Byzantská ríša
- názov bol odvodený od významného prístavu Byzantion – v roku 330 z neho Konštantín spravil Konštantínopol
- bývalá Východorímska ríša; hlavné mesto Konštantínopol
- vznikla z dedičstva Rímskej ríše – prebrala výrobný spôsob + správu
- rannofeudálny štátny útvar
- nič nebolo treba zjednocovať a vývoj bol nepretržitý a nenarušený (nenarúšali ju vpády Germánov)
- nevytvára sa vazalský systém
- na čele stojí cisár (Caesar)
- spôsob vlády cézaropapizmus: cisár je hlava štátu a aj cirkvi
- najvyšší správca cirkvi – patriarcha
- 5. až 6. stor. úradný jazyk – latinčina
koniec 6. stor. – stále viac gréčtina
- podstatu štátnej príslušnosti tvorili dve hodnoty: boli Rimanmi a pravovernými kresťanmi
- najznámejší byzantský cisár: Justinián I. (527 – 565) (z dynastie Justiniánovcov)
- za manželku mal krásnu herečku Theodoru
- po jeho smrti nastal krátky úpadok a ríša začala strácať územia
- viedol výboje, lebo chcel dosiahnuť slávu bývalej Rímskej ríše
- bojoval a porazil Vandalov, Ostrogótov a Longobardov
- bol zákonodarca; vydal zákonník občianskeho práva: corpus iuris civilis (pomohlo to vytvoriť dobrú správu štátu)
- územia za jeho vlády: Balkánsky polostrov
Sýria, Palestína, Egypt, Lýbia
Malá Ázia
= byzantský sloh – spojenie prvkov západnej a východnej kultúry
- Justinián nechal postaviť v Konštantinopole – Chrám sv. (Božej) múdrosti
Ravenne - Chrám san vitale ( s typickými mozaikami)
- významným strediskom vzdelanosti a kultúry sa stala Alexandria
- Justiniánov občiansky zákonník bol veľmi tvrdý voči chudobným; ich postavenie sa zhoršovalo
532 – povstanie chudobných NEKÁ! (zvíťaziš!)
- bolo veľmi kruto potlačené vojenským vojvodcom Belisarom
- opätovný rozmach ríše bol za vlády cisára Herakleiosa (610 – 641) (z dynastie Hérakleiovcov)
= obrazoborectvo (ikonoklazmus v 726 - 843) – spor o úctu k obrazom
- starokresťanská tradícia nepripúšťala zobrazovanie Boha a nadprirodzených javov
- pápež Gregor I. vyslovil názor, že čím je písmo pre vzdelaných, tým je obraz pre nevzdelaných a tak sa začali umiestňovať mozaiky do kostolov a vzdávať im úctu
- byzantský cisár Lev III. Sýrsky to znovu zakázal a tak sa všetky obrazy a mozaiky museli zničiť
- pápež Gregor III. toto jeho rozhodnutie preklial
- v roku 843 sa uctievanie obrazov znova povolilo
867 – na trón nastúpil Konštantín VII. Porfyrogenet (z dynastie Macedóncov)
- bol autorom diel o spravovaní ríše; ako prvý pomenúva naše územie Veľká Morava – Moravia Magna
- neskôr nastúpil na trón Basileos II. Bulharobijca (976 – 1025)
- najväčší cisár po Justiniánovi
- za jeho vlády mala Byzancia najväčší územný rozsah
- 1018 dobyl silné Bulharsko
1054 – Východná schizma (rozdelenie cirkvi) a) západnú (pápež, latinčina, Rím)
b) východnú (patriarcha, gréčtina, Konštantínopol)
˝ 11.stor. – nástup dynastie Komnénovcov – Alexi I. Komnén (1081 – 1118)
- neskôr Manuel I. (1143 – 1180) – museli bojovať s Talianmi a Turkami
- na konci jeho vlády sa ríša dostávala do krízy: bolo treba upevniť moc Byzancie, preto sa snažili upraviť právny systém, šľachtu stále viac zvýhodňovali oproti chudobným poľnohospodárom.
1176 – bitka pri Myriokefalone – byzancia bola porazená seldžuckými Turkami
1240 – počas 4. križiackej výpravy križiaci dobyli Konštantínopol
1261 – Michal VIII. Palaiologos (z poslednej dynastie Palaiologovcov) obnovil Byzantskú ríšu
- Byzancia bola slabá preto uzavrela listinu Laetentur coeli – 1439; vznikla tak florentská únia, ktorá spečatila úniu medzi rímskou a pravoslávnou cirkvou
- ani to však nepomohlo a 1453 Byzancia zanikla dobytím Konštantínopola osmanským sultánom Mehmedom II. (Turci)
Normani - Vikingovia
- slovania ich nazývali - Variagi
- obyvatelia Škandinávie (vojenské družiny z Dánska a Nórska)
- výborná obchodníci (obchod pre nich nevyhnutný na živobytie)
- neboli tu vhodné podmienky na poľnohospodárstvo (nestačila uživiť všetkých)
793 – začiatok ich nájazdov do Európy
- vyrabovali kláštor Lindisfarne na Holy Island
- začali ich nazývať vikingami (pirát, bojovník, ktorý podniká lúpeže na lodi)
koniec 8.stor. – expanzia do Anglicka (Britské ostrovy)
842 – vypálili Londýn a neskôr obsadili takmer celé Anglicko
878 – Dánov porazil Alfréd Veľký (zjednotiteľ anglosaského Anglicka) pri Edingtone
- Anglicko sa rozdelilo na anglosaskú a dánsku časť (delila ich Temža)
920 – Anglosasi ovládli dánsku časť
˝ 9.stor. expanzia na Franskú ríšu
845 – dobyli Paríž
911 – uzavretá mierová dohoda: francúzsky kráľ dal Normanom časť S Francúzska – Normandia
1066 – kráľ Normandie – Viliam dobyl Anglicko a stal sa anglickým kráľom
- dobyli J Apeninského polostrova – založili Kráľovstvo obojakej Sicílie
- expanzia na Rusko (pojem Rus je škandinávskeho pôvodu)
- založili kolóniu medzi Ladožským a Ilmenským jazerom
- Novgorod –prvý oporný bod Rusov
- oproti Slovanom bol počet Rusov nepatrný – už tretia generácia prestala hovoriť rodným jazykom
- v rodnej krajine Normanov sa začali vytvárať jednotné štátne útvary. Prvé bolo Nórsko (za vlády Haralda Krásnovlasého), Dánsko (v ˝ 11. stor. znova ovládli Nórsko a skoro celé Anglicko), Švédsko
Arabská ríša
- zjednotením arabských kočovných kmeňov (Beduíni)
- ich pravlasť – Arabský polostrov (polopúšť, málo úrodná)
- preto viac prevládlo pastierstvo ako poľnohospodárstvo
- ich ríša: od Indie až po Pyrenejský polostrov
- pôvodné náboženstvo mnohobožské
- vládnuce postavenie: rod Kurajšovcov
- hlavné stredisko: Mekka (svätyňa – Kaaba – v nej je Čierny kmeň (úlomok z meteoritu) – najsvätejšie miesto Arabov)
- zjednocujúci prvok – jednotné náboženstvo Islam (podriadenie sa Božej vôli)
- jednobožské – boh Alah
- hlásal ho prorok Mohamed (570 – 632)
- prívrženci Islamu – moslimovia
622 – začiatok arabského letopočtu - hidžra (novej éry, nového učenia)
- odchod Mohameda z Mekky do Mediny (Kurajšovci ho začali ohrozovať)
- v Medine sa sformovalo moslimské spoločenstvo - umma
- po jeho smrti jeho nástupcovia – kalifovia v znamení ,,svätej vojny“ – džihád – bojovali proti nevercom a rozvinuli Arabskú expanziu
630 – Mohamed s prívržencami dobyli Mekku
Korán – posvätná kniha Islamu, Mohamedovo učenie
sunna – opísané Mohamedove skutky a výroky
- každí musí plniť 5 základných povinností:
1. uznanie jedného boha – Alaha a zároveň jeho proroka – Mohameda
2. päťkrát denne sa modliť otočený na východ – na Mekku
3. pôstiť sa v mesiaca ramadán od východu po západ Slnka
4. aspoň raz v živote vykonať púť do Mekky
5. platiť náboženskú daň zakát (pomáha to chudobným)
- postupne sa moslimovia rozdelili na šíitov (uznávajú iba Korán, a Mohamedovým nástupcom môže byť iba niekto z jeho príbuzných)
sunnitov (uznávajú aj Korán aj sunnu, prorokom môže byť každí moslim, nie iba Mohamedov príbuzný)
- 1. kalif: Abú Bakr (632-634)
- zakladateľ Arabskej ríše: kalif Omar I. (634-644)
- dobyl Sýriu, Palestínu, Mezopotámiu, Egypt a Perziu
- bol zavraždený
- nástupca: Osman (aj on bol zavraždený)
- nástupca: 1. z dvoch veľkých dynastií – Umajjovci
- preniesli centrum z Mekky do Damasku
- 2. dynastia – Abbásovci
- rozdelili ríšu na provincie (na čele stál emir)
- kalifov zástupca – vezír
- zrovnoprávnili moslimov bez ohľadu na ich národnosť = moslimská ríša
- hlavné stredisko – Bagdad
- ich kultúra vznikla spojením ich a okolo ležiacich krajín
- veľmi vyspelá geografia, prijali Aristotelovu filozofiu (šíritelia: Ibn Sina, Ibn Rušd)
- arabčina – medzinárodný kultúrny jazyk
- bohatá ornamentálna výzdoba, stavali mešity
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Stredovek
Dátum pridania: | 08.04.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Dadulka | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 619 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 11.1 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 18m 30s |
Pomalé čítanie: | 27m 45s |