Keď však ľudské mäso jedli, dbali na to, aby bolo umyté v mori, alebo zabalené v banánových listoch a až potom pečené na rozžeravenom kameni.
Obyvatelia Markéz vedeli o negatívnom vzťahu belochov ku kanibalizmu a preto sa snažili svoje zvyky skrývať, nie však vzdať sa ich. Ak išlo o ľudské mäso, išlo o bojovníkov zabitých vo vojne a zajatcov, s ktorými sa zaobchádzalo veľmi kruto. Hostín sa zúčastňovali kmeňoví náčelníci a kňazi, čím hostina získavala špeciálny, posvätný charakter. Naproti tomu obyvatelia Spoločenských ostrov, najbližší susedia Markéz hľadia na kanibalizmus, ako na niečo strašné.
Veľkonočný ostrov má tiež svoje miesto na mape kanibalizmu. Každý obyvateľ totiž vie, že jeho predkovia boli Kai-Tangataovia - ľudožrúti. Radosť z každej vojny s rituálnymi zbraňami bola zvyšovaná myšlienkami na nasledujúcu hostinu. Avšak ako ospravedlnenie použil francúzsky cestovateľ Métraux poznatok o tom, že na ostrove bol človek jediným veľkým cicavcom, ktorého mäso bolo k dispozícii.

NIGÉRIA

Afrika bola považovaná za najtemnejší kontinent aj v kanibalizme. Obrovské plochy a komunikačné problémy prispeli k tomu, že mnoho Afričanov pojedalo ľudské mäso. Jediným dôvodom bol akt pomsty a s tým spojená rastúca chuť na človečinu. Sú tu zrejmé povinnosti voči zomrelým. Sú pochovávaní do hrobov šachtového typu a mŕtvoly sú ukladané tvárou smerom na západ, pretože ľudia prichádzajú na svet z východu a v okamihu smrti odchádzajú na západ.
Kanibalizmus sa začal presadzovať najprv jedením zabitých bojovníkov, ale neskôr, keď najmä náčelníkom rôzne vývary z ľudského mäsa zachutili sa ľudia zabíjali kvôli jedinému dôvodu: aby sa mohli zjesť. Kanibalizmus začal prerastať do takých surových foriem, že mŕtvoly boli zjedené na mieste a surové. Samozrejme platili tu isté zvyklosti. Ženy nesmeli jesť ľudské mäso vôbec a ženatí muži mohli jesť mäso žien, ktoré zahynuli pri útoku na osadu. Bolo mnoho legiend s ktorých kanibalizmus priam sršal a jedna z nich vlastne popisovala vznik kanibalizmu v jednom kmeni. Vták, ktorý letel nad náčelníkovým obydlím mal v zobáku kus ľudského mäsa. Ten kus mu však vypadol priamo do náčelníkovej polievky. Keď sa náčelník najedol nechal si zavolať kuchára a prikázal mu aby bola polievka vždy tak chutná. Kuchári však nevedeli o kuse ľudského mäsa a preto sa pokúšali chuť napodobiť mäsom z rôznych dostupných zvierat a rýb. Nepodarilo sa im však vyrobiť takú polievku, ktorá by náčelníkovi znova tak chutila. Náčelník svoju nespokojnosť vyjadroval zabitím kuchárov, až raz nechal zabiť hlavného kuchára, jeho mäso rozštvrtiť a nechať variť v polievke. Keď bola nakoniec dosiahnutá spokojnosť náčelníka, rozkázal každý deň zabiť jedného otroka a pripraviť z neho polievku.