(1773-1859) Bol to rakúsky politik a štátnik, knieža. V rokoch 1809-21 minister zahraničných vecí, 1821-48 štátny a dvorský kancelár habsburskej monarchie. Spočiatku presadzoval pronapoleonsku politiku, ešte v roku 1814 sa usiloval zachrániť Napoleona ako francúzskeho panovníka, po porážke pri Waterloo ho však vyhlásil za nepriateľa národov, ktorý si nezasluhuje žiadnu ochranu. Patril k organizátorom Viedenského kongresu v roku 1815, ktorý stanovil hlavné zásady politiky víťaznej protinapoleonskej koalície, jeden z vedúcich činiteľov svätej aliancie. Hoci sa vo funkcii kancelára venoval najmä zahraničnej politike, mal významný vplyv aj na vnútornú politiku monarchie. Pomáhal udržiavať konzervatývny politický systém, ktorý bol podľa neho nazvaný metternichovým absolutizmom, hoci jeho hlavným tvorcom a predstaviteľom bol panovník František 1. Po výťazstve revolúcie v Rakúsku v marci 1848 bol prinútený vzdať sa funkcie a ušiel do Londýna.