Ľudovít XIV.(narodený 5.9.1638 v Saint-Germain-en-Laye, zomrel 1.9.1715 vo Versailles), bol francúzskym kráľom od roku 1643 do roku 1715.Za jeho dlhoročnej vlády dosiahol absolutizmus vo Francúzsku svoj vrchol a Francúzsko sa stalo najsilnejšou európskou veľmocou.

Absolutizmus Ľudovíta XIV.

Kým bol nástupca trónu maloletý, vládli zaňho matka Anna Rakúska a hlavný minister kardinál Mazarin. V tomto období vyústil odpor šľachty proti trónu a daňovej politike do vzbury zvanej Fronda, ktorú Mazarin premohol. Po Mazarinovej smrti v roku 1643 nastúpil na trón Ľudovít XIV. a rozhodol sa vládnuť sám. Ako dvadsaťtriročný spravoval už všetky štátne záležitosti sám, čiže vládol absolutisticky. Veril, že jeho moc pochádza od Boha a jeho osoba je stelesnením samého štátu. Kráľ má vykonávať absolútnu moc a jeho osoba je posvätná. Aby tieto myšlienky uplatnil v praxi, vynútil si všeobecnú poslušnosť. Obce, parlamenty i cechy museli byť poslušné kráľovi.
Ľudovít XIV. si za každých okolností vyhradil právo konečného rozhodnutia. Jeho najbližší spolupracovníci (Colbert, Louvois) mu iba radili a vykonávali jeho príkazy. Zásady absolutistickej moci vniesol do hospodárstva Jean Colbert. S presvedčením, že moc kráľa závisí od jeho bohatstva, nastolil veľmi prísnu hospodársku správu a kontrolu. Zaviedol vo Francúzsku merkantilizmus, na podporu výroby zaviedol kráľovské manufaktúry, obchodnými spoločnosťami si zabezpečoval pravidelný prísun surovín.
Vďaka nemu prekvital vo Francúzsku obchod a priemysel.

Kráľ Ľudovít XIV.- kráľ „z Božej milosti“ chcel riadiť aj francúzsku cirkev. Ani protestanti sa nevymkli spod kráľovej moci. Roku 1685 odvolal Nantský edikt - protestantskí pastori nesmeli hlásať slovo Božie, ich chrámy a školy sa zatvorili. Asi 200 000 hugenotov sa napriek kráľovskému zákazu vysťahovalo z krajiny. Zahraničná politika a vojny v Európe za Ľudovíta XIV.

Ľudovít XIV. viedol viacero vojen. Nechcel pripustiť, aby Európu ovládli Habsburgovci. Jeho ctižiadostivá politika sa opierala o hospodársku a demografickú prevahu Francúzska. Vybudoval najmocnejšie a najdisciplinovanejšie vojsko v Európe. Vojnami síce rozšíril územie Francúzska, ale stáli ho veľa peňazí a krajinu priviedli na pokraj finančného úpadku (1672-78 vo vojne s Holanďanmi získal časť Flámska, 1701 bojoval o vládu v Španielsku - 1713 Utrechtský mier skončil vojnu o Španielsko a nastáva obdobie úpadku moci Francúzska). Zo zahraničnopolitického hľadiska viedol Ľudovít XIV.