Úvod

Cisár Rímskonemeckej ríše Karol VI. pragmatickou sankciou z r.1713 deklaroval nedeliteľnosť vlády nad všetkými krajinami habsburskej monarchie a zabezpečil nástupnícke právo žien na rakúskom tróne. V prípade, žeby mužskí potomkovia rodu vymreli, mali mať dedičné právo na trón dcéry Karola VI., potom dcéry jeho zosnulého brata cisára Jozefa I.
Karol VI. sa usiloval o presadenie nástupníctva aj po ženskej línii, pretože po smrti svojho syna mal iba dcéry. Chcel v dedičných krajinách týmto krokom upevniť moc Habsburgovcov, a to najmä po skúsenostiach z vojny o španielske dedičstvo, keď po smrti bezdetného kráľa Španielska Karola II. sa uhorskej vetve Habsburgovcov nepodarilo zabezpečiť pre člena svojho rodu španielsku korunu. Stavy v rakúskych dedičných krajinách, Uhorsku a Sedmohradsku prijali pragmatickú sankciu v rokoch 1720-1724. Po dlhých rokovaniach zaručili nárok dcéry Karola VI. Márie Terézie na trón aj európske mocnosti.

Mária Terézia a jej reformy

Mária Terézia ako najstaršia dcéra Karola VI. sa narodila 13. mája 1717. Popri veľkej záľube k hudbe a k divadlu ovládala francúzštinu, španielčinu, taliančinu, nemčinu a latinčinu, ktorá bola komunikačným jazykom v cirkvi a úradnou rečou štátnych a právnych dokumentov, deklarácie, diplomacie a vedy. Venovala sa aj geografii, histórii a matematike. Bola inteligentná, vzdelaná a energická.

Vo februári 1736 sa Mária Terézia vydala za nemeckého cisára Františka I. Štepána Lotrinského v kostole augustiánov. Medzi 20.-39. rokom života porodila Mária Terézia 16 detí. Po prvých troch dievčatách sa jej konečne narodil syn Jozef – následník trónu. Narodil sa v období, keď Karol VI. 20.10.1740 zomiera. Svojej dcére zanechal krajinu v zlých podmienkach, bez peňazí, vojsk a poradcov. Hrozili sociálne nepokoje a zárodok politickej vzbury. Ako 23. ročná musela čeliť neprajnosti kabinetu.

Nástup Márie Terézie na trón vyvolal v strednej Európe dlhotrvajúcu vojnu: 16.12.1740 vpadol Fridrich II. do Sliezska a začal prvú sliezsku vojnu, ktorú zdôvodňoval dedičnými zmluvami medzi Hohenzollernovcami a Piastovcami z Lehnického vojvodstva. Konfliktom medzi Pruskom a Rakúskom sa začal spor o mocenské postavenie v Európe. Východiskom bola otázka rakúskeho následníctva.

Dňa 25.6.1741 bola uhorským snemom prijatá za uhorskú kráľovnú a uhorskí šľachtici jej prisahali vernosť. Za uznanie svojich výsad jej poskytli rozsiahlu pomoc v zápase o udržanie moci proti tým, ktorí neuznávali jej nástupníctvo. Veľkolepé korunovačné slávnosti sa však konali necelé tri mesiace po korunovácii, pretože Mária Terézia bola v tom období v druhom stave.

12.5.1743 bola Mária Terézia olomouckym biskupom korunovaná za českú kráľovnú.

Viaceré krajiny – Prusko, Bavorsko, Sasko, Francúzsko a Španielsko neuznali zákon o dedičnosti habsburských krajín v ženskej vetve a vystúpili proti panovníčke s nárokmi na svoj podiel „z rakúskeho dedičstva“. Po vzájomnej dohode militaristické Prusko obsadilo takmer celé Sliezsko a bavorsko-francúzske vojská vtrhli do Čiech. Hrozila strata dvoch krajín so sľubne sa rozvíjajúcim hospodárskym životom. Osem rokov po vypuknutí vojny o rakúske dedičstvo sa mierom uzavretým v Aachene skončili vojenské spory medzi Rakúskom a jeho spojencami Veľkou Britániou, Nizozemskom a Sardíniou na jednej strane a Francúzskom a jeho spojencami Španielskom, Modenou a Janovom na druhej strane. Mária Terézia sa musela vzdať Sliezska v prospech Pruska, avšak pragmatická sankcia bola medzinárodne uznaná.
Zápas sa preťahoval najmä s Pruskom, v prospech ktorého monarchia po sedemročnej vojne dňa 15.2.1763 Hubertsburským mierom definitívne stratila priemyselne bohaté Sliezsko.