Maastrichtská zmluva, alebo ináč Zmluva o Európskej únii, hrala dôležitú úlohu vo vývoji Európy, keďže položila základy Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie (SZBP alebo Common Foreign and Security Policy – CFSP). Dovtedy existovalo len hospodárske spojenie štátov, ktoré sa zameriavalo na kvalitu a spoluprácu priemyslu. Postupne ale narastala potreba politickej únie.
Dôvody:
- postupné vyrovnávanie ekonomickej nerovnováhy medzi krajinami
- posilňovanie spolupráce v sociálnej oblasti, v oblasti spravodlivosti a vnútra
- vytvorenie priestoru bez hraníc s voľným pohybom služieb, osôb a kapitálu
- vznik inštitútu občianstva Únie
- posilnenie ochrany ľudských práv a slobôd
- zlepšenie pracovných podmienok občanov EÚ
- pomoc tretím krajinám – rozširovanie EÚ o nových členov
- zavedenie princípu subsidiarity
- vzájomná podpora hospodárskeho a spoločenského rozvoja

Podpísaniu Maastrichtskej zmluvy predchádzali mnohé iné významné dokumenty európskej integrácie. Najvýznamnejšie boli dva z nich:

- Parížska zmluva (18.apríl 1951) - zmluva o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO). Myšlienka pochádzala zo spojenia dvoch najvýznamnejších mocností vo vývoji EÚ – Francúzska a Nemecka, ku ktorým sa v tejto prvej fáze pripojili aj Belgicko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko.

- Rímske zmluvy (25.marec 1957) – zmluvy o vytvorení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS; jeho cieľom bolo vytvorenie rozsiahleho spoločného trhu) a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (EURATOM).

Významnou úpravou týchto zmlúv bolo prijatie Jednotného európskeho aktu vtedajšími 12 členskými štátmi v roku 1986. Potom už nasledovala samotná Zmluva o Európskej únii, ktorá bola podpísaná hlavami štátov a vlád členských krajín v holandskom meste Maastricht 7.februára 1992 (účinnosť nadobudla 1.novembra 1993). Tá pozdvihla európsky integračný proces na celkom novú úroveň vývoja, keď hospodárske združenie zmenila na politickú úniu. Skladá sa zo 7 hláv, tvorí ju 17 protokolov a 33 deklarácií.

Významný pokrok priniesla zmluva hlavne v oblasti menovej únie, v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, v oblasti justície a vnútorných záležitostí a občianstva Únie. Ako základ, na ktorom stojí celá Európska únia, stanovila 3 piliere: