Stredovek

- medziobdobie od antiky po renesanciu (ktorá antiku znovuobjavila)
1469 – prvý krát sa použil pojem stredovek talianskymi humanistami (použil ho pápežský knihovník – Giovanni Andrea)
18. stor. – dostáva sa do povedomia
trvá od 5.-7. stor. po 1492 – objavenie Ameriky
1517 – reformácia Martina Lutera – náboženské hľadisko
1460 – Anglická buržoázna revolúcia – ekonomické hľadisko (nástup kapitalistickej výroby)
1789 – Veľká francúzska buržoázna revolúcia
1453 – dobytie Konštantínopola
1848 – u nás na Slovensku
- delíme ho na : 1. ranný (5.-7.stor. - 12.stor.) - včasný
- najvyspelejšie štáty: Itália, Gália, Hispánia, Panónia
2. rozvitý (12.stor. - ˝ 15.stor.) - vrcholný
- morová epidémia
3. neskorý ( ˝ 15.stor. - ˝ 17.stor.) - neskorý
- medievalistika – historická disciplína zaoberajúca sa štúdiom stredoveku
- je to obdobie nového spoločensko-ekonomického systému: FEUDALIZMUS (pojem označujúci spoločensko-ekonomickú formáciu; pre pravek – prvotnopospolný a pre starovek – otrokársky)

- hlavné znaky feudalizmu:
1. vlastníctvo pôdy (pôda – feudum, léno – tvorí základ feudálneho spôsobu výroby)
- základné výrobné odvetvie – poľnohospodárstvo ( súvisiaca remeselná výroba, obchod, mestá, peniaze, doprava)
- pôdu vlastnia feudáli (králi, cisári, zemepáni) – seniori
- tí pôdu darujú vazalom (poddaným), potomkom a) doživotne
b) dedične
prepožičajú (kolonát – v Rímskej ríši spôsob hospodárenia rímskych veľkostatkárov)
- za prepožičanie sa platí renta (poplatok) a) naturálie
b) robota
c) peniaze
vzťah medzi feudálom a vazalom – lénny vzťah
- vazali boli povinní odovzdávať určitú časť alebo ísť do vojska; bol povinný dať sa do ochrany mocných feudálov a tak sa z nich stali poddaní
2. dve spoločenské skupiny
- feudáli (vlastníci
- roľníci (výrobníci) (najskôr boli osobne slobodnými, potom poddanými (viazaní voči zemepánovi a cirkvi určitými povinnosťami) a nakoniec nevoľníkmi (nemá osobnú slobodu a je pripútaný k pôde + nie je otrokom, lebo vlastní svoj život))
+ duchovenstvo
hlavnou ideológiou (náplňou) sa stalo kresťanstvo
stav – rytiersky (ľudia z radov šľachty – muži fyzicky zdatní, vzdelaní, museli vedie spievať a hrať, recitovať básne)
stredoveké mestá (boli to samostatné správne celky; akoby malý štátik v štáte)

Barbarské štáty
- vytvorili sa na troskách Západorímskej ríše
- zakladali ich germánske kmene
- prebrali mnoho prvkov antickej civilizácie
OSTROGÓTSKA RÍŠA – S Taliansko
493 – Odoakara napadol Theodorich a zabil ho; zmocnil sa ríše
- bojovali s Byzantskou ríšou o územie Talianska
- Justinián I. (byzantský cisár) s vojvodcom Belisarom dobyli roku 540 hlavné mesto ríše: Ravennu a zajali kráľa Vitigisa
- svoju ríšu neskôr obnovili na Apeninskom polostrove – dobyli ich Longobardi a tých dobyl Karol Veľký
VIZIGÓTSKA RÍŠA – v Galii
- porazili ich Frankovia a vytlačili
- vytvorili sa druhý štát v okolí Toleda711
– zničili ich moslimovia a vytvorili si vlastný pevný štát
- na Britských ostrovoch boli Anglovia a Sasovia, ktorí vytláčali pôvodných Keltov

Franská ríša
- prebrala mnoho z Rímskej štátnej správy
- vznikla zjednotením franských kmeňov (Germánov), žijúcich na území dnešného Holandska a S Francúzska
- zjednotiteľ CHLODOVIK (zakladateľ dynastie Merovejovcov)
- v 5.stor, prijal kresťanstvo (získal tak podporu cirkvi a stal sa aj zjednocujúcim prvkom)
- vládol 481 – 511
- spoločenstvá, kde žili: susedské občiny – marky (grófstva) + kmeňové kniežatstvá
na čele marky bol kmeňový náčelník – feudál (barón) + vojvodcovia
- fungoval tu feudálny (vazalský) systém
- existovali dve skupiny aristokracie a) vojenská (tvorili sa z nich rytieri)
b) provinčná
- feudáli bohatli a vznikali majordómovia – majordómus (v 7.stor. sa stal dedičným úradom)
- boli to správcovia kráľovského majetku (dôležité postavenie)
- postupne získali bohatstvo, pôdu + vojsko (jeho silnú moc) a často ju využili proti kráľom a stali sa ním oni, keďže králi už nemali moc

- Pipin II. (687- 714) – majordóm v Austrázii – zjednotil tam všetkých Frankov
jeho syn Karol Martel (714 – 741) – porazil moslimov v 732
- najznámejší Pipin Krátky - syn Karola Martela (Pipin III.) (751 - 768)
- požiadal pápeža Zachariáša a povolenie zosadiť posledného kráľa z rodu Merovejovcov – Childericha III. – z trónu. Donútil ho vstúpiť do kláštora a za kráľa sa vyhlásil on.
- zakladateľ rodu Karolovcov
- najvýznamnejší panovník (Pipinov syn) Karol Veľký (768 – 814)
- roku 774 získal Longobardskú korunu
- viedol výbojnú politiku, zväčšoval územie, viedol okolo 50 vojnových výprav proti:
Arabom – Rolland (bojoval popri Karolovi Veľkému) bol ako symbol ochrancov
Avarom – hrozba Slovenska
- Karol ich porazil tak, že už nikoho neohrozovali. Ukončil ich výboje.
- poslední Avari vo Viedenskom lese sa vytratili a splynuli so Slovanmi
- rozvrátil Avarský kaganát
- za Karolovej vlády mala ríša najväčší územný rozmach: S + STRED Itálie
Sasko, Bavorsko

Arabov vytlačil za Pyreneje
800 – korunovaný za cisára pápežom podľa Rímskej tradície
- korunovácia Karola Veľkého za cisára pápežom potvrdila zvrchovanosť pápežskej moci nad cisárskou (pápež mal vyššiu moc ako cisár)
- pre lepšiu samosprávu rozdelil Franskú ríšu na marky (grófstva)
- na čele boli markgrófovia (spravovali tieto územia, vyberali dane, boli sudcami)
- hoci nevedel písať podporoval vzdelanie, kultúru a umenie
- toto mala na starosti štátna byrokracia
- doba jeho vlády – Karolínska renesancia
- z mena Karol vzniklo kráľ
- vytvorilo sa tu nové písmo – karolínska minuskula
- po jeho smrti nastúpil na trón jeho syn Ľudovít Pobožný (814 – 840)
- bol viac mníchom ako kráľom
- ukázalo sa, že obrovskú ríšu nebude možné udržať ako jednotný štát, vydal preto nástupnícky poriadok – Ordinatio Imperii (817) – cisárom sa mal stať vždy panovníkov najstarší syn a ostatní ho mali poslúchať
- 829 tento zákon sám porušil a jeho ostatní synovia povstali a načas ho zbavili vlády a zajali
840 – smrť Ľudovíta Pobožného
843 – jeho synovia uzavreli Verdunskú zmluvu (ríšu rozdelili na tri časti)
a) Východofranskú (neskoršie Nemecko) – Ľudovít Nemec
b) Západofranskú (neskoršie Francúzsko) – Karol Holý (Lisý – získal titul cára)
c) územie Rýna (časť Talianska a Švajčiarska) – Lotar I.
- štvrtý syn Pipin Akvitánsky medzičasom zomrel
Alkuin – anglosaský mních (jeden z najväčších vzdelancov svojej doby)
- Franský štát sa riadil franskými právnymi normami – Sálsky zákonník (Lex Salica)
Byzantská ríša
- názov bol odvodený od významného prístavu Byzantion – v roku 330 z neho Konštantín spravil Konštantínopol
- bývalá Východorímska ríša; hlavné mesto Konštantínopol
- vznikla z dedičstva Rímskej ríše – prebrala výrobný spôsob + správu
- rannofeudálny štátny útvar
- nič nebolo treba zjednocovať a vývoj bol nepretržitý a nenarušený (nenarúšali ju vpády Germánov)
- nevytvára sa vazalský systém
- na čele stojí cisár (Caesar)
- spôsob vlády cézaropapizmus: cisár je hlava štátu a aj cirkvi
- najvyšší správca cirkvi – patriarcha
- 5. až 6. stor. úradný jazyk – latinčina
koniec 6. stor. – stále viac gréčtina
- podstatu štátnej príslušnosti tvorili dve hodnoty: boli Rimanmi a pravovernými kresťanmi
- najznámejší byzantský cisár: Justinián I. (527 – 565) (z dynastie Justiniánovcov)
- za manželku mal krásnu herečku Theodoru
- po jeho smrti nastal krátky úpadok a ríša začala strácať územia
- viedol výboje, lebo chcel dosiahnuť slávu bývalej Rímskej ríše
- bojoval a porazil Vandalov, Ostrogótov a Longobardov
- bol zákonodarca; vydal zákonník občianskeho práva: corpus iuris civilis (pomohlo to vytvoriť dobrú správu štátu)
- územia za jeho vlády: Balkánsky polostrov
Sýria, Palestína, Egypt, Lýbia

Malá Ázia
= byzantský sloh – spojenie prvkov západnej a východnej kultúry
- Justinián nechal postaviť v Konštantinopole – Chrám sv. (Božej) múdrosti
Ravenne - Chrám san vitale ( s typickými mozaikami)
- významným strediskom vzdelanosti a kultúry sa stala Alexandria
- Justiniánov občiansky zákonník bol veľmi tvrdý voči chudobným; ich postavenie sa zhoršovalo
532 – povstanie chudobných NEKÁ! (zvíťaziš!)
- bolo veľmi kruto potlačené vojenským vojvodcom Belisarom
- opätovný rozmach ríše bol za vlády cisára Herakleiosa (610 – 641) (z dynastie Hérakleiovcov)
= obrazoborectvo (ikonoklazmus v 726 - 843) – spor o úctu k obrazom
- starokresťanská tradícia nepripúšťala zobrazovanie Boha a nadprirodzených javov
- pápež Gregor I. vyslovil názor, že čím je písmo pre vzdelaných, tým je obraz pre nevzdelaných a tak sa začali umiestňovať mozaiky do kostolov a vzdávať im úctu
- byzantský cisár Lev III. Sýrsky to znovu zakázal a tak sa všetky obrazy a mozaiky museli zničiť
- pápež Gregor III. toto jeho rozhodnutie preklial
- v roku 843 sa uctievanie obrazov znova povolilo
867 – na trón nastúpil Konštantín VII. Porfyrogenet (z dynastie Macedóncov)
- bol autorom diel o spravovaní ríše; ako prvý pomenúva naše územie Veľká Morava – Moravia Magna
- neskôr nastúpil na trón Basileos II. Bulharobijca (976 – 1025)
- najväčší cisár po Justiniánovi
- za jeho vlády mala Byzancia najväčší územný rozsah
- 1018 dobyl silné Bulharsko
1054 – Východná schizma (rozdelenie cirkvi) a) západnú (pápež, latinčina, Rím)
b) východnú (patriarcha, gréčtina, Konštantínopol)
˝ 11.stor. – nástup dynastie Komnénovcov – Alexi I. Komnén (1081 – 1118)
- neskôr Manuel I. (1143 – 1180) – museli bojovať s Talianmi a Turkami
- na konci jeho vlády sa ríša dostávala do krízy: bolo treba upevniť moc Byzancie, preto sa snažili upraviť právny systém, šľachtu stále viac zvýhodňovali oproti chudobným poľnohospodárom.
1176 – bitka pri Myriokefalone – byzancia bola porazená seldžuckými Turkami
1240 – počas 4. križiackej výpravy križiaci dobyli Konštantínopol
1261 – Michal VIII. Palaiologos (z poslednej dynastie Palaiologovcov) obnovil Byzantskú ríšu
- Byzancia bola slabá preto uzavrela listinu Laetentur coeli – 1439; vznikla tak florentská únia, ktorá spečatila úniu medzi rímskou a pravoslávnou cirkvou
- ani to však nepomohlo a 1453 Byzancia zanikla dobytím Konštantínopola osmanským sultánom Mehmedom II. (Turci)

Normani - Vikingovia
- slovania ich nazývali - Variagi
- obyvatelia Škandinávie (vojenské družiny z Dánska a Nórska)
- výborná obchodníci (obchod pre nich nevyhnutný na živobytie)
- neboli tu vhodné podmienky na poľnohospodárstvo (nestačila uživiť všetkých)
793 – začiatok ich nájazdov do Európy
- vyrabovali kláštor Lindisfarne na Holy Island
- začali ich nazývať vikingami (pirát, bojovník, ktorý podniká lúpeže na lodi)
koniec 8.stor. – expanzia do Anglicka (Britské ostrovy)
842 – vypálili Londýn a neskôr obsadili takmer celé Anglicko
878 – Dánov porazil Alfréd Veľký (zjednotiteľ anglosaského Anglicka) pri Edingtone
- Anglicko sa rozdelilo na anglosaskú a dánsku časť (delila ich Temža)
920 – Anglosasi ovládli dánsku časť
˝ 9.stor. expanzia na Franskú ríšu
845 – dobyli Paríž
911 – uzavretá mierová dohoda: francúzsky kráľ dal Normanom časť S Francúzska – Normandia
1066 – kráľ Normandie – Viliam dobyl Anglicko a stal sa anglickým kráľom
- dobyli J Apeninského polostrova – založili Kráľovstvo obojakej Sicílie
- expanzia na Rusko (pojem Rus je škandinávskeho pôvodu)
- založili kolóniu medzi Ladožským a Ilmenským jazerom
- Novgorod –prvý oporný bod Rusov
- oproti Slovanom bol počet Rusov nepatrný – už tretia generácia prestala hovoriť rodným jazykom

- v rodnej krajine Normanov sa začali vytvárať jednotné štátne útvary. Prvé bolo Nórsko (za vlády Haralda Krásnovlasého), Dánsko (v ˝ 11. stor. znova ovládli Nórsko a skoro celé Anglicko), Švédsko
Arabská ríša
- zjednotením arabských kočovných kmeňov (Beduíni)
- ich pravlasť – Arabský polostrov (polopúšť, málo úrodná)
- preto viac prevládlo pastierstvo ako poľnohospodárstvo
- ich ríša: od Indie až po Pyrenejský polostrov
- pôvodné náboženstvo mnohobožské
- vládnuce postavenie: rod Kurajšovcov
- hlavné stredisko: Mekka (svätyňa – Kaaba – v nej je Čierny kmeň (úlomok z meteoritu) – najsvätejšie miesto Arabov)
- zjednocujúci prvok – jednotné náboženstvo Islam (podriadenie sa Božej vôli)
- jednobožské – boh Alah
- hlásal ho prorok Mohamed (570 – 632)
- prívrženci Islamu – moslimovia
622 – začiatok arabského letopočtu - hidžra (novej éry, nového učenia)
- odchod Mohameda z Mekky do Mediny (Kurajšovci ho začali ohrozovať)

- v Medine sa sformovalo moslimské spoločenstvo - umma
- po jeho smrti jeho nástupcovia – kalifovia v znamení ,,svätej vojny“ – džihád – bojovali proti nevercom a rozvinuli Arabskú expanziu
630 – Mohamed s prívržencami dobyli Mekku
Korán – posvätná kniha Islamu, Mohamedovo učenie
sunna – opísané Mohamedove skutky a výroky
- každí musí plniť 5 základných povinností:
1. uznanie jedného boha – Alaha a zároveň jeho proroka – Mohameda
2. päťkrát denne sa modliť otočený na východ – na Mekku
3. pôstiť sa v mesiaca ramadán od východu po západ Slnka
4. aspoň raz v živote vykonať púť do Mekky
5. platiť náboženskú daň zakát (pomáha to chudobným)
- postupne sa moslimovia rozdelili na šíitov (uznávajú iba Korán, a Mohamedovým nástupcom môže byť iba niekto z jeho príbuzných)
  sunnitov (uznávajú aj Korán aj sunnu, prorokom môže byť každí moslim, nie iba Mohamedov príbuzný)
- 1. kalif: Abú Bakr (632-634)
- zakladateľ Arabskej ríše: kalif Omar I. (634-644)
- dobyl Sýriu, Palestínu, Mezopotámiu, Egypt a Perziu
- bol zavraždený
- nástupca: Osman (aj on bol zavraždený)
- nástupca: 1. z dvoch veľkých dynastií – Umajjovci
- preniesli centrum z Mekky do Damasku
- 2. dynastia – Abbásovci
- rozdelili ríšu na provincie (na čele stál emir)
- kalifov zástupca – vezír
- zrovnoprávnili moslimov bez ohľadu na ich národnosť = moslimská ríša
- hlavné stredisko – Bagdad
- ich kultúra vznikla spojením ich a okolo ležiacich krajín
- veľmi vyspelá geografia, prijali Aristotelovu filozofiu (šíritelia: Ibn Sina, Ibn Rušd)
- arabčina – medzinárodný kultúrny jazyk
- bohatá ornamentálna výzdoba, stavali mešity
Slovania
- mali osídlenú veľkú časť Európy
- postupne sa rozdelili na J, V a Z  (severní, strední) Slovanov
5.-6. stor. – sťahovanie národov (mongolské kmene)
JUŽNÍ SLOVANIA
- Balkán, Dalmácia, Istria
- dnešní Srbi, Chorváti, Slovinci, Bulhari
Bulharský štát
– spojením slovenského kmeňového zväzu s turkotatárskymi kočovnými Bulharmi
- úspešné výboje a veľký územní rozsah, jeden z najmocnejších štátov vtedajšej Európy
- najvýznamnejší panovník: chán Krum (803-814)
- zvíťazil nad Avarmi – definitívny koniec Avarov
- Krumovi nástupcovia: syn Omurtag (814-831)
Omuratgov vnuk Persian (836-852)
- chán Boris (852-889) – začal presadzovať kresťanstvo
- 865 sa nechal pokrstiť ako Michal
- chán Simeon (893-927) – štát dosiahol najväčší územný rozsah
- 917 – vyhlásil sa za cára Bulharov Romejov
- najvyšší správca bulharskej cirkvi bol nezávislí od patriarchu v Konštantinopole
- žiaci Kliment a Naum priniesli z Veľkej Moravy hlaholiku (zdokonalili ju – cyrilika)
894 – cyrilika oficiálny štátny jazyk
- po Simeonovej smrti štát upadá a byzantský cisár Basileos II. Bulharobijca porazil Bulharsko – 1018

VÝCHODNÍ SLOVANIA
- pri riekach Bugu, Dnester, Dneper, horná Volga, dolný Dunaj
- dnešní Rusi, Ukrajinci, Bielorusi
Kyjevská Rus
- najstarší rannofeudálny štátny útvar východných Slovanov
- na obchodnej ceste zo Škandinávie do Konštantínopola ležali obchodné strediská Kyjev a Novgorod
v 9. stror.- ľudia, ktorí chodili touto cestou – Variagovia (Varagnoi) – boli veľmi výbojní
830 – knieža Rurik viedol skupinu Variagov a zmocnil sa Novgorodu
850 – časť družiny sa odtrhla a zmocnila Kyjeva
- vznikli dve osobitné kniežatstvá
882 – novgorodský knieža Oleg ( z rodu Rurikovcov) ovládol Kyjev = nový štát Rus
- malý počet Variagov splynul so Slovanmi
988 – kyjevský knieža Vladimír prijal kresťanstvo ( z Byzancie)
- Rus dostala samostatnú organizáciu s vlastnou hlavou – metropolitom
- knieža Jaroslav Múdry (1019-1054) – Rus mala najväčšiu moc
- podporoval kresťanstvo
- dal zostaviť zbierku obyčajového práva – Ruská pravda
- po smrti kniežaťa Vladimíra Monomacha (113-1125) sa Rus rozčlenila na kniežatstvá
1240 – nájazd Tatárov (Mongolov), rozpad Kyjevskej Rusi

- vytvorili tu nový štát – Zlatá Horda Moskovské veľkokniežatstvo
- kvôli vpádu Mongolov (Tatarov) sa oneskorilo vo svojom vývoji
- bojovalo so Zlatou hordou (štát)
- vládca Ivan I. Kalita (t.j. Mešec 1325-1340)
- dosiahol, že vladimírsko-suzdaľský stolec ostal natrvalo v Moskve
- mal právo vyberať dane pre Mongolov od ostatných ruských kniežat
- spory prešli do otvoreného boja
1380 – veľkoknieža Dimitrij Donský porazil Mongolov v bitke na Kulikovom poli
- oslobodenie dokončil veľkoknieža Ivan III. (1462-1505)
- spojil Novgorodské a Tverské kniežatstvo s Moskovským veľkokniežatstvom a roku 1840 odmietol platiť dane Zlatej horde
- začal sa budovať jednotný štát
- I. panovník – cár Ivan IV. Hrozný (1533-1548) ( v Moskve založil I. kníhtlačiareň)
- zavraždil svojho syna v návale hnevu
- pozdvihol Rusko zo zaostalosti
- prijal titul I. cára
- používal tvrdé prostriedky proti ruskej šľachte - bojarom

SEVERNÍ SLOVANIA
- dnešní Poliaci

Poľský štát – vznik okolo 9. Stor.
- zjednotením kmeňov: Poľania (od tohto kmeňa si prebrali názov), Pomorania, Vislania, Mazoviania, Kujavania, Slezania
- panovník Mešek I. (962-992) z rodu Piastovcov
- položil základy Poľského štátu
- nástupcom bol jeho syn Boleslav Chrabrý (992-1025) – najvýznamnejší panovník
- úspešná expanzívna politika (ovládol časť Čiech, Slovenska, na istý čas Kyjev)
- donútený podpísať Budišínsky mier (vzdal sa väčšiny svojich územných ziskov v Čechách a Uhorsku)
- vnútorná stabilita štátu, efektívna štátna správa
- hradská sústava (hrad – správne stredisko určitého územia)
1024 alebo 1025 získal kráľovskú korunu (sídlom a centrom sa stal Krakov)
- po jeho smrti štát upadal až poslední Piastovci (Kazimír Veľký) znova vybudovali jednotný štát

STREDNÍ SLOVANIA
- stred Európy
- dnešní Česi a Slováci
Český štát
- v posledných rokoch trvania Veľkomoravskej ríše – Český štát Přemyslovcov (spojili Čechy do jedného štátneho celku s centrom v Prahe)
- zaužívaná hradská sústava (knieža vlastník všetkej pôdy a postupne ju dával ako léno družine – domonikál, alebo obciam – rustikál)
973 – v Prahe sa zriadilo biskupstvo podriadené mohučskému arcibiskupovi
- český knieža sv. Václav
- 1. pražský biskup sv. Vojtech
- kresťania zápasili s pohanmi, preto Vojtech dvakrát opustil vlasť a nakoniec zomrel ako mučeník
˝ 12.stor. – českí panovníci – králi
- Přemysl Otakar II. (1253-1278)
Václav II. (1278-1305)
Karol IV. (1346-1378) – z rodu Luxemburgovcov
- zriadil univerzitu v Prahe, most cez Vltavu
husitské hnutie – vyvrcholilo upálením Jána Hussa - 1415
- nepodarilo sa ho zastaviť ani 5-timi križiackymi výpravami
- až 1434 po bitke pri Lipanoch sa situácia upokojila
- českým kráľom – Žigmund Luxemburský
- Albrecht Habsburský
- Ladislav Pohrobok (v čase nedospelosti vládol Juraj Poděbradský)
- bol súčasne českým aj uhorským kráľom
- Juraj Poděbradský

Veľká Morava
Avari – v 6. stor. prichádzajú do Karpatskej kotliny
- ázijsko-mongolské kočovné kmene, silní a vysokí
- vynikali bojovnosťou a rýchlosťou, väčšinou sečné zbrane
- ohrozovali krajiny žijúce usadlým spôsobom života + Franskú ríšu
Slovania už boli v Karpatskej doline a tak bojujú o územia – konflikty
- najskôr neúspešne
- Avari nevedeli obrábať pôdu, preto Slovanom kradli ženy a úrodu
- befulci – označenie pre Slovákov, ktorých uväznili Avari a donútili ich vstúpiť do armády na najnebezpečnejšom 1. štíte
Fredegarova kronika – pramenný materiál, kde sa spomína meno Sama, ktorý si získal dôveru Slovanov (mal 12 manželiek, z každého kmeňa jednu)
- pod jeho vedením Slováci veľmi účinne bojovali proti Avarom
- Samova ríša – kmeňový zväz (623-658)
- územie: Slovensko, Čechy, Morava, Rakúsko, Bavorsko
- Vogastisburg – dôležité centrum (doteraz sa nevie, kde ležal)
9. stor. – formovanie dvoch kniežatstiev
a) Nitrianske – Nitra, Pribina
b) Moravské – Velehrad-Mikulčice, Mojmír

833 – Mojmír obsadil Nitranske kniežatstvo = základ Veľkej Moravy
Veľkomoravské kniežatá – Mojmír (833-846)
Rastislav (846-870)
- príchod Konštantína a Metoda
Svätopluk (871-894)
- obdobie jeho vlády: obdobie Veľkomoravskej ríše
- viedol výbojnú politiku a rozšíril územie ríše
- údajne mal troch synov: Mojmír II.
Svätopluk II.
Predslav (otázne, či žil)
Mojmír II. (894-906)
Príčiny rozpadu VM: vnútorné boje – nezhody medzi synmi
Vonkajšie boje – vpády Maďarov
Pramenné materiály: Fredegarova kronika
O spravovaní ríše (Konštantín Porfyrogenetos)
Kyjevské listy
Život Konštantína ( asi napísané Gorazdom)
Fuldské anály ( ˝ 9.stor.)
Bula pápeža Jána VIII. – Industriae Tuae
Náleziská: Staré mesto, Mikulčice, Bratislava, Nitra, Devín, Pobedín, Ducové (pri Piešťanoch)
Význam: - naši predkovia – Slovieni, Moravania – utvorili v stredoeurópskom priestore 1. rannofeudálny štátny útvar, z ktorého čerpali ďalšie slovienske národy
- prijatie kresťanstva, vytvorenie kresťanskej kultúry (hlaholika) a vzdelanosti (teologická škola)
- architektonické náleziská (kostolíky, hradiská)
- veľmi vyspelé šperkárstvo + drotárstvo