referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2024
Prvá Slovenská republika /1939 - 1945/
Dátum pridania: 30.03.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: desdemona
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 849
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3.7
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 6m 10s
Pomalé čítanie: 9m 15s
 
Dňa 14. marca 1939 Slovenský snem v Bratislave jednohlasne vyhlásil samostatnosť Slovenska. Hoci sa prvý slovenský štát zrodil za prispenia nacistického Nemecka, jeho vznik bol naplnením sebaučovacieho práva slovenského národa. Vývoj mladého štátu bol silne poznačený vplyvom Nemecka, ktoré v tom čase v stredoeurópskom priestore úplne dominovalo. Už 23. marca predstavitelia Nemeckej ríše a Slovenska podpísali zmluvu o ochrannom pomere, garantujúcu nezávislosť a územnú celistvosť SR. Nový štát hneď v prvých dňoch po vzniku musel čeliť vážnemu nebezpečenstvu.

Maďarské vojská po obsadení zvyšku podkarpatskej Rusi 23. marca nečakane vpadli z východu na Slovensko. Maďarskí predstavitelia sa domnievali, že väčšina Slovákov sa bude len pasívne prizerať ich akcii. Agresia horthyovského Maďarska, spojená s bombardovaním Spišskej Novej Vsi, vyvolala na Slovensku vlnu dovtedy nevídaného patriotizmu. Tisícky dobrovoľníkov sa hlásili do zbrane. Nečakaný odpor odradil Maďarov od uskutočnenia plánu na obsadenie Slovenska. Zmocnili sa však ďalších území na východnom Slovensku s takmer 70-tisíc obyvateľmi. Po konsolidácii pomerov sa začalo budovanie štátu.

Do konca roka 1939 Slovensko uznala väčšina európskych krajín, medzi nimi boli aj všetky vtedajšie európske veľmoci. Dňa 21. júla 1939 prijal Slovenský snem ústavu a 26. októbra jeho poslanci jednohlasne zvolili Jozefa Tisa za prezidenta. Ústava obsahovala liberálnodemokratické a kresťanské prvky, avšak v politickej praxi sa presadil autoritatívny princíp. Štát niesol všetky znaky totality. Parlamentný pluralitný systém bol deformovaný a prevládalo zdôrazňovanie národnej jednoty a kresťanských tradícií. V zahraničnej oblasti dominovala orientácia na Nemecko, i keď Slovensko najmä v prvom období svojej existencie usilovalo o medzinárodnopolitickú diverzifikáciu a pokúšalo sa o užšie kontakty aj s inými štátmi. Priamym zásahom Hitlera do suverenity SR boli v júli 1940 rokovania v rakúskom Salzburgu, kde si Nemecko vynútilo personálne zmeny v zložení slovenskej vlády.

Vypuknutie vojny 1. septembra 1939 znamenalo pre Slovensko ešte tesnejšie pripútanie k Nemecku. Slovenská armáda sa po boku Nemcov skôr symbolicky zúčastnila na ťažení proti Poľsku v septembri 1939 predovšetkým preto, aby zabezpečila prinavrátenie území, ktoré Poľsko v rokoch 1920 až 1938 odňalo Slovensku. Na sklonku júna 1941slovenský štát vyslal jednotky aj do boja proti sovietskemu Rusku, kde si spočiatku počínali prekvapujúco úspešne. Po vojenských porážkach Nemecka na sklonku roku 1942 sa však u slovenských vojakov a dôstojníkov začali čoraz silnejšie prejavovať protinemcké nálady.

Počas prvých rokov vojny vládol na Slovensku pokojný život a v porovnaní s okolitými krajinami tu bola aj veľmi dobrá situácia v zásobovaní. Napriek autoritatívnemu systému sa režim SR prejavoval voči politickým protivníkom mierne a ani za protištátnu činnosť v čase vojny neboli vykonané žiadne rozsudky smrti. Avšak smutnú kapitolu predstvovalo riešenie židovskej otázky. Prijatím viacerých zákonných opatrení sa obedzili občianske i vlastnícke práva slovenských Židov. Nasledovala arizácia-prisvojenie si časti židovského majetku skupinou obyvateľstva, ktorá však zasiala do spoločnosti semeno morálneho rozkladu. Ťažko ospravedlniteľný postup voči židovským spoluobčanom, ktorý sčasti spôsobil aj tlak nacistického Nemecka, vyvrcholili začiatkom roka 1942.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.