Michal Miloslav Hodža: Životopis

(1811 Rakša- 1870 Tešín)
Bol to popredný predstaviteľ slovenského národného obrodenia, básnik, evanjelický kňaz. Počas štúdia na evanjelickom lýceu v Bratislave patril k štúrovcom, pracoval v spoločnosti česko-slovanskej. Od roku 1837 pôsobil ako kňaz v Liptovskom Mikuláši Bol účastníkom porady v Hlbokom o spisovnej slovenčine (1843), stal sa predsedom kultúrno-vzdelávacieho spolku Tatrín (1844), na obranu slovenčiny a rovnoprávnosti slovenského národa napísal Dobruo slovo slovákom súcim na slovo.V revolučnom roku 1848 u neho v Liptovskom Mikuláši schválili Žiadosti slovenského národa. Po vyhlásení stanoveného práva ušiel pred zatykačom do Prahy, zúčatnil sa na slovanskom zjazde. Po nemecky vydal spis Slovák. Stal sa členom Slovenskej národnej rady a zúčastnil sa dobrovoľných výprav v revolúcii. Po následných konfliktoch s cirkvou aj svetovou vrchnosťou ho v roku 1866 pozbavili kňažského úradu a musel odísť do vyhnanstva do poľského Tešína. Tu napísal rozsiahlu cyklickú báseň Vieroslavín a dokončil básnický epos Matora, v ktorých vyjadril svoje názory na úlohu Slovanov v Európe a ich spolužitie v duchu vzájomnej lásky.