Veľká Morava

PRIBINA
- prvé knieža na našom území 
- 828- dal vysvätiť kostol v Nitre (Nitrava) salzburským biskupom Adalrámom
- 833- Mojmír vyhnal Pribinu a spojil kniežatstvá

VZNIKÁ VEĽKÁ MORAVA
- Pribina utiekol a zaviazal sa Ľudovítovi Nemcovi, že bude jeho vazalom,len aby mu dal zeme na dnešnom Balatone 
- 861- Pribina zomiera v boji za Ľudovíta Nemca 
- 833- 846- Mojmír- panovníkom na Veľkej Morave 
- 846- 870- Rastislav je panovníkom na Veľkej Morave 
- Rastislav- bol synovcom Mojmíra.Stal sa vazalom Ľudovíta Nemca. 
- Rastislav porušil vazalský sľub a preto v roku 855 zaútočil na Veľkú Moravu. 
- Ľudovít Nemec nevie poraziť Rastislava a preto sa spája so Svätoplukom 
- Svátopluk- synovec Rastislava 
- 871-894- Svätopluk- najvýznamnejší panovník na území Veľkej Moravy 
- Ľ. Nemec sa pokúšal poraziť Svätopluka - vždy neúspešne 
- 874- podpísaný mier medzi Ľ. Nemcom a Svätoplukom vo FORCHHEIME. 
- dovtedy na Veľkej Morave Svätopluk spojil - Česko, Lužické Srbsko, Vislansko, MaloPoľsko, Sliezsko, Zadunajsko, Potíšie 
- 894- Svätopluk zomiera 
- mal troch synov:Mojmír II, Svätopluk II,Predslav- nevie sa, či existoval 
- 894- 907- Mojmír II - panovník Veľkej Moravy 
- 907- bitka pri Bratislave 
- Bavori - Starí Maďari - na čele s Arpádom zaútočili. 
- 907- predpoklad,že zaniká Veľká Morava.


Z druhej polovice 7. a 8. Storočia sa nezachovali nijaké správy o kmeňovom či štátnom živote Slovienov. Na základe archeologockých výskumov sa však dá predpokladať, že formovanie organizácie pokračovalo.Vytvárali sa pomerne vyspelé centrá chránené pevným fortifikačným systémon.
Spoločenský vývoj najviac pokročil na juhozápadnom Slovensku. Najmä keď franský kráľ Karol Veľký porazil Avarov zaznamenala táto oblasť prudký rozvoj.
Niekedy začiatkom 9. Storočia práve tu vznikol nadkmeňový útvar s centrom v Nitre. Jeho hranice na západe tvorili hrebene Malých a Bielych Karpát, na juhu Dunaj a pohorie Matra. Zasahoval do Turca, Gemera, Novohradu a azda aj do Spiša. Prvých vládcov Nitrianskeho kniežatstva nepoznáme. Historické pramene dokazujú, že okolo roku 828 dal knieža Pribina postaviť na svojom majetku v Nitre kresťanský kostol, ktorý mu vysvätil salzburský arcibiskup Adalrám pri jeho ceste do Panónie. V tom čase tu pôsobili franskí misionári, ktorí s podporou Pribinu šírili kresťanstvo, i keď sám Pribina ešte nebol pokrstený. V oblasti riek Moravy a Dyje sa vytvorilo druhé kniežatstvo, ktorého vládcom bol Mojmír. Roku 833 Mojmír násilne ovládol Nitrianske kniežatstvo a Pribina so svojou družinou (asi 500 mužov) ušiel do Zadunajska. Uchýlil sa k Ratbotovi, vládcovi Východnej marky, ktorá bola súčasťou Franskej ríše. Pribina spočiatku hľadal spojenectvo u Bulharov a u chorvátskeho kniežaťa Ratimíra, nakoniec však pochopil, že samostatnú existenciu mu umožní iba spolupráca s Franskou ríšou. Na rozkaz nemeckého kráľa Ľudovíta Nemca bol vyučený vo viere a pokrstený v kostole sv. Martina na mieste zvanom Treisma, na dvorci patriacom k salzburskej stolici (diecéze). Ako léno dostal (846/847) územie okolo Blatenského jazera (Balaton v Maďarsku), kde vystaval pevnosť Blatnohrad a asi 30 kostolov. V Pribinovom kniežatstve už vládli feudálne vzťahy. Boli tu poddanské osady patriace slovienskym a bavorským veľmožom, ako aj nemeckým kláštorom a salzburskému arcibiskupstvu.

Spojením moravského a nitrianskeho kniežatstva vznikol v roku 833 štátny útvar, ktorého západnou hranicou bola Českomoravská vysočina, južnou Dunaj, severnou hrebene Jeseníkov a východnú hranicu tvorila Matra a neskôr rieka Tisa. Pomenovani štátu „ Veľká Morava“ pochádza od byzantského cisára Konštantína Porfynogeneta ( 913-959) a jeho grécke označenie „ megalé“ možno prekladať ako „veľká“ , ale aj „ vzdialená“ na rozdiel od jemu bližšej Moravy, ktorá sa rozprestierala na srbskej rieke Morava.V jeho politických dejinách je dominantný neustály konflikt s Franskou ríšou, ktorá toto územie pokladala za svoju záujmovú sféru. Rastislav sa stal vojvodom vďaka Frankom. Roku 846 vznikali v krajine nekopoje, ktoré podľa všetkého súviseli s nespokojnosťou s Mojmírovou vládou a s bojmi vo vnútri dynastie. Východofranský kraľ Ľudovít Nemec sa rozhodol sitiáciu vyriešiť dosadením na tron Mojmírovho synovca Rastislava.Ten sa neskôr proti Frankom vzoprel keď sa počas konfliktu margrofa východnej marky Ratboda a Ľudovíta Nemca postavil na Ratbodovú stranu.Ľudovít Nemec chcel Rastislava potrestať, jeho výprava sa skončila neúspechom , čo posilnilo Rastislavove pozície.Neskôr podporoval odboj Ľudovítovho syna Karolmana proti otcovi. Rastislav využil svoje spojenectvo s Karolmanom na to, aby zaútočil aj proti Pribinovi, ktorý obhajoval záujmy Ľudovíta Nemca. Rastislavove vojská vpadli na územie Blatenského kniežatstva. Pribina v roku 861 v boli s Moravanmi zahynul. Jeho nástupcom sa stal syn Koceľ, ktorý sa vyhýbal konfliktom s veľkomoravskými panovníkmi. Boje s Východofranskou ríšou však pokračovali.

Rastislav sa naďalej usiloval o čo najväčšiu samostatnosť od Franskej ríše, chcel to dosiahnúť i zriadením vlastného biskupstva ašírením kresťanstva bez Frankov. Preto sa obráti l na byzantského cisára Michala III, aby poslal misionárov ovládajúcich jazyk. Cisár žiadosti vyhovel a v rok 833 prichádzajú na Veľkú Moravu bratia Konštantín a Metod, bratia zo Solúne.Konštantín zostavil skovanské písmo- hlahpliku, ktoré umožnilo aj preklad Biblie a iných liturgických textov do slavanského jazyka. O krem prekladov vznikli aj pôvodné diela, napr. Konštantínov veršovaný predslov k evanjeliu Proglas, či veľkomoravský zákonník Zákon sudnyj ljudem.
Misijná činnosť Konštantína a Metoda marila úsilie franských feudálov o nadvládu nad VM. Franskí kňazi ich obvinili pred pápežom z bohorúhačstva, a preto sa obaja v polovici roku 867 vypravili do Ríma obhajovať slovanskú bohoslužbu. Po ceste sa zastavili v Blatenskom kniežatstve u Koceľa. Ten pripojil k ich sprievodu ďalších 50 žiakov čakajúcich na vysvätenie. Keď bratia prišli do Benátok, vo verejných dišputách obhajovali sloviensku liturgiu proti trojjazyčníkom. V Benátkach sa zdržali asi tri mesiace. Je možné, že ešte uvažovali aj o ceste do Konštantínopola, ak by cesta do Ríma nebola úspešná. Tu ich zastihlo pozvanie pápeža Mikuláša I. Keďže medzitým zomrel, prijal ich na Vianoce 867 nový pápež Hadrián II. Priniesli mu relikvie pápeža Klementa I. (92 – 101), ktoré objavili pri Chersone. Po preskúmaní bohoslužobných kníh napísaných v slovienskom jazyku ich pápež schválil symbolickým položením na oltár baziliky Santa Maria Maggiore. Počas pobytu v Ríme Konštantín chorľavel.

Vstúpil do gréckeho baziliánskeho kláštora, kde prijal rehoľné meno Cyril a 14. Februára 869 zomrel. Metoda a niekoľkých učeníkov vysvätili za kňazov. Metod sa vracal na Veľkú Moravu s poverením cirkevného učiteľa, ktoré bolo adresované Rastislavovi, Svätoplukovi a Koceľovi. Po príchode do Blatenského kniežatstva Koceľ Metoda presvedčil, aby sa vrátil do Ríma a získal od pápeža vyššie cirkevné vysvätenie a poverenie. Na prelome rokov 869 a 870 pápež Metoda vysvätil za biskupa a súčasne ho menoval arcibiskupom a pápežským legátom pre oblasť Panónie a Moravy. Medzitým sa na VM stal vládcom knieža Svätopluk, ktorý podporoval franských kňazov. Na jeho podnet so súhlasom kráľa Ľudovíta Nemca Metoda uväznili a dali odvliecť do Bavorska, aby tým znemožnili rozvoj slovanskej vzdelanosti. Na zákrok pápeža Jána VIII. ho po vyše dvoch rokoch prepustili. Metod musel znovu v Ríme obhajovať slovanskú bohoslužbu i svoje učenie. Ján VIII. roku 880 potvrdil starosloviensky liturgický jazyk. Škola, založená Konštantínom a Metodom pri kniežacom dvore, stala sa pod vedením Metoda významným kultúrnym a politickým strediskom a Frankovia sa snažili jeho vplyv odstrániť. Príležitosť uskutočniť tento zámer nastala vtedy, keď zomrel Metod (885). Onedlho po jeho smrti pápež Štefan V. zakázal slovanskú bohoslužbu (885). Väčšina slovienskych kňazov musela odísť pred prenasledovaním. Uchýlili sa najmä do Bulharska, kde na zač. 10. St. zostavili nové písmo cyriliku (na základe veľkých písmen gréckej abecedy). Správu moravského biskupstva prevzal Viching, ale po niekoľkých rokoch ho Svätopluk pre intrigy vyhnal z krajiny. Proti Veľkej Morave sa medzičasom začali útoky Frankov. Knieža Rastislav v roku 864 za vojenského obliehania v Devíne sľúbil vazalskú vernosť Ľudovítovi Nemcovi. Rastislav sľub nedodržal, a preto vtrhli v roku 869 franské vojská na Veľkú Moravu.

Výprava sa skončila neúspechom, no Nemci získali na svoju stranu Rastislavovho synovca Svätopluka, ktorý vydal strýka Rastislava Nemcom. No v roku 871 zajali franské vojská aj jeho a na Veľkú Moravu Nemci dosadili vlastných miestodržiteľov. Moravania však povstali proti cudzej nadvláde a okupantov vyhnali. Vtedy sa aj Svätoplukovi podarilo vyslobodiť z väzenia a koncom roku 871 sa ujal vlády ako ústredné knieža Veľkej Moravy. Za vlády Svätopluka nadobudla VM najväčší politický a kultúrny význam. Bolo zavŕšené vytváranie cirkevnej organizácie (od roku 880 arcibiskupstvo a dve biskupstvá, z toho jedno so sídlom v Nitre). Svätoplúk sa od roku 871 stal pomerne nezávislím panovníkom, i on sa dostal k moci vďaka Frankom a svoj sľub nedodržal. Ríšu vnútorne upevnil a rozšíril až do Potisia, Malopoľska, Čiech, Moravy , Sliezska a Lužického Srbska. Roku 872 porazil vojská Durínčanov a Sasov, ktoré poslal Ľudovít Nemec. O dva roky neskôr napokon obe strany uzavreli mier.Po Svätoplukovej smrti došlo v dôsledku dynastických sporov k vnútornej kríze Veľkej Moravy, zosilnený odpadnutím vedľajšieho územia. Pravdepodobne Svätoplúk ešte před smrťou rozdelil krajinu medzi svojich synov- Mojmíra II, Svätoplúka II a Pradslava, ktorého existencia nie je dokázaná. Vďaka neustálym rozbrojom medzi bratmi sa nepodarilo udržať celistvosť ríše.Okolo roku 907 sa Veľká Morava rozpadla. V tom roku bola zaznamenaná aj bitka pri Brezalaspurcu ( Bratislava), v ktorej starí Maďari za pomoci Slovienov porazili bavorské vojská.