Najvýznamnejší predstaviteľ memorandového hnutia banskobystrický biskup Štefan Moyses (1796 - 1869) viedol v decembri 1861 slovenskú deputáciu do Viedne a panovníkovi predostrel základné požiadavky sformulované Memorandom. Niektoré osobnosti slovenského národného života - napríklad Ján Palárik (1822 - 1870) - sa usilovali vymôcť si ústupky v Pešti. Postupne sa sformoval politický prúd, nazývaný Nová škola slovenská, ktorého cieľom bolo pritiahnuť k národnému hnutiu slovenskú šľachtu i široké vrstvy ľudu a dohodnúť sa s Maďarmi. Uvoľnenie v šesťdesiatych rokoch využili Slováci na kultúrnom i školskom poli. Roku 1863 vznikol v Turčianskom Svätom Martine prvý celonárodný kultúrny ústav - Matica slovenská - a postupne aj tri slovenské gymnáziá v Revúcej, Martine a Kláštore pod Znievom.

Necelý rok po prehratej vojne s Pruskom roku 1866 došlo v monarcii k veľkým politickým zmenám. Rakúsko-uhorské vyrovnanie, dohodnuté roku 1867, otvorilo novú etapu v živote celej spoločnosti. Vlády nad krajinou sa zmocnili Maďari, čo sa prejavilo v potláčaní nemaďarských národov a v pomaďarčovaní škôl i verejného života. Vyrovnanie zmenilo charakter celej monarchie. Vznikol dualistický celok, skladajúci sa z dvoch rovnoprávnych štátov - Rakúska a Uhorska. Každý z nich mal vlastnú zákonodarnú a výkonnú moc. Spájala ich len osoba panovníka a ministerstvá vojny, financií a zahraničia. Spoločné záležitosti riešili delegácie, do ktorých rakúska ríšska rada a uhorský snem vysielali svojich poverencov. Takéto usporiadanie monarchie vyhovovalo len uhorskomaďarským a rakúskonemeckým záujmom a nerešpektovalo túžby ostatných národov o politické uplatnenie a nehatený národný rozvoj.

Po vyrovnaní nastalo na Slovensku polstoročie voľmi intenzívnej maďarizácie. Hoci v roku 1868 bol prijatý tzv. národnostný zákon, zaručujúci národné práva aspoň v obmedzenej miere, v skutočnosti zostal tento zákonný predpis len na papieri. V pribehu niekoľkých rokov boli zlikvidované všetky tri slovenské gymnáziá. Roku 1875 minister vnútra zrušil Maticu slovenskú. Jej majetok úrady skonfiškovali a neskôr darovali maďarizačnému spolku. Po týchto bezohľadných krokoch uhorskej vlády zanikla aj Nová škola a záujmy Slovákov hájila už iba Slovenská národná strana (SNS), ktorá sa sformovala v roku 1871. Jej pokusy presadiť sa politickými prostriedkami na parlamentnej pôde zlyhali, a tak na sklonku sedemdesiatych rokov nakoniec dala prednosť pasivite.