5. NAPOLEON AKO KONZUL

Po príchode do Francúzska našiel Napoleon krajinu v kríze, ktorá pretrvávala už niekoľko rokov. Stretával sa s členmi Direktória, no tieto schôdze boli bez väčšieho významu. Neskôr Direktórium zvrhol a prebral moc. Komplikovanejšia situácia bola v oboch Radách – nepáčilo sa im Napoleonove správanie. Napoleon však vtrhol do zasadacej miestnosti a dal vyhodiť členov rady. Následne ich nechal priviezť späť a donútil ich podpísať uznesenie o ustanovení dočasnej vlády troch konzulov, ktorú tvorili Sieyes, Ducos a Napoleon. Okrem toho boli ustanovené aj dve komisie, ktorých úlohou bolo pripraviť ústavné zákony.
Nová vláda sa snažila všemožne vychádzať v ústrety všetkým vrstvám obyvateľstva. Získala si sympatiu väčšiny národa.

Napoleon bol po čase vymenovaný na desať rokov za prvého konzula. Medzi politikmi aj bežnými občanmi stúpa jeho autorita.
Bonaparte začal nové vojnové ťaženie do Rakúska. Táto vojna bola pre Francúzov víťazná.
Veľkým konkurentom bolo Anglicko, preto Napoleon začal uvažovať o invázii do Anglicka. Rozhodujúce však bolo, na ktorú stranu sa pridá Rusko. Napoleon sa preto snažil nadviazať s Ruskom priateľský vzťah, čo veľmi potešilo ruského cára Pavla I. Rusko uzavrelo dohody aj s Dánskom a Švédskom o spoločnom boji proti Anglicku. Zrodila sa Liga severných štátov. Pridalo sa k nim aj Prusko.

Avšak situácia sa zmenila, keď v noci z 11. na 12. marca 1801 v Petrohrade zavraždili cára Pavla I.
Napoleon s Anglickom podpísal 27. marca 1802 v meste Amiens mier. Ani jedna zo strán už nechcela pokračovať v bojoch. Druhého augusta 1802 bol Napoleon ľudom vyhlásený za doživotného konzula.

6. NAPOLEON AKO CISÁR

Hoci sa Francúzsko v rokoch 1803 a 1804 označovalo za republiku, v skutočnosti už ňou nebolo. Šlo o obdobie príprav na vyhlásenie cisárstva. Samozrejme, tento proces neprebiehal ľahko. Valila sa lavína dramatických udalostí a bolo čoraz jasnejšie, že Amienský mier je iba krátkodobou prestávkou boja medzi Anglickom a Francúzskom. Práve Napoleonova koloniálna politika vôbec neprispievala k zachovávaniu mieru. Jej vyvrcholením bolo vyslanie vojenskej misie do Indie v apríli1803. Francúzska armáda dostala tajný príkaz uzatvárať spojenectvá s domorodými kmeňmi a podnikať spoločné boje proti Angličanom.

V čase horúčkovitých príprav na vojnové akcie sa odohrali neočakávané udalosti. Jedná z nich bolo pripravovanie sprisahania proti Napoleonovi. Ten sa navyše dozvedel, že do Francúzska sa má vrátiť jeden z najmladších členov kráľovského rodu Bourbonovcov, vojvoda Enghienský. Bonaparte ho dal zatknúť a popraviť. A to aj napriek tomu, že počas vypočúvania sa ukázalo, že do sprisahania nie je zapletený. Táto justičná vražda vyvolala v celej Európe rozhorčenie a podnietila pripravovanie ďalšej protifrancúzskej koalície.

Týždeň po poprave senát žiadal Napoleona o dedičnosť jeho moci. On však titul kráľa rázne odmietol. Inak to bolo s titulom cisára. Ten vyvolával asociácie na najslávnejšiu epochu rímskych dejín. Dobové dokumenty svedčia o tom, že Napoleonovi súčasníci brali tento titul ako ocenenie jeho schopností a obrovských zásluh. Bonaparte trval na tom, aby ho korunoval pápež. Tak sa stalo druhého decembra 1804. Korunovaný bol pápežom Piom VII.

7. NAPOLEON A JEHO VEĽKÁ ARMÁDA

V čase Napoleonovej korunovácie malo francúzske vojenské loďstvo už dvetisícpäťsto nákladných lodí. Blížila sa vojna medzi Francúzskom a Anglickom, ktoré navyše nemalo usporiadané vzťahy s Ruskom.

Napoleonovej armáde sa napriek veľkému úsiliu nepodarilo vylodenie na Britských ostrovoch. Naviac sa ukázalo, že do vojny proti Francúzsku vstúpi koalícia štátov: Anglicko, Rusko, Rakúsko, Švédsko, Neapolské kráľovstvo a aj Prusko, ktoré však stále váhalo.
Napoleon urobil prvý krok. Takzvanú Anglickú armádu (armáda, ktorá bola pripravená na vpád do Anglicka) oficiálne premenoval na Veľkú armádu. Spolu s ňou v septembri 1805 prekročil Rýn a vtrhol do Nemecka. Už 20. októbra rakúska armáda v Ulme kapitulovala. Víťazstvo ohromilo celú Európu.

Napoleon neváhal a postupoval na Viedeň. Po tom, ako vstúpil do Rakúskeho hlavného mesta, zdalo sa, že už vojnu vyhral. Jej výsledok však ešte nebol definitívne rozhodnutý. Navyše malo na bojiská doraziť aj pruské vojsko. Spojená rakúsko-ruská armáda bola v tomto čase zverená pod velenie generála Kutuzova.
Pre Napoleona sa nepriaznivo vyvíjala situácia na mori. Anglické loďstvo, ktorému velil admirál Nelson zničilo 21. októbra 1805 celú francúzsku flotilu. Plán invázie na Britské ostrovy sa preto stal nereálnym.