Záver

Totalita politickej moci, bezohľadná perzekúcia KSS a revolučného robotníckeho hnutia, odbúravanie základných buržoáznodemokratických práv a slobôd, rozpustenie všetkých demokratických organizácií, systematické pestovanie intolerantného a primitívneho nacionalizmu, ktorý spočiatku kruto postihol najmä občanov českej národnosti, zriadenie internačných a koncentračných táborov, presadenie antisemitskej doktríny do praktickej politiky, antikomunizmus a antisovietizmus – to všetko boli faktory, ktoré vyrastali z ideových zdrojov domácej reakcie a v podmienkach, aké sa tvorili v rokoch 1938-1939, sa rozvinuli do osobitnej formy pravicovej diktatúry – do klérofašizmu.

Reakcia jednotlivých skupín slovenskej spoločnosti na utvorenie ľudáckeho štátu a jeho fašistického režimu bola determinovaná viacerými zahraničnými a vnútornými činiteľmi, ale aj predchádzajúcimi historickými skúsenosťami. Mníchovský a viedenský diktát r.1938, trvalá hrozba zo strany horthyovského Maďarska, usilujúceho sa o pripojenie ďalších slovenských území, neisté postavenie slovenského štátu a jeho obyvateľov v prvých mesiacoch jeho existencie – to všetko umožňovalo ľudáckej vláde, obratne operujúcej nacionálnou demagógiou, vytvárať fiktívnu národnú jednotu. Preto sa mohol slovenský štát v prvých dvoch rokoch svojej existencie čiastočne opierať o širšiu, aj keď triedne a politicky diferencovanú základňu obyvateľstva. Táto skutočnosť nevyplynula z výsledkov ľudáckej politiky, ktorá sa stále viac kompromitovala kolaboráciou s nacistami, protiľudovými a protidemokratickými opatrenia-mi, ale z národnoobranných pohnútok, z počiatočných politických a národ-nostných ilúzií a čiastočne aj z vplyvu ľudákmi hlásenej tézy o nevyhnut-nosti prispôsobovania sa a hľadania politiky „menšieho zla“.