Wild sa stal prezidentom, Luís Ossó sekretárom, Bartolomé Terradas pokladníkom a Joan Gamper kapitánom tímu.

Neskôr, 12. decembra 1899 schválilo vedenie tímu do úlohy viceprezidenta Johna Parsona a na posty hovorcov tímu boli dosadení William Parson a Adolfo Suarez. V tomto období sa schválilo aj oficiálne logo klubu, v ktorom samozrejme vynikali oficiálne farby – modrá a granátová.

Prečo sa vedenie dohodlo práve na týchto dvoch farbách? Zdôvodnení je hneď viacero, nevie sa však ktoré je správne:

A, prvým futbalovým klubom Joana Gampera bol švajčiarsky L´Excelsior, ktorého farby boli modrá a granátová
B, spomínané farby boli aj farbami švajčiarskeho mesta Ticino, kde Gamper dlho žil
C, jeden z členov ustanovujúceho zhromaždenia písal zápisky so zvláštnou ceruzkou, ktorá bola napoly modrá a napoly granátová. V tej dobe boli takéto písacie potreby v móde
D, matka Comamalovcov (bratov, ktorý hrali za klub) pracovala v textilnej fabrike a pre hráčov pripravila prvú sériu dresov. Rozhodla sa, že pekné budú modro-granátové a také i ušila.

Ktorá zo spomenutých verzií je správna sa už asi nikdy nedozvieme. Môžeme len uvažovať či tipovať...

Vráťme sa k logu klubu FC Barcelona. Vedenie bolo za to, aby v ňom vynikali klubové farby modrá a granátová. Okrem toho sa v logu mala objaviť aj žltá a červená farba (farby Katalánska) a červený kríž na bielom pozadí (farby svätého Jordiho).

V decembri 1899 bol na programe prvý zápas. FC Barcelona odohrala svoje prvé stretnutie na prenajatom štadióne Velodromo de la Bonanova. Ich súpermi bola mužstvo „Anglická kolónia“, ktoré pozostávalo z Angličanov žijúcich v Barcelone. „Anglická kolónia“ prvý zápas vyhrala 1:0.

Do konca roka odohrala Barcelona ešte ďalšie dva zápasy na rovnakom štadióne. Mužstvo výberu Katalánska pod názvom „Catalá“ zdolala 3:1 a tím „Anglickej kolónie“ v reparáte zdolala 2:1. Prvý zo spomínaných zápasov sa hral presne na Vianoce 1899, druhý o dva dni neskôr – 26. decembra 1899.

Na prvý zápas mimo Katalánska si hráči FC Barcelona museli počkať dva a pol roka. Ich súperom bol v Madride klub Madrid FC, ktorému Barca podľahla 1:3.

Čas plynul a 1. mája 1904 vyzrel čas na prvý zápas Barcelony, ktorý sa konal mimo Španielska. Na „Stade Olympic“ v Toulouse vyhrala Barcelona 3:2. S Toulouse nadviazal katalánsky klub dobré vzťahy a okamžite sa dohodol na organizácii ďalšieho priateľského zápasu. Ten sa uskutočnil 26. mája 1904 a klub FC Barcelona opäť dominoval – tentoraz v pomere 4:0!

V Španielsku sa prvá národná liga začala hrať až v roku 1929 a hneď prvý titul získal klub FC Barcelona. Tento klub bol vďaka množstvu členov vo veľmi dobrej finančnej situácii. Vďaka tomuto faktu mohlo vedenie tímu kúpiť Hectora Scaroneho, útočníka klubu Nacional Montevideo ako aj uruguajskej reprezentácie, s ktorou získal v roku 1930 titul majstra sveta. Tento transfer bol prvým veľkým medzinárodným prestupom v histórii svetového futbalu.

V rokoch 1936 až 1939 zúrila v Španielsku občianska vojna. Po jej skončení sa k moci dostal fašistický generál Franco. Proti jeho spôsobu vládnutia sa organizovalo množstvo protestov, ktorých centrom bolo Katalánsko. Franco sídlil v Madride a klub FC Barcelona bol podľa neho symbolom protestu proti jeho vláde. Barca mala teda problémy...

Lepšie časy pre klub FC Barcelona prišli na konci štyridsiatych a začiatku päťdesiatych rokov minulého storočia. Jednoznačne najznámejším hráčom a najväčšou hviezdou klubu bol v tom čase Ladislav Kubala, ktorý počas svojej kariéry hral v troch reprezentáciách – v maďarskej, československej a španielskej! Zaujímavé je, že v Španielsku sa takmer vôbec nevedelo o tom, že Ladislav Kubala je pôvodom zo Slovenska – všetci ho považovali za čistokrvného Maďara... Pritom jeho otec s mamou žili v Bratislave. Otec bol z polovice Poliak, z polovice Slovák - mama zasa napoly Maďarka, napoly Slovenka.

V tomto období prišlo vedenie katalánskeho klubu na to, že štadión Les Corts už pre FC Barcelona nestačí. Les Corts bol postavený ešte v roku 1922 a po viacerých úpravách bola jeho konečná kapacita 60 000 ľudí. Záujem o futbal v Barcelone však výrazne prevyšoval toto číslo a ďalšie zvyšovanie kapacity starého štadióna už nebolo možné. Začala sa teda plánovať výstavba nového megastánku.

Tá po dlhých prípravách úspešne prebehla v období rokov 1954 až 1957. Pôvodné plány hovorili o potrebe investovania 66 miliónov pesiet, no konečné číslo sa vyšplhalo až na 288 miliónov! Slávnostné otvorenie "Nou Campu" sa konalo 24. septembra 1957...

Na tento deň si Barcelona ako hosťa pozvala mužstvo z Varšavy. Na novučičkom Nou Campe sa tiesnilo 90 000 ľudí!

Otváracia zostava domácich vyzerala takto: Ramallets, Olivella, Brugué, Segarra, Vergés, Gensana, Basora, Villaverde, Martínez, Kubala a Tejada. Ako Slovákov nás môže mimoriadne tešiť, že v nej nechýbala ani veľká hviezda svetového futbalu tohto obdobia – Ladislav Kubala. Do druhého polčasu sa už hráči mierne obmenili a príležitosť predstaviť sa dostali títo: Ramallets, Segarra, Brugué, Gràcia, Flotats, Bosch, Hermes, Ribelles, Tejada, Sampedro a Evaristo.
FC Barcelona v zápase zvíťazila 4:2. Historicky prvý gól na Nou Campe strelil v 11. minúte duelu Eulógio Martinez.

Rozbehla sa teda celkom nová éra španielskeho veľkoklubu. Na konci 50-tych rokov FC Barcelona získala veľké maďarské hviezdy – Zoltána Czibora a Sándora Kocsisa. Okrem nich zavítal do katalánskej metropoly aj brazílsky virtuóz Evaristo. Pod vedením trénera Helenia Herreru hrala Barcelona nádherný okulahodiaci futbal, no väčšinu európskych trofejí zbieral jej najväčší konkurent – Real Madrid.

Po úspešných rokoch 1959 a 1960, keď Barcelona získala domáce tituly prišlo menšie obdobie sucha. Barcelona dlhšiu dobu nedokázala získať španielsky titul a v klube vládla mierna nervozita. V sezóne 1968/1969 došlo k zaujímavej konfrontácii španielskeho veľkoklubu s našim Slovanom Bratislava. 21. mája 1969 sa na St. Jacobs štadióne vo švajčiarskom Bazileji stretol Slovan s Barcou vo finále Pohára víťazov Pohárov. Výsledok tohto zápasu bol pre vtedajší československý futbal veľmi pozitívny, keďže Slovan zvíťazil v pomere 3:2.

Základné fakty tohto zápasu:

Slovan Bratislava - FC Barcelona 3:2 (3:1)

Zostavy:
Slovan Bratislava: Vencel - Fillo, Horváth, Hrivnák - Zlocha, Hrdlička, Jozef Čapkovič - Cvetler, Móder L. ( 75. Bizoň ), Jokl, Ján Čapkovič

FC Barcelona: Sadurni - Franch (13. Pereda), Eladio, Rife - Olivella, Zabalza, Pellicer - Castro (44. Mendoza), Zaldua, Fuste, Rexach

Góly:
2' 1 : 0 Slovan Bratislava: Cvetler
16' 1 : 1 FC Barcelona: Zaldua
30' 2 : 1 Slovan Bratislava: Hrivnák
42' 3 : 1 Slovan Bratislava: Ján Čapkovič
52' 3 : 2 FC Barcelona: Rexach

Návšteva: 22 000
Rozhodca: Horvat (Juhoslávia)

V roku 1974 Barcelona konečne získala domáci titul. Stalo sa tak po dlhom období štrnástich rokov. Hlavnými strojcami úspechu bola dvojica Rinus Michels (tréner) a Johan Cruyff (hráč).

O pár rokov neskôr prišiel do klubu Johan Neeskens, ktorý v podstate rozbehol obdobie dominovania holandských hráčov v Barcelone. Veľký úspech dosiahol klub FC Barcelona v roku 1992. Po finálových prehrách v rokoch 1961 a 1986 získali Katalánci konečne titul v Pohári majstrov európskych krajín. Tešiť sa mohli po víťaznom góle holandského legionára Ronalda Koemana.

K zaujímavej konfrontácii slovenského futbalu so španielskym došlo aj v minulej sezóne, keď sa v Pohári UEFA stretol Matador Púchov s FC Barcelona. Po sľubnej domácej remíze na ihrisku Spartaka Trnava 1:1 prehrali púchovčania v katalánskej metropole zahanbujúco 0:8!

Matador Púchov – FC Barcelona 1:1

FC Barcelona – Matador Púchov 8:0

Až do dnešných dní je FC Barcelona jediným klubom, ktorý nechýbal ani v jednom ročníku európskych pohárových súťaží!

Výročia Barcelony:

25. výročie – oslavovalo sa hlavne v dňoch 7. až 8. decembra 1924. Oslavy definitívne ukončila až veľká fiesta, ktorá bola na programe 29. decembra. Klub mal v tých chvíľach už 11 277 členov a Joan Gamper bol zvolený za prezidenta už piaty krát!

50. výročie – za prezidentovania Dona Agustina Montala Galobarta sa konali veľké oslavy, ktoré trvali niekoľko mesiacov. FC Barcelona mala za sebou mimoriadne úspešnú sezónu, v ktorej vyhrala španielsku ligu, Latinský pohár, Pohár Eva Duerte. Celé oslavy finišovali turnajom, na ktorom sa zúčastnila Barcelona, Palmeiras a BK 1897. Zaujímavé je, že vstupný poplatok na turnaj bol 15 pesiet.

75. výročie – i toto výročie bolo spojené s veľkým úspechom klubu. Barcelona vedená skvelým Johanom Cruyffom získala domáci titul po štrnástich rokoch čakania.

100. výročie – v Barcelone sa konali obrovské oslavy. Miestna televízia TV Catalonia spracovala fantastický program, ktorý sa konal priamo na Nou Campe. Program sa vysielal v španielčine, katalánčine i v angličtine. Pekným darčekom pre klub bol zisk domáceho titulu...

Top hráči histórie Barcelony:
Asensi, Alcantara, Amor, Bakero, Sergi, Beguiristain, Cesar, Cruyff, Deco, Luis Enrique, Ferrer, Figo, Guardiola, Kluivert, Koeman, Hansi Krankl, Kubala, Larsson, Laudrup, Gary Lineker, Maradona, Neeskens, Puyol, Quini, Ramallets, Rexach, Rivaldo, Romario, Ronaldinho, Ronaldo, Sadurni, Samitier, Saviola, Schuster, Simonet, Stoičkov, Suaréz, Urruti, Valdes, Velasco, Zamora, Zubizarreta

Úspechy FC Barcelona:
Majster Španielska v rokoch: 1929, 1945, 1948, 1949, 1952, 1953, 1959, 1960, 1974, 1985, 1991, 1992, 1993, 1994, 1998, 1999
Víťaz Španielskeho pohára: 1910, 1912, 1913, 1920, 1922, 1925,1926, 1928, 1942, 1951, 1952, 1953, 1957, 1959, 1963, 1968, 1971, 1978, 1981, 1983, 1988, 1990, 1997, 1998
Víťaz Španielskeho Superpohára 1983, 1991, 1992, 1994, 1996
Víťaz Pohára európskych majstrov: 1992
Víťaz Pohára víťazov pohárov: 1979, 1982, 1989, 1997
Víťaz Pohára UEFA: 1958, 1960, 1966
Víťaz Európskeho Superpohára: 1993, 1998

Top tréneri histórie Barcelony:
Josep Samitier, 1944-47
Fernando Daucik, 1950-54
Helenio Herrera, 1958-60,
Ladislav Kubala, 1962-63,
Vic Buckingham, 1969-71
Rinus Michels, 1971-75
Terry Venables, 1984-87
Luis Aragones, 1987-88
Johan Cruyff, 1988-96
Bobby Robson, 1996-97
Louis Van Gaal, 1997-2000

Najväčšie hviezdy súčasného kádra FC Barcelona:
Belletti, Deco, Edmilson, Eto´o, Giuly, Gabri, Iniesta, Larsson, Motta, Puyol, Ronaldinho, Van Bronckhorst, Xavi

Súčasným trénerom FC Barcelona je Frank Rijkaard, prezidentom klubu je Joan Laporta. Pod vedením holandského kormidelníka hrá "Barca" nádherný okulahodiaci futbal a mnohými odborníkmi je pasovaná za jedného z najvážnejších ašpirantov na víťazstvo v tohtoročnej edícii Ligy majstrov.

Na Zlatú loptu 2004 určenú pre najlepšieho futbalistu planéty v danom roku sú tentoraz nominovaní až štyria hráči klubu FC Barcelona - Deco, Eto´o, Giuly, Larsson a Ronaldinho.