Maastrichtská zmluva

Maastrichtská zmluva, alebo ináč Zmluva o Európskej únii, hrala dôležitú úlohu vo vývoji Európy, keďže položila základy Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie (SZBP alebo Common Foreign and Security Policy – CFSP). Dovtedy existovalo len hospodárske spojenie štátov, ktoré sa zameriavalo na kvalitu a spoluprácu priemyslu. Postupne ale narastala potreba politickej únie.
Dôvody:
- postupné vyrovnávanie ekonomickej nerovnováhy medzi krajinami
- posilňovanie spolupráce v sociálnej oblasti, v oblasti spravodlivosti a vnútra
- vytvorenie priestoru bez hraníc s voľným pohybom služieb, osôb a kapitálu
- vznik inštitútu občianstva Únie
- posilnenie ochrany ľudských práv a slobôd
- zlepšenie pracovných podmienok občanov EÚ
- pomoc tretím krajinám – rozširovanie EÚ o nových členov
- zavedenie princípu subsidiarity
- vzájomná podpora hospodárskeho a spoločenského rozvoja

Podpísaniu Maastrichtskej zmluvy predchádzali mnohé iné významné dokumenty európskej integrácie. Najvýznamnejšie boli dva z nich:

- Parížska zmluva (18.apríl 1951) - zmluva o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO). Myšlienka pochádzala zo spojenia dvoch najvýznamnejších mocností vo vývoji EÚ – Francúzska a Nemecka, ku ktorým sa v tejto prvej fáze pripojili aj Belgicko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko.

- Rímske zmluvy (25.marec 1957) – zmluvy o vytvorení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS; jeho cieľom bolo vytvorenie rozsiahleho spoločného trhu) a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (EURATOM).

Významnou úpravou týchto zmlúv bolo prijatie Jednotného európskeho aktu vtedajšími 12 členskými štátmi v roku 1986. Potom už nasledovala samotná Zmluva o Európskej únii, ktorá bola podpísaná hlavami štátov a vlád členských krajín v holandskom meste Maastricht 7.februára 1992 (účinnosť nadobudla 1.novembra 1993). Tá pozdvihla európsky integračný proces na celkom novú úroveň vývoja, keď hospodárske združenie zmenila na politickú úniu. Skladá sa zo 7 hláv, tvorí ju 17 protokolov a 33 deklarácií.

Významný pokrok priniesla zmluva hlavne v oblasti menovej únie, v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, v oblasti justície a vnútorných záležitostí a občianstva Únie. Ako základ, na ktorom stojí celá Európska únia, stanovila 3 piliere:
1. Európske spoločenstvo – najstarší a najsilnejší pilier EÚ, jeho počiatky sú spojené so vznikom ESUO, EHS a EURATOM.
Cieľom spoločenstva je podpora harmonického, vyváženého a trvalo udržateľného rozvoja hospodárskeho života, vysokej úrovne zamestnanosti a sociálnej ochrany, rovného zaobchádzania so všetkými ľuďmi (bez ohľadu na pohlavie či pôvod), trvalo udržateľného a neinflačného rastu, vysokého stupňa konkurencieschopnosti v ekonomickej a hospodárskej oblasti, zvyšovania životnej úrovne života, zlepšovania kvality životného prostredia, súdržnosti a solidarity medzi členskými štátmi. Hlavným nástrojom na dosiahnutie týchto cieľov je vytvorenie jednotného vnútorného trhu s určitými slobodami (voľný pohyb osôb, tovaru a kapitálu). S jednotným vnútorným trhom úzko súvisí menová únia (od roku 1999 12 členských krajín používa jednotnú menu euro).
Prvý pilier má tzv. nadnárodný (supranacionálny) charakter, to znamená, že v oblastiach, ktoré vymedzuje Zmluva, krajiny uskutočňujú svoje záujmy prostredníctvom orgánov spoločenstva (EÚ). Najdôležitejšie orgány sú Rada, Parlament, Komisia a Súdny dvor.
Európske spoločenstvo má tiež svoj vlastný právny poriadok, pre ktorý sa používa termín acquis communautaire (v preklade vedomosti spoločenstva). Tento poriadok je nadradený právnym poriadkom členských krajín.

2. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – druhý pilier, ktorý zahŕňa každú oblasť zahraničnej a bezpečnostnej politiky.
Pred podpisom Maastrichtskej zmluvy spolupracovali členské krajiny prostredníctvom tzv. Európskej politickej spolupráce. Podpisom tejto zmluvy si EÚ vytvára Spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, pričom včlenila vtedajšiu Západoeurópsku úniu, ktorá bola nástrojom bezpečnostnej politiky.
Jej cieľom je zabezpečiť spoločné hodnoty a záujmy, nezávislosť a integritu EÚ, zachovávať mier a bezpečnosť, podporovať a rozvíjať medzinárodnú spoluprácu, demokraciu a právny štát, ako aj rešpektovať základné ľudské a občianske práva a slobody.
Tento pilier má medzivládny charakter, výkonná moc ostáva v právomoci členských krajín. Hlavným orgánom SZBP je Rada, ktorú tvoria ministri všetkých členských krajín. Významné rozhodnutia sa prijímajú na zasadnutiach Európskej rady, tzv. summitoch EÚ, kde o nich rozhodujú hlavy členských krajín.
Podľa najnovších doplnkov a úprav sa EÚ postupne snaží vytvoriť si spoločnú obrannú politiku, ktorej hlavná jednotka Sily rýchlej reakcie EÚ má byť funkčná do roku 2003.

3. Spolupráca v rezortoch spravodlivosti a vnútra – úlohou je určiť spoločný postup v oblasti justície a polície s cieľom zabezpečiť občanom vysoký stupeň bezpečnosti v prostredí slobody, istoty a spravodlivosti. Jadrom piliera je spolupráca polície a súdov, ako aj medzinárodných agentúr Europol a Eurojust, v trestných veciach a spolupráca pri zamedzovaní a potláčaní rasizmu a xenofóbie. Zameriava sa hlavne na trestné činy akými sú obchody s ľuďmi, s drogami, so zbraňami, korupcia a pod.
Tretí pilier má tiež medzivládny charakter, najdôležitejším orgánom je rovnako Rada ministrov.

Zatiaľ posledným zmluvným dokumentom, ktorý je súčasťou primárneho práva Európskeho spoločenstva, je Amsterdamská zmluva z 2.októbra 1997, ktorá čiastočne rozšírila Maastrichtskú zmluvu, napr.: prehĺbila SZBP, zosúladila vízovú a prisťahovaleckú politiku a pod. Účinnosť nadobudla 1.mája 1999.

Môj názor: Maastrichtskú zmluvu považujem za veľmi významný medzník v dejinách ľudskej spoločnosti. Položila totiž základy významného spojenia krajín Európy, ktorého členom je už aj Slovensko. Myslím si, že Európska únia plní významné funkcie v politickej a hospodárskej oblasti vďaka čomu môže Európe konkurovať aj ostatným veľkým svetovým mocnostiam ako napríklad USA, ktoré majú príliš silnú vnútornú i zahraničnú politiku na to, aby sme s nimi mohli porovnávať hoci aj s najsilnejšie mocnosti Európy. Tiež umožňuje postkomunistickým krajinám, ako napríklad Slovensku, začleniť sa do Európy, dostihnúť ju vo vývoji, nadobudnúť jej moderné systémy a úroveň, a pomáha im v tom. Preto som rada, že aj ja som už občiankou Európy.