- kláštor v Cluny, na čele ktorého sa striedali charizmatickí opáti, žal po celej Európe chválu za spôsob uctievania Boha. Veľkolepé kláštorné budovy dali zasa podnet na šírenie románskej architektúry.

Na začiatku 10. storočia založil akvitánsky vojvoda Viliam Zbožný kláštor v burgundskom Cluny, aby vykúpil duše členov svojej rodiny. Nový kláštor zasvätil Viliam svätému Petrovi a svätému Pavlovi, zakladateľom rímskej apoštolskej stolice. Zveril ho tak pod pápežovu ochranu, vďaka ktorej stúpla dobrá povesť a význam tohto kláštora. V priebehu nasledujúcich 250 rokov spravovali kláštor vplyvní opáti - k najvýznamnejším patrili Odo (927 - 42), Maieul (948 - 84), Odilo (994 - cca 1048),
Hugo (1049 - 1109) a Peter Ctihodný (1122 - 56). Kláštor v Cluny sa riadil rehoľou svätého Benedikta a čoskoro sa preslávil svojimi zanietenými bohoslužbami a spevmi.

Kláštor priťahoval mnohých ľudí veriacich v účinnosť kláštorných modlitieb, ktorí väčšinou považovali almužnu za prostriedok na vykúpenie hriechov a dosiahnutie posmrtného života. Odilo zaviedol uctievanie sviatku Všetkých svätých (1. november) ako "pripomenutie všetkých veriacich, ktorí odišli z tohto sveta". Každý ďalší opát dal ku kláštoru pristavať nejakú budovu. S výrazným finančným príspevkom leónskeho a kastílskeho kráľa Alfonza VI. začal Hugo roku 1088 stavať tretí kostol v opátstve. Kráľ Alfonz veril, že orodovanie mníchov z Cluny mu pomohlo dostať sa z väzenia na slobodu. S ich podporou rátal aj pri svojich plánoch na opätovné získanie časti dnešného Španielska obsadenej Maurmi. Anglický kráľ Henrich I. bol podobne ako jeho otec Viliam Dobyvateľ hlboko presvedčený o hodnote náboženskej a politickej podpory Cluny a venoval kláštoru ďalšie sumy. Hugov kostol - väčší než Chrám svätého Petra v Ríme - výrazne ovplyvnil tradíciu románskej architektúry a sochárstva, ktorá sa v nasledujúcom období rozšírila do celej Európy.

V Hugových časoch od Cluny priamo záviselo viacero ďalších opátstiev a priorstiev. Navštevovaním týchto cirkevných inštitúcií udržovali opáti kontakt s veľkým okruhom duchovných i laikov. Pápež Urban II., ktorý roku 1095 požehnal prvú križiacku výpravu, bol pôvodne mníchom a neskôr priorom v Cluny. Kláštor v Cluny mal však aj svojich kritikov. Najmä za opáta Odila sa prílišná pompéznosť Cluny stávala terčom posmechu.