referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Dana, Danica
Piatok, 16. apríla 2021
Obdobie nádejí a sklamaní /1850 - 1875/
Dátum pridania: 30.03.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: desdemona
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 678
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.9
Priemerná známka: 2.92 Rýchle čítanie: 4m 50s
Pomalé čítanie: 7m 15s
 
Po porážke revolúcie bol v celom Uhorsku zavedený výnimočný stav. Hlavný vojenský veliteľ krajiny generál Július Haynau /1849 - 1850/ neúprosne trestal tých, čo sa za uhorskej revolúcie skompromitovali. Bolo vykonaných 114 rozsudkov smrti. Vojenské súdy odsúdili takmer dvetisíc ľudí na vysoké tresty väzenia. Množstvo činiteľov si zachránilo životy odchodom do emigrácie, medzi nimi aj gubernátor Ľudovít Košut. Zrušenie marcovej ústavy k 1. januáru 1852 bol posledný krok k zavedeniu neoabsolutizmu, nazývaného podľa jeho hlavného predstaviteľa, ríšskeho ministra vnútra Alexandra Bacha, aj Bachov absolutizmus. Policajné represálie, obmedzenie slobodného pohybu obyvateľstva do okruhu 10 kilometrov, prísna centralizácia a cenzúra spolu so zavedením nemčiny do úradov boli charakteristickými znakmi celého porevolučného desaťročia.

Návrat do predrevolučných pomerov si však neželali ani najkonzervatívnejšie kruhy, a tak aj v tomto období zdanlivej stagnácie pokračovali veľké spoločenské premeny. Bola potvrdená rovnosť ľudí pred zákonom, zaviedol sa jednotný daňový systém a oslobodení poddaní získali právnu istotu vlastníctva svojich pozemkov. Napriek týmto vymoženostiam rozhodujúcim mocenským čitniteľom zostali na Slovensku i v Uhorsku niekdajší magnáti, ktorí si udržali rozsiahle majetky a tým aj politický vplyv.

Aj keď sa v tomto období Slovensko vymanilo spod maďarizačného tlaku, väčšina predstaviteľov revolučnej štúrovskej generácie sa stiahla do ústrania, sklamaná neochotou viedenskej vlády splniť politické požiadavky Slovákov. Hlavní predstavitelia slovenských revolučných pohybov Ľudovít Štúr a Jozef Miloslav Hurban boli pod policajným dozorom. Veľkou stratou pre národné hnutie bola Štúrova tragická smrť (12. januára 1856). Hoci obdobie neoabsolutizmu dostalo neskôr označenie ,,roky suchoty a nemoty,, , počas neho sa vykonali dôležité kroky najmä v otázke spisovného jazyka. Krátka mluvnica slovenská (1852), ktorej autorom bol Martin Hattala (1821 - 1903) a podpísali ju traja katolíci a traja evanjelici, vytvorila predpoklady na jazykové zjednotenie a postupné odstránenie deliacej čiary medzi oboma konfesiami.

Už na sklonku päťdesiatych rokov 19. storočia sa potvrdilo, že štúrovská slovenčina nemá alternatívu. Prekonanie jazykovej roztrieštenosti bolo dôležitým predpokladom politického a národného zjednotenia. Po porážke Rakúska vo vojne s Francúzskom a so Sardínskym kráľovstvom roku 1859 nastalo všeobecné uvoľnenie. V októbri 1860 sa panovník vzdal absolutizmu a vydal ústavu. Pod vplyvom politických zmien sa aktivizoval aj národný život na Slovensku. V júni 1861 sa v Turčianskom Svätom Martine konalo zhromaždenie, ktoré prijalo Mimorandum národa slovenského, žiadajúce zrovnoprávnenie všetkých národov a vytvorenie samostatného slovenského Okolia v rámci Uhorska.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.