9. NAPOLEONOVA TRAGICKÁ DOHRA

Spojenci s Napoleonom uzavreli dohodu, v ktorej sa vzdal nároku na trón. Do trvalého panstva dostal ostrov Elba v Stredozemnom mori, kde mal vo vyhnanstve prežiť zvyšok života. Bonaparte sa na Elbu vypravil 28. apríla 1814 a 3. mája do Paríža prišiel nový kráľ Ľudovít XVIII. Bourbonsky. Napoleon do vyhnanstva dostal dva milióny renty, 400 mužov a zostal mu titul cisára.

Napoleon na Elbe veľa uvažoval o tom, čo urobil v dňoch svojej slávy a dosť svojich rozhodnutí prehodnotil. Živo sa zaujímal o Francúzsku politiku a s pobúrením sledoval rokovania Viedenského kongresu, ktorý sa snažil nanovo rozdeliť Európu. V Napoleonovi to znovu roznietilo túžbu zasahovať do politického diania. Svoj zámer aj uskutočnil. Ušiel z Elby a už 1. marca 1815 sa na francúzskom pobreží vylodil spolu s tisíckou mužov. Snažil sa dosiahnuť Paríž s čo najmenším počtom konfliktov a bojov. Postupne sa k nemu pridávali jednotlivé posádky francúzskej armády.
10. marca obsadil Lyon. Z 19. na 20. marca bol kráľ Ľudovít XVIII. nútený ujsť z Paríža. Na nasledujúci deň Napoleon vstúpil do hlavného mesta, kde ho vítal nadšený jasot šťastných ľudí.

Bonaparte oslovil všetky rozhodujúce európske štáty (Rusko, Anglicko, Rakúsko a Prusko) a navrhol im mier. Slávnostne vyhlásil, že sa vzdáva všetkých nárokov. Avšak deklarácia európskych vlád postavila Napoleona mimo zákon a pateticky ho vyhlásila za nepriateľa ľudstva.
Vojská protifrancúzskej koalície opäť postupovali k francúzskym hraniciam. Napoleon, hoci chcel pravý opak, musel zhromaždiť vojsko a pripraviť sa na boj.
Spočiatku sa mu darilo, získal nad nepriateľom dve víťazstva, ale neskôr ho šťastena opustila. K osudnej bitke došlo 18. júna 1815 pri belgickom Waterloo. Napoleon utrpel zdrvujúcu porážku, ktorá ho definitívne zmietla z mocenskej scény.

Porazený Bonaparte sa vrátil do Paríža 21. júna. Hoci bolo veľa hlasov, ktoré sa dožadovali pokračovania v boji, lebo nenávidení Bourbonovci si za necelý rok reštaurácie vyslúžili v ľude ešte väčšiu nenávisť, znovu podpísal akt abdikácie.
Potom sa zveril do rúk Angličanov, ktorí ho dopravili na ostrov Svätej Heleny a postarali sa o to, aby jeho dožívanie na tomto mieste bolo čo najpotupnejšie. Zomrel 5. mája 1821.

ZÁVER

Dobyvateľ Napoleon Bonaparte so svojimi činmi vryl svoje meno hlboko do dejín. Človek vnímajúci jeho osobnosť však často nevidí tisíce hrobov patriace radovým vojakom, ktorí padli pod velením tohto nezlomného dobyvateľa. Preto je dôležité učiť sa na chybách našich predkov a nedovoliť, aby sa zopakovali niektoré z drastických udalostí.