Úvod

Druhá svetová vojna sa začala zničením pomníchovskej ČSR jednostranným nátlakom Hitlera na Slovákov, ktorý sa stupňoval tak, že jedinou možnosťou záchrany národného života bolo vyhlásiť štátnu samostatnosť. Tým ale došlo k jednostrannému rozhodnutiu Slovákov, ktoré sa životne dotklo českého národa.
Počiatočnou príčinou reťazových akcií marcovej krízy, ktorá sa zavŕšila rozpadom ČSR, bol vojenský zákrok generála Eliáša proti Slovensku. Súhlas k nemu dali všetci českí členovia Beranovej vlády v najvyššej konšpirácii, akú vedelo pripraviť 2. oddelenie generálneho štábu MNO v Prahe.
Vojenský zákrok sa uskutočnil bez súhlasu a spolupráce ktorejkoľvek slovenskej zložky.

Ďalekosiahle následky tohto vojenského zákroku ohrozili spoločný štát a jeho priamym dôsledkom bolo aj ohrozenie Slovenska zo strany horthyovského Maďarska, hitlerovského Nemecka a Beckovho Poľska. Slováci, aby si aspoň zachránili holú existenciu, vyhlásili samostatný štát, žiadaný vtedajším diktátorom Európy Hitlerom, pred ktorým ustupovali aj politikovia veľkých štátov, zatiaľ čo Slovensko sa postavilo aktívne proti a oddialilo hoci len o 48 hodín jeho plán.
Vypätie celého národa v období trvania Slovenského štátu bolo zamerané na udržanie existencie každého jeho obyvateľa bez ohľadu na politické, náboženské a rasové zatriedenie. Ku všetkým opatreniam, priečiacim sa národnému presvedčeniu, právam ľudskosti, malo národné cítenie i politickí predstavitelia – prezident, snem, väčšina členov vlády – nielen odmietavý postoj, ale vynakladali veľké úsilie stavať sa na odpor.
Jednostranné obviňovanie a kategorické odsudzovanie marcového postupu politického vedenia Slovenska vyznieva doteraz ako upieranie práva na sebaurčenie Slovákom vôbec.

V tejto marcovej kríze celá ťarcha zložitosti stredoeurópskej politiky dopadla na slovenské politické vedenie. Žiadna politická garnitúra predtým ani potom nerozhodovala v tak ťažkých, nepriaznivých a zložitých podmienkach. Karol Sidor, ktorý politicky rástol dôsledne na národnom princípe už od roku 1918, chcel v marcovej kríze zachrániť Slovensko od izolacionizmu a od jednostranného pohltenia hitlerovskou agresiou. V úsilí predísť jednostrannému vyhláseniu Slovenského štátu podľa Hitlerovských zámerov podnikol všetko pre dohodu s českým národom. Ale proti žiadnemu z doterajších slovenských politikov sa v Prahe neprejavili s toľkou neochotou a neúprimnosťou ako v Sidorovom prípade.