Generácia obrodencov,ktorá stála na čele slovenského národného hnutia v polovici 19.storočia. Nazvaná podľa svojej najvýznamnejšej osobnosti – Ľ. Štúra. Formovať sa začala v 30. rokoch na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde sa združovali slovensky cítiaci študenti do spoločnosti česko-slovenskej. Z nej sa hlavne zásluhou Ľ. Štúra a B.Vrchovského vytváralo centrum celého národného hnutia. Študentom nepostačovalo už len pestovanie jazyka, literatúry. Hľadali odpovede na ťaživé, socialne, nacionálne a politické problémy. Žili ideálom občianskej rovnosti, odmietali feudalizmus a všetky podoby týrania, ľudského a sociálneho poníženia, privilégiá šľachty, nastupujúcu maďarizáciu. Ako úprimný demokrati hľadali spôsoby ako zlepšiť pomery na Slovensku, zajistiť Slovákom slobodný život. Ich postoje ovpyvňovali radikálnodemokratické myšlienkové prúdy zo Západu. Zároveň boli nadšenými stúpencami Kollárom propagovanej slovanskej vzájomnosti a Hollého diel o slávnej minulosti slovákov. Ich duchovná orientácia vyvierala z hlbokého vzťahu k ľudovým vrstvám a ich kultúre. Zbierali ľudové povesti, piesne, balady,pestovali cyrilometodskú a veľkomoravskú tradíciu. V 30. rokoch predpokladali, že v krátkom čase dôjde v dôsledku medzinárodného konflitku k veľkým zmenám, zrúti sa feudalizmus a habsburská monarchia, Slováci sa oslobodia a včlenia do slobodnej federácie slovanských národov.