referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Mikuláš
Piatok, 6. decembra 2019
Stredovek
Dátum pridania: 08.04.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Dadulka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 619
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 11.1
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 18m 30s
Pomalé čítanie: 27m 45s
 
- medziobdobie od antiky po renesanciu (ktorá antiku znovuobjavila)
1469 – prvý krát sa použil pojem stredovek talianskymi humanistami (použil ho pápežský knihovník – Giovanni Andrea)
18. stor. – dostáva sa do povedomia
trvá od 5.-7. stor. po 1492 – objavenie Ameriky
1517 – reformácia Martina Lutera – náboženské hľadisko
1460 – Anglická buržoázna revolúcia – ekonomické hľadisko (nástup kapitalistickej výroby)
1789 – Veľká francúzska buržoázna revolúcia
1453 – dobytie Konštantínopola
1848 – u nás na Slovensku
- delíme ho na : 1. ranný (5.-7.stor. - 12.stor.) - včasný
- najvyspelejšie štáty: Itália, Gália, Hispánia, Panónia
2. rozvitý (12.stor. - ˝ 15.stor.) - vrcholný
- morová epidémia
3. neskorý ( ˝ 15.stor. - ˝ 17.stor.) - neskorý
- medievalistika – historická disciplína zaoberajúca sa štúdiom stredoveku
- je to obdobie nového spoločensko-ekonomického systému: FEUDALIZMUS (pojem označujúci spoločensko-ekonomickú formáciu; pre pravek – prvotnopospolný a pre starovek – otrokársky)

- hlavné znaky feudalizmu:
1. vlastníctvo pôdy (pôda – feudum, léno – tvorí základ feudálneho spôsobu výroby)
- základné výrobné odvetvie – poľnohospodárstvo ( súvisiaca remeselná výroba, obchod, mestá, peniaze, doprava)
- pôdu vlastnia feudáli (králi, cisári, zemepáni) – seniori
- tí pôdu darujú vazalom (poddaným), potomkom a) doživotne
b) dedične
prepožičajú (kolonát – v Rímskej ríši spôsob hospodárenia rímskych veľkostatkárov)
- za prepožičanie sa platí renta (poplatok) a) naturálie
b) robota
c) peniaze
vzťah medzi feudálom a vazalom – lénny vzťah
- vazali boli povinní odovzdávať určitú časť alebo ísť do vojska; bol povinný dať sa do ochrany mocných feudálov a tak sa z nich stali poddaní
2. dve spoločenské skupiny
- feudáli (vlastníci
- roľníci (výrobníci) (najskôr boli osobne slobodnými, potom poddanými (viazaní voči zemepánovi a cirkvi určitými povinnosťami) a nakoniec nevoľníkmi (nemá osobnú slobodu a je pripútaný k pôde + nie je otrokom, lebo vlastní svoj život))
+ duchovenstvo
hlavnou ideológiou (náplňou) sa stalo kresťanstvo
stav – rytiersky (ľudia z radov šľachty – muži fyzicky zdatní, vzdelaní, museli vedie spievať a hrať, recitovať básne)
stredoveké mestá (boli to samostatné správne celky; akoby malý štátik v štáte)

Barbarské štáty
- vytvorili sa na troskách Západorímskej ríše
- zakladali ich germánske kmene
- prebrali mnoho prvkov antickej civilizácie
OSTROGÓTSKA RÍŠA – S Taliansko
493 – Odoakara napadol Theodorich a zabil ho; zmocnil sa ríše
- bojovali s Byzantskou ríšou o územie Talianska
- Justinián I. (byzantský cisár) s vojvodcom Belisarom dobyli roku 540 hlavné mesto ríše: Ravennu a zajali kráľa Vitigisa
- svoju ríšu neskôr obnovili na Apeninskom polostrove – dobyli ich Longobardi a tých dobyl Karol Veľký
VIZIGÓTSKA RÍŠA – v Galii
- porazili ich Frankovia a vytlačili
- vytvorili sa druhý štát v okolí Toleda711
– zničili ich moslimovia a vytvorili si vlastný pevný štát
- na Britských ostrovoch boli Anglovia a Sasovia, ktorí vytláčali pôvodných Keltov

Franská ríša
- prebrala mnoho z Rímskej štátnej správy
- vznikla zjednotením franských kmeňov (Germánov), žijúcich na území dnešného Holandska a S Francúzska
- zjednotiteľ CHLODOVIK (zakladateľ dynastie Merovejovcov)
- v 5.stor, prijal kresťanstvo (získal tak podporu cirkvi a stal sa aj zjednocujúcim prvkom)
- vládol 481 – 511
- spoločenstvá, kde žili: susedské občiny – marky (grófstva) + kmeňové kniežatstvá
na čele marky bol kmeňový náčelník – feudál (barón) + vojvodcovia
- fungoval tu feudálny (vazalský) systém
- existovali dve skupiny aristokracie a) vojenská (tvorili sa z nich rytieri)
b) provinčná
- feudáli bohatli a vznikali majordómovia – majordómus (v 7.stor. sa stal dedičným úradom)
- boli to správcovia kráľovského majetku (dôležité postavenie)
- postupne získali bohatstvo, pôdu + vojsko (jeho silnú moc) a často ju využili proti kráľom a stali sa ním oni, keďže králi už nemali moc

- Pipin II. (687- 714) – majordóm v Austrázii – zjednotil tam všetkých Frankov
jeho syn Karol Martel (714 – 741) – porazil moslimov v 732
- najznámejší Pipin Krátky - syn Karola Martela (Pipin III.) (751 - 768)
- požiadal pápeža Zachariáša a povolenie zosadiť posledného kráľa z rodu Merovejovcov – Childericha III. – z trónu. Donútil ho vstúpiť do kláštora a za kráľa sa vyhlásil on.
- zakladateľ rodu Karolovcov
- najvýznamnejší panovník (Pipinov syn) Karol Veľký (768 – 814)
- roku 774 získal Longobardskú korunu
- viedol výbojnú politiku, zväčšoval územie, viedol okolo 50 vojnových výprav proti:
Arabom – Rolland (bojoval popri Karolovi Veľkému) bol ako symbol ochrancov
Avarom – hrozba Slovenska
- Karol ich porazil tak, že už nikoho neohrozovali. Ukončil ich výboje.
- poslední Avari vo Viedenskom lese sa vytratili a splynuli so Slovanmi
- rozvrátil Avarský kaganát
- za Karolovej vlády mala ríša najväčší územný rozmach: S + STRED Itálie
Sasko, Bavorsko

Arabov vytlačil za Pyreneje
800 – korunovaný za cisára pápežom podľa Rímskej tradície
- korunovácia Karola Veľkého za cisára pápežom potvrdila zvrchovanosť pápežskej moci nad cisárskou (pápež mal vyššiu moc ako cisár)
- pre lepšiu samosprávu rozdelil Franskú ríšu na marky (grófstva)
- na čele boli markgrófovia (spravovali tieto územia, vyberali dane, boli sudcami)
- hoci nevedel písať podporoval vzdelanie, kultúru a umenie
- toto mala na starosti štátna byrokracia
- doba jeho vlády – Karolínska renesancia
- z mena Karol vzniklo kráľ
- vytvorilo sa tu nové písmo – karolínska minuskula
- po jeho smrti nastúpil na trón jeho syn Ľudovít Pobožný (814 – 840)
- bol viac mníchom ako kráľom
- ukázalo sa, že obrovskú ríšu nebude možné udržať ako jednotný štát, vydal preto nástupnícky poriadok – Ordinatio Imperii (817) – cisárom sa mal stať vždy panovníkov najstarší syn a ostatní ho mali poslúchať
- 829 tento zákon sám porušil a jeho ostatní synovia povstali a načas ho zbavili vlády a zajali
840 – smrť Ľudovíta Pobožného
843 – jeho synovia uzavreli Verdunskú zmluvu (ríšu rozdelili na tri časti)
a) Východofranskú (neskoršie Nemecko) – Ľudovít Nemec
b) Západofranskú (neskoršie Francúzsko) – Karol Holý (Lisý – získal titul cára)
c) územie Rýna (časť Talianska a Švajčiarska) – Lotar I.
- štvrtý syn Pipin Akvitánsky medzičasom zomrel
Alkuin – anglosaský mních (jeden z najväčších vzdelancov svojej doby)
- Franský štát sa riadil franskými právnymi normami – Sálsky zákonník (Lex Salica)
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Stredovek SOŠ 2.9649 2565 slov
Stredovek SOŠ 3.0166 613 slov
Stredovek SOŠ 2.9771 467 slov
Stredovek SOŠ 2.9868 882 slov
Stredovek 2.9770 456 slov
Stredovek GYM 2.9492 302 slov
Stredovek 2.9677 1244 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.