referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Milan
Sobota, 27. novembra 2021
Žiadosti slovenského národa
Dátum pridania: 31.03.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: amanda1
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 503
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 1.9
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 3m 10s
Pomalé čítanie: 4m 45s
 
Revolučné vrenie v Európe v 19. storočí neobišlo ani habsburskú monarchiu. 13. marca 1848 vypukla revolúcia vo Viedni a 15. marca v Pešti. Nepokoje prinútili dvor k likvidácii absolutizmu a k rozšíreniu občianskych práv a slobôd. Formovali sa predpoklady pre vznik konštitučnej monarchie.
Štúr, Hurban a Hodža nové pomery privítali s nádejou v slobodnejší a dôstojnejší občiansky život. Štúrove názory o marcových politických zmenách najvýstižnejšie charakterizuje jeho úvodník Nový vek, ktorý vyšiel 31. marca 1848 v 274. čísle Slovenských národných novín.

V čase, keď sa aj ostatné nemaďarské národy v monarchii hlásili k duchu doby a požadovali svoje národné práva, vystúpili i Slováci so svojim programom, ktorý sformulovali do 14. bodov v Žiadostiach slovenského národa. Vzišli ako kompromisné riešenie po predchádzajúcich tzv. Liptovských žiadostiach (28. marca 1848) a Žiadostiach slovenského národa v stolici nitrianskej (28. apríla). Žiadosti slovenského národa boli 10. mája 1848 skoncipované na fare u Michala Miloslava Hodžu a 11. mája verejne prednesené na zhromaždení v kúpeľoch Ondrašová (dnes súčasť Liptovského Mikuláša) za minimálnej účasti obyvateľov.

Žiadosti okrem občianskych práv deklarovali Slovákov ako samobytný národ a v tomto zmysle požadovali právo na vlastný národný snem, slovenskú zástavu, národné školy a právo používať slovenský jazyk v úradnom styku. Uhorská vláda, ktorú viedol gróf L a j o s B a t t h á n y i, však vydala na Štúra, Hurbana a Hodžu zatykač skôr, ako mohli byť Žiadosti doručené kompetentným inštitúciám - do Viedne cisárovi, uhorskému snemu a vláde. Uhorská vláda mala už totiž v tom čase informácie o chystanom zjazde Slovanov, ktorého podnet vzišiel z aprílových rokovaní Ľudovíta Štúra a Chorváta Kukuljeviča vo Viedni.

Slovanský zjazd sa konal v Prahe v dňoch 2. - 12. júna 1848 za účasti intelektuálnej elity slovanských národov prevažne z habsburskej monarchie. Jeho cieľom bolo reagovať na novovzniknuté pomery v krajine a nájsť spoločný postup Slovanov pri presadzovaní národných požiadaviek. Predsedom Slovanského zjazdu sa stal František Palacký. Keďže účastníkov zjazdu bolo viac ako 300, vytvorili sa tri sekcie - najpočetnejšiu česko-slovenskú viedol Pavol Jozef Šafárik, ďalšou bola poľsko-ukrajinská a juhoslovanská. Na poradách sa Štúrove názory na budúci osud monarchie dostali do protirečenia s Palackého a u s t r o s l a v i c k o u orientáciou.

Napokon Štúr v záujme dosiahnutia jednotného stanoviska v istom zmysle svoje pôvodné zámery zmenil. Slovanský zjazd bol predčasne ukončený kvôli vypuknutiu pražského povstania. Povstalecké boje na barikádach, ktorých sa zúčastnili aj Štúr, Hurban a Hodža, sa skončili porážkou. Za týchto okolností sa Štúr s Hurbanom rozhodli Prahu opustiť. Prinútil ich k tomu i novovydaný zatykač pre účasť na pražských barikádových bojoch.

Štúr po odchode z Prahy v lete 1848 pôsobil v Záhrebe ako redaktor chorvátskych novín S l a v e n s k i j u g . Zároveň spolu s Hurbanom pracoval na organizácii vojenských príprav a získaní vojenskej pomoci proti uhorskej vláde, keďže všetky dovtedajšie pokusy o spravodlivejšie vyriešenie národných pomerov stroskotali.
V Liptovskom Mikuláši bol založený prvý slovenský kultúrny spolok Tatrín v roku 1844 a v roku 1848 tu boli v 14 bodoch sformulované Žiadosti slovenského národa, považované za prvý politický program Slovákov. Dnes v priestoroch starej fary sídli expozícia Múzea Janka Kráľa pripomínajúca tieto udalosti.
 
Podobné referáty
Žiadosti slovenského národa 2.9800 296 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.