(1833-1945)
Bol to politik a štátnik, zakladateľ a vodca talianskeho fašizmu. Po roku 1915 začal zakladať úderné skupiny, ktoré sa roku 1919 stali základom fašistickej strany. V roku 1922 zorganizoval a viedol pochod svojich prívržencov na Rím, po ktorom ho taliansky kráľ vymenoval za ministerského predsedu, roku 1924 zlikvidoval posledné demokratické slobody a nastolil otvorenú diktatúru svojej strany. Rozhodujúcou mierou formoval vnútornú i zahraničnú politiku Talianska: v roku 1936 uzavrel spojenectvo s nacistickým Nemeckom (os Berlín-Rím), ktoré zohralo významnú úlohu v príprave a rozpútaní 2. svetovej vojny, všestranne podporoval fašistický puč generála Franca v Španielsku, v septebri 1938 bol jedným zo signátorov Mníchovskej dohody. V rokoch 1935-36 Taliansko pod jeho velením obsadilo Etiópiu, 1939 Albánsko, 1940 vstúpilo po boku Nemecka do 2. svetovej vojny. V júli 1943 talianski demokrati jeho diktatúru zvrhli a Mussoliniho uväznili. Z väzania ho vyslobodila špeciálna nemecká jednotka a v septembri 1943 sa stal predsedom vlády Talianskej sociálnej republiky, ktorá bola utsanovená na Nemcami okupovanom území severného Talianska. Koncom vojny ho na úteku zadržali a popravili talianski antifašisti.