Kanibalizmus teda tvoril akúsi súčasť povinností voči mŕtvemu, alebo zabitému príbuznému.
Tam, kde je kanibalizmus rozšírený najviac, jedia sa telá bezo zbytku. Najchutnejšie mäso sú však ruky a prsia žien.
Mnoho legiend v Melanézii bolo postavených na základe kanibalizmu. Jedna z nich hovorí o rodine, kde ku dvom bratom pribudol tretí menom Warohunugamwanehaora, ktorý aj napriek svojmu narodeniu a neskôr aj veku mal stále pupočnú šnúru. Bratia však nemali z narodenia svojho nového brata a začali ho nenávidieť a hľadať spôsoby ako sa ho zbaviť. Po mnohých rituáloch sa legenda končí pri peci, do ktorej bratia chcú Warohunugamwanehaora vložiť. On ich však preľstí, pupočnou šnúrou zviaže, hodí do pece a po upečení ich zje.

POLYNÉZIA

Zdá sa, že v Polynézii nebol kanibalizmus veľmi rozšírený. Na Samoi, Tonge, Markézach, Spoločenských ostrovoch, rozľahlých priestoroch Tichého Oceánu od Chile až po Peru sú zrejmé znaky kanibalizmu, ale tento zvyk tu začal odumierať oveľa skôr ako v Melanézii.
Obyvatelia Samoy obhajujú existenciu kanibalizmu existenciou kanibalského božstva Maniloa. Tento boh postavil medzi dvoma osadami pavučinový most. Keď niekto týmto postom prechádzal, v samom prostriedku naňho striehol Maniloa. Prudko potriasol mostom a nešťastník bol z mosta vymrštený. Dopadol na schody Manilovho príbytku, kde ho Maniloa z veľkým krikom zjedol, v celku, nikdy nie po kusoch. Krik bol vraj taký silný, že vodopády vyskakovali z horských úbočí a stromy sa vyvracali. Až raz obyvatelia Samoy Maniloa vystopovali a v spánku ho zabili.
Reverend George Brown však vypočul inú verziu o kanibalskom božstve. Išlo o starého diabla menom Tupoivao, ktorý žil v Apolime. Mal vo zvyku natiahnuť pletivo na cestu, ktorá viedla blízko jeho jaskyne, a priviazať jeden jeho koniec o palec na nohe. Ak bol zobudený trhnutím palca, vedel, že do pletiva sa chytila obeť. Svoje obete tiež jedol v celku.
Brown vidí dôkaz kanibalizmu na Samoe aj v slove faiaso. Je to meno slávneho náčelníka, ktorý tvrdil, že počas svojej dospelosti zjedol každý deň tie najlepšie časti tela jedného človeka.
A. P. Rice tvrdí, že kanibalizmus na Samoe nikdy nedosiahol obludných rozmerov kanibalizmu na Fidži. Ľudia sa jedli ako súčasť aktu pomsty.
O ostrovoch Tonga, ktoré v roku 1772 objavil Cook, sa hovorí, že bojovníci svojich zajatcov vždy upiekli a zjedli. Avšak tieto praktiky boli čoskoro ostatnými členmi kmeňa odsúdené a upustilo sa od nich.