Karol I. Veľký životopis

- vzor stredovekého panovníka

- franský kráľ Karol I. Veľký sa pokúsil obnoviť slávu kresťanskej Rímskej ríše. Pápež ho korunoval za cisára a Karol pod svojou vládou spojil veľkú časť Európy a ovplyvňoval vládcov až do napoleonských čias.

Karol I. sa stal najslávnejším panovníkom v dejinách stredovekej Európy. V čase svojej smrti ovládal územie zahŕňajúce dnešné Francúzsko (s výnimkou Bretónska), Belgicko, Holandsko, Švajčiarsko, západnú časť Nemecka, väčšinu Talianska, Korziku, Baleáry a severovýchodné Španielsko. Moc takého rozsahu bola predmetom obdivu jeho súčasníkov i nasledujúcich generácií a zároveň zvečnila slávu Karola Veľkého.

Karolova zbožnosť a jeho predstava o kráľovských povinnostiach viedli k tesnému prepojeniu cirkvi a štátu. Tento stredoveký monarcha si dal za úlohu chrániť svätú cirkev pred pohanmi a neveriacimi a zároveň ju chcel upevniť zvnútra dobrou znalosťou viery. Ochrana viery a význam vzdelania sa stali hlavným predmetom záujmu jeho vlády. Neskorší európski králi videli v Karolovi Veľkom dokonalý príklad kresťanského panovníka, ktorý vládne kresťanskej ríši.

Karol I. Veľký sa narodil okolo roku 742. Po smrti svojho otca Pipina III. Mladšieho r. 768 si Karol a jeho brat Karolman rozdelili medzi seba Franské kráľovstvo. Jediným franským vladárom sa Karol stal po smrti Karolmana v roku 771. Karol napadol a podrobil si Taliansko a Bavorsko, ale vojenská výprava do moslimského Španielska sa nestretla s veľkým úspechom. Napriek tomu sa vďaka svojmu vojnovému úsiliu namierenému proti neveriacim stal v neskorších storočiach vzorom pre križiakov. Medzi jeho najhrozivejších protivníkov patrili Sasi v severovýchodnom Nemecku, ktorí sa chopili príležitosti a využili Karolovu častú a dlhú neprítomnosť na opätovné získanie slobody. V christianizácii (pokresťančovaní) dosiahol Karol Veľký významnejší pokrok až vtedy, keď prešiel k politike krviprelievania a násilného obracania na vieru.

Vláda Karola Veľkého bola obdobím kultúrneho obrodenia. Cisár nariadil, aby diecézy a kláštory ponúkali možnosť štúdia literatúry tým, ktorí prejavia talent na učenie. Sám bol vášnivým čitateľom a obľuboval diskusie o klasických dielach, matematike, astronómii a teológii. Založil aj školu, v ktorej zamestnal mnoho najvzdelanejších učencov tých čias vrátane írskeho vzdelanca Alkuina z Yorku. Dvor Karola Veľkého však nebol zasvätený výhradne intelektuálnemu úsiliu.

Franský panovník mal rád poľovačky a hostiny - a roku 790 si dal postaviť nádherný palác v Aachene. Túto stavbu vybudovali podľa rímskeho vzoru a patrili k nej termálne bazény a známa kaplnka s osemhranným pôdorysom, ktorú si návštevníci mesta môžu prezrieť aj dnes.

Vyvrcholenie životnej dráhy Karola Veľkého priniesol Štedrý deň roku 800, keď ho pápež Lev III. korunoval za rímskeho cisára. V predchádzajúcich desaťročiach sa Karol Veľký správal ako ochranca pápežstva, sám však pápežovu autoritu výrazne zatienil. Po roku 800 vážnosť Karola Veľkého významne vzrástla, hlavne vo vzťahu k jeho hlavnému sokovi, byzantskému cisárovi, nástupcovi Rímskej ríše na východe. Roku 800 vypukli zmätky medzi konštantínopolskými Grékmi a Karol Veľký sa bez váhania postavil do roly ich lénneho pána. Franský cisár vyhlásil, že jeho korunovácia obnovila slávne dni Rímskej ríše.

Karol I. Veľký zomrel v januári 814. Napriek úspechom, ktoré dosiahol, sa v polovici 9. storočia ním vybudovaná ríša v dôsledku vnútorného súperenia rozpadla na niekoľko častí. Dobré meno Karola Veľkého však zostalo zachované.