referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Uršula
Štvrtok, 21. októbra 2021
Napoleon a jeho Veľká armáda
Dátum pridania: 17.03.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: tomasko z GAS
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 575
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 13.8
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 23m 0s
Pomalé čítanie: 34m 30s
 
ÚVOD

Na celom civilizovanom svete niet azda jediného človeka, ktorý by o ňom nepočul alebo nepoznal aspoň základné údaje o jeho neuveriteľnom živote. Áno, hovorím o Napoleonovi, ktorý v dejinách novoveku nemá obdobu. Mnohí v ňom vidia šíriteľa najpokrokovejších myšlienok svojej doby, stelesnenie tých najušľachtilejších ideálov, k akým sa ľudstvo v celom svojom vývine dopracovalo. Iní zas v Napoleonovi vidia len stelesnenie negatívnych vlastností, ba niektorí považujú celé jeho pôsobenie za realizáciu chorobnej túžby po moci.

Vetvenie názorov a polemizovanie nad Napoleonovým životom iba potvrdzuje, že jeho odkaz je stále živý aj po dvoch storočiach. Vždy priťahoval historikov či rôznych spisovateľov. Napoleon Bonaparte zaujíma aj mňa. Preto sa v tejto práci budem snažiť podať o ňom a o jeho živote v armáde čo najpôsobivejší a najvýstižnejší obraz.

1. MLADÝ NAPOLEON

Napoleon Bonaparte sa narodil 15. augusta 1769 na Korzike, v meste Ajaccia. Práve tieto skutočnosti, miesto a čas jeho príchodu na svet, zohrali rozhodujúcu úlohu v jeho mladosti a pri utváraní základov jeho osobnosti i celého osudu.

Korzika, malý stredomorský ostrov, sa pýšil bohatou históriou a národnou hrdosťou svojich obyvateľov. Od roku 1347 patrila Janovskej republike, avšak niekoľko mesiacov pred Napoleonovým narodením bol ostrov predaný Francúzsku. Korzičania sa odjakživa búrili proti cudzím utláčateľom a túžili po nezávislosti. Za zmienku stojí Paoliho povstanie, ktoré bolo Francúzmi tvrdo potlačené. Druhú polovicu 18. storočia možno charakterizovať ako epochu intenzívneho duchovného vrenia a príprav na veľké politické otrasy.

Rodina, v ktorej Napoleon prišiel na svet, bola chudobná a mnohodetná. Otec, Carlo Bonaparte, patril k drobnej šľachte a pracoval ako advokát. V roku 1778 odviedol svojich dvoch najstarších synov, Jozefa a Napoleona, do Francúzska, aby im tam umožnil získať vyššie vzdelanie. Napoleon študoval na gymnáziu, neskôr na vojenskej škole v Brienne, kde prežil päť rokov. Roku 1784 bol preradený do vojenskej školy v Paríži. Špecializoval sa na delostrelectvo. Po absolvovaní jednoročného výcviku odišiel slúžiť do delostreleckej jednotky.

Vo svojich mladých rokoch bol neobyčajne skromný a pracovitý. Pritom vynikal obdivuhodným intelektom a hrdosťou na svoj korzický pôvod. Otvorene sa hlásil k pokrokovým osvieteneckým myšlienkam. Vyžarovala z neho spontánna istota a sebavedomie, nie však pýcha. Exceloval najmä v matematike. Vo svojom voľnom čase sa venoval čítaniu kníh a vzdelávaniu. Písal básne, novely, ba dokonca sa pokúsil aj o román.

2. NAPOLEON V RANNOM OBDOBÍ REVOLÚCIE

Vo Francúzsku bola v tomto čase veľmi zložitá politická situácia. Štátna pokladnica bola vyčerpaná, poddaný ľud bol utláčaný a navyše hladoval. Vypukla revolúcia. Mladý Napoleon odchádza na rodnú Korziku. Do Ajaccia dorazil v septembri 1789. Bol však nepríjemne prekvapený, pretože Korzičania žili konzervatívnym životom a revolúcia sa ich absolútne nedotkla. Snažil sa to zmeniť. Mesiac po svojom príchode predniesol v kostole v Ajacciu svoj prejav a dal tak podnet na zrovnoprávnenie Korziky s ostatným územím kráľovstva. To bolo prijaté Národným zhromaždením v Paríži.
Pri príležitosti tejto udalosti bol do krajiny pozvaný Paoli, ktorý bol vo vyhnanstve. Tak ako mnohí Korzičania, aj Napoleon obdivoval tohto revolucionára. Avšak Paoli o Napoleona nejavil záujem, ba naopak, správal sa k nemu odmietavo a odmerane. Pre svoje revolučné aktivity sa Napoleon stal nepohodlným a bol z Korziky povolaný späť do Francúzskej armády. Toto bolo zariadené Paolim.

V júni 1791 bol po šiestich rokoch povýšený na poručíka a bol preložený do štvrtého delostreleckého pluku do Valence. Z tohto provinčného mesta sledoval dianie na politickej scéne v Paríži.
Napoleon sa jednoznačne postavil na stranu revolúcie. Žiadal zvrhnutie kráľa a zlikvidovanie monarchie. Bol za vytvorenie republiky.
V septembri 1791 znovu odchádza na Korziku. Ešte stále obdivuje Paoliho a dúfa, že sa mu podarí politicky sa s ním zblížiť. Ten je však voči Napoleonovi stále odmeraný a neprajný. Napriek tomu sa mladý Bonaparte proti Paoliho vôli dostal na čelo práporu dobrovoľníkov. Napoleon preto požiadal o prepustenie z delostreleckej jednotky francúzskej armády.

Na veľkú noc sa jeho dobrovoľnícke jednotky dostali do otvoreného konfliktu so správnou armádou. Keďže Napoleon tušil, že mu hrozí strata jeho vysokej hodnosti, prepustenie z armády a vojenský súd, odišiel do Paríža. Tam vládol chaos a nepokoje. Stále nebola vyriešená vnútroštátna situácia a navyše Francúzsko viedlo vojnu proti rakúskemu cisárovi. To Napoleona zachránilo a bol mu umožnený návrat k jeho vojenskej jednotke. Dokonca bol povýšený na kapitána.
Neskôr sa však opäť vrátil do rodného Ajaccia. U obyvateľov sa tešil veľkej obľube, ale zo strany miestnych vládnych činiteľov mu hrozilo nebezpečenstvo. Preto sa z mesta pokúsil tajne utiecť. Bol však chytený a uväznený. Takmer prišiel o život. Po úteku z väzenia sa vracia do Francúzska. Tieto udalosti ho ešte väčšmi povzbudili v jeho nezlomnosti.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: PARKER, P. – CUSSANS, T. – PARKER, M.: Veľký atlas svetových dejín. 1. vyd. 376 strán, Bratislava: Reader`s Digest Výber 2002. ISBN 80-88983-22-3 , BOUTET ANDRÉ – Napoleon, Život a doba, 75 strán, Žilina: Knižné centrum 1999. ISBN 80-8064-042-4 , HAYWOOD JOHN: Atlas svetových dejín
Súvisiace linky
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.