SAMO (okolo 600 – 658)
Sama si vybrali slovenský náčelníci za nestranného sudcu pri vzájomných sporoch, neskôr si ho zvolili za svojho vodcu. Trvalo sa usadil na území dnešného Slovenska a zriadil s našimi slovanskými predkami prvú nadkmeňovú spoločenskú organizáciu vojensko-obrannej povahy, ktorú postupne rozvinul do vtedajšej formy štátneho útvaru. Tento štát vošiel do dejín ako „Samova ríša“ (623 – 659). Centrom tohto štátneho útvaru bolo pravdepodobne územie v okolí Bratislavy a Nitry. V bitke pri hrade Vogastisburg v roku 631 porazil franského kráľa Dagoberta. V tom istom roku pripojil svoje územie k Samovej ríši vládca srbských slovanov – Dervan, ktorý povstal proti Frankom. Kráľ Samo zomrel v roku 659. Vládol 35 rokov.

PRIBINA (okolo 800 – 861)
Panstvo Pribinu – prvého historicky známeho slovenského kniežaťa - sa rozprestieralo od Hornádu po rieku Moravu. Na nitrianskych pahorkoch dobudoval opevnené sídla. Pod Zoborom dal vybudovať útočištné hradisko a v Nitre kresťanský kostol, ktorý okolo roku 828 vysvätil salzburský arcibiskup Adalrám. Bol to prvý písomne doložený kresťanský kostol nielen v strednej, ale celej východnej Európe. Jeho kniežatstvo napadol roku 833 Mojmír a obsadil Nitru. Pribina a jeho syn Koceľ si zachránili životy útekom. Pribinu prijal do svojich služieb východofranský panovník Ľudvít Nemec ako vazala a v roku 839 mu pridelil územie v Dolnej Panónii, ktoré mu v roku 847 daroval do dedičného vlastníctva. Pribina v okolí Blatenského jazera vytvoril nové kniežatstvo - Blatnohrad. Zomrel v roku 861 pravdepodobne v bojoch počas vzbury Karolmana proti svojmu otcovi Ľudovítovi Nemcovi. Po smrti Pribinovho syna Koceľa (okolo 876) pripojil toto kniežatstvo k svojej ríši Svätopluk.

KONŠTANTÍN (829 – 869)
Pochádzal zo Solúna. V roku 863 prišiel na územie dnešného Slovenska spolu so svojim bratom Metodom na žiadosť Rastislava a z poverenia byzantského cára Michala III. Už v Carihrade zostavil pre Slovanov osobitnú abecedu zloženú z 38 znakov a začal prekladať najpotrebnejšie náboženské texty (výňatky biblie a bohoslužobných textov) do jazyka Rastislavových Slovákov. Konštantín a Metod založili prvú vysokú školu podľa vzoru konštantinopolskej akadémie. Do vtedajšej slovenčiny preložili liturgické knihy z gréčtiny i z latinčiny, vybrané časti písma svätého a hlavné texty cirkevného i rímskeho občianskeho práva. V roku 868 v Ríme ťažko ochorel, vzdal sa funkcie cisárovho vyslanca a vstúpil do gréckeho kláštora, kde prijal rehoľné meno Cyril. Zomrel 14. februára 869. Mal 42 rokov. Pápež ho dal pochovať s najvyššími poctami v kostole sv. Klimenta.

METOD (815 – 885)
Narodil sa roku 815 v Thessaloniké. Na územie Slovenska prišiel spolu so svojim bratom Konštantínom v roku 863 (viď. sv. Konštantín). V roku 867 odcestoval s Konštantínom a ich slovenskými žiakmi do Ríma, kde ho pápež Hadrián II. vo vianočnom období vysvätil za kňaza. 14. februára 869 vymenoval pápež Metoda za svojho legáta pre slovanské kraje a zveril mu bulu „Sláva bohu na výsostiach“, adresovanú kráľovi Rastislavovi a kniežatám Svätoplukovi a Koceľovi, ktorou úradne potvrdil slovenský jazyk ako bohoslužobný jazyk cirkvi. V tom istom roku ho pápež ustanovil za arcibiskupa. V čase, keď uväznili kráľa Rastislava (870), zajali bavorskí biskupi aj Metoda a uväznili. Na Slovensko sa vrátil roku 873. Na pozvanie pápeža Jána VIII. odišiel v roku 880 do Ríma, kde mu pápež potvrdil privilégium jeho arcibiskupstva. Pred smrťou ešte ustanovil za svojho nástupcu slovenského učenca a kňaza Gorazda. Veľkú časť diela solúnskych bratov Konštantína a Metoda tvorili preklady cirkevných textov – Starého a Nového Zákona, liturgických textov a rôznych modlitieb, ktoré umožňovali upevňovanie a šírenie kresťanstva v staroslovenskom jazyku. Metod zomrel 6. apríla 885.

RASTISLAV (okolo 820 – 870)
Franský kráľ Ľudovít Nemec postavil Rastislava na čelo Moravského kniežatstva roku 846. Rastislav sa po vnútornom upevnení svojej moci snažil o osamostatnenie svojej dŕžavy spod politického vplyvu východofranskej ríše. V roku 855 ho kráľ Ľudovit Nemec so svojim vojskom napadol, avšak neúspešne. Rastislav sa v roku 862 obrátil na byzantského cisára Michala III. so žiadosťou o vyslanie biskupa a učiteľov, ktorí by slovenskému ľudu hlásali evanjelium v jeho vlastnom jazyku. Cisár mu vyhovel a poslal misiu na čele s bratmi Konštantínom a Metodom. V roku 864 na Rastislavova opätovne zaútočil Ľ. Nemec. Rastislav musel uznať zvrchovanosť Franskej ríše nad svojim kráľovstvom. Jeho synovec Svätopluk uzavrel roku 870 spojenectvo s Karolmanom (synom Ľ. Nemca) bez vedomia Rastislava, ktorého potom zajal a vydal Karolmanovi. Ľ. Nemec dal Rastislava oslepiť a uväznil v niektorom z bavorských kláštorov, kde v roku 870 zomrel.