Zabudnutí objavitelia
Už veľmi dlho vieme, že mnohé v histórii sveta sa udialo inak, ako to zanovito tvrdia učebnice dejepisu. Vieme, že Ameriku neobjavil Kolumbus, ba ani Vikingovia. Dávno pred nimi vstúpila na tento kontinent noha indiánskych predkov... Posledné antropologické náleziská totiž ukazujú, že kamčatskí kočovníci prešli ľadový most Beringovej úžiny pred asi 40-tisíc rokmi, ba možno ešte skôr. Naša jediná "správna" kultúra zatiaľ tento objav neakceptuje. Najdôležitejšie totiž je, kedy tam prišli Európania. Výskumy však ukazujú, že práve oni boli poslední. Ale aj tak si Ameriku privlastnili. Keď známy poľský bádateľ Maciej Kuczyňski navštívil nedávno venezuelskú džungľu, prišiel do veľkej osady Indiánov Pemón, kde sa nachádzala misia rádu františkánov. Tamojšie indiánske deti navlečené pri vyše 30-stupňových horúčavách do tmavomodrých uniforiem, sa tam učili, aké je dôležité pre španielske kráľovstvo, že Kolumbus objavil nový svet... Pritom ustavične pribúdajú nové dôkazy o tom, že pred Kolumbom bol už poriadne dlhý rad iných objaviteľov. Posledný v rade je cisársky eunuch admirál Čeng-che, ktorý sa s flotilou 107 lodí vydal z Číny v marci 1421. Za dva roky oboplával svet a cestu do Ameriky objavil 70 rokov pred Kolumbom. Tento objav však beh histórie neovplyvnil, lebo bol dlho utajený...
Dôkaz navigátora Manvi
Ale pred 1723 rokmi došlo k významnejšiemu objavu. Anglický lingvista Barry Fell si prečítal starodávne skalné nápisy z Novej Guiney, ktoré v tzv. Jaskyniach navigátorov objavila nemecká výprava. Nápisy boli v lýbijskom dialekte, ktorý kedysi používali v Egypte... Sú tam aj schémy astronomických prístrojov, slnečných hodín a iné pomôcky, geometrické výpočty a mapy neba s hviezdnymi konšteláciami, rôzne náboženské kresby a maľby grécko-egyptských bohov, vrátane Dia-Ammona. Pallas Atény, Marsa... To všetko na Novej Guinei! Určiť vek malieb nebolo zložité - ich obsah hovoril jasne. Je tam totiž opis kométy a prstencového zatmenia Slnka, ktoré nastalo 19. novembra 232 p. n. l. Ďalší dátum „november 15. roku panovania faraóna - ukazuje na Ptolemaia III. V zápise je aj dôkaz Erastotenesa, riaditeľa alexandrijskej knižnice, že Zem je guľa s obvodom 250 000 štádií, teda asi 44 800 kilometrov. Výprava zrejme túto skutočnosť overovala. Ďalší nápis informoval, že to zapísal Maui, navigátor a astronóm eskadry šiestich lýbijských lodí, ktoré slúžili v egyptskou námorníctve pod velením Rata.
Stopy v jaskyni
Ďalšie stopy výpravy sa našli na druhej strane Tichého oceánu, na stene jaskyne v blízkosti Santiaga de Chile. Zápis hovorí: „Dosiahli sme južný okri pobrežia. Táto oblasť leží na okraji hornatého kraja... Priplávala sem flotila lodí. Toto pobrežie, ktoré sa tiahne 4000 míľ, a je strmé, mohutné, hornaté, vysoko položené, zaberá navigátor pre egyptského kráľa, jeho kráľovnú a ich dôstojného syna... August, deň 5., rok panovania 16"; takto teda znie historicky prvý opis Ameriky a prvý dokument, ktorý oznamuje jej objavenie ľuďmi zo Starého sveta. Je to opis, ktorý sa nikdy nedostal k súčasným vedcom. O objavoch sa nedozvedeli ani takí významní zemepisci, ako Strabon či Ptolemaios... Ale obsah zápisu a zhoda mien Rata a Maui s menami legendárnych vodcov Polynézie svedčí o tom, že účastníci výpravy sa stali otcami zakladateľov Polynézie. Výprava nedokázala prekonať nástrahy Ameriky. Vrátila sa, ale nie do Egypta. Egyptsko-lýbijské zápisy z ostrovov Pitcaim a Fidži potvrdzujú, že posádky svoju cestu skončili práve tam. Tí, ktorí z posádky prežili, osídlili ostrovy Polynézie a ich lýbijský jazyk, systém písma a tradície sa stali prvým kultúrnym dedičstvom ostrovanov. V nasledujúcich rokoch nedošlo k nijakej výprave cez oceán, ktorá by mala vedecký cieľ, až kým túto cestu neabsolvovali Číňania...
Biele miesta histórie
Fantáziu a predstavivosť mnohých bádateľov provokovali celé desaťročia kamenné hlavy Olmékov, ktoré našli v džungli pri Mexickom zálive, ako aj tamojšie starodávne lebky a kostry spred štyroch tisícročí. Merania jednoznačne ukázali, že ide o negroidno-kaukazské rasové vlastnosti, identické s vlastnosťami kmeňov, ktoré v období megalitických kultúr obývali Iberský polostrov a severnú Afriku. O Olmékoch sme už viackrát písali v súvislosti s príchodom černochov do Mexika (ale aj iných končín sveta) a ich veľkými astronomickými vedomosťami, ktoré podnietili kultúru Mayov. Ani v tomto prípade sa objavitelia nevrátili domov so správou o objavení nového kontinentu. Mnohé, vrátane spomínaného prípadu objavenia Ameriky, ukazuje na to, že v dejinách ľudstva existuje ešte veľmi veľa bielych miest. Mnohí bádatelia a spisovatelia jednoznačne dokazujú, že dosiahnuté poznanie a technologické poznatky sa jednoducho „vyparia", kamsi stratia a ľudstvo začína zakaždým odznova. Tak Mauri zabudli na matematiku a svoje písmo, ktoré si priniesli z Afriky a vrátili sa do doby kamennej. Tak Babylon a Egypt klesli na úroveň pastierov. A vari celý svet zabudol na poznanie prinesené ešte z čias dávnej Atlantídy. Všetko zaniesol prach času...
