Legenda má aj dokončenie v ktorom nenásytný náčelník vyvraždil celý kmeň a nakoniec začal požierať vlastné mäso až pokiaľ sa sám nezjedol
Ganawurovia odstraňovali z tiel svojich padlých nepriateľov mäso a ponechávali len vnútornosti a kosti. Mäso potom odniesli kmeňovým kňazom, ktorí ho rozdelili najprv medzi starcov. Tí dostávali mäso z hlavy, ktoré bolo rozrezané, uvarené a zjedené pri posvätnom kameni. Ženy neboli zabíjané úmyselne, ich mäso sa nikdy nekonzumovalo. Atakovia mäso žien jedli a Tangalovia boli v podstate lovci ženských hláv. Kalerijovia zjedli z obete všetko a zabíjali všetkých; čiernych, bielych, misionárov, ženy, bojovníkov. Yergumovia vždy počkali na návrat bojovníkov a až potom začali hostinu. Jawarovia oddeľovali hlavu od zvyšku tela, obalili ju blatom a neskôr ju upiekli na ohni ako ježka. Kmene z Angaskej vrchoviny nikdy nejedli mäso príliš mladých, alebo príliš starých mužov. Mladí totiž boli výhodnejší na predaj do otroctva a starí mali príliš suché a tuhé mäso. Surovia si človečinu ochucovali soľou i olejom. Mnohé kmene uprednostňovali hostinu pre starších členov kmeňa, aby sa im dostala do žíl mladá krv.
Medzi týmito nigérijskými kmeňmi prevládala túžba, ktorá bola odnožou brutálnych motívov definitívnej pomsty. Tangalovia dokonca mali aj modlitbu, alebo skôr zaklínadlo:
Tu je môj nepriateľ. Nenávidí ma a ja nenávidím jeho. Zabije ma keď ma stretne. Môj boh ma teraz priviedol ku mojej moci. Nech je ľudu mojich nepriateľov odobratá ich sila. Nech ich oči oslepnú. Keď bojovníci môjho kmeňa prídu na nepriateľské územie, nech všetci nepriatelia ich rukou zahynú. Keď čokoľvek z ducha tohoto nepriateľa prežije, nech sa vráti na zem, aby posadol svojho vlastného otca a svoju vlastnú matku a všetkých členov svojej rodiny. Antropolog George Basden uvádza, že južnejšie kmene majú výraznejšie kanibalské sklony. Telá tu hrali veľkú úlohu vo výmennom obchode. Telo malo svoju uznávanú trhovú cenu, pretože bolo nenahraditeľnou zložkou každodenného jedálneho lístka.

SIERRA LEONE

Veľmi malá krajinka so zásobami železnej rudy, kakaa, diamantov a zlata. Nedávne dejiny však z nehlasno spomínajú na Leopardie spoločnosti, vysoko organizované kanibalské skupiny. Členovia týchto exkluzívnych spoločností sa tešili mnohým výsadám a mali voči súkmeňovcom nespochybniteľné práva. Bolo to niečo na spôsob silných odborových zväzov. Nenápadne rozmiestňovali svojich zástupcov do rôznych komunít, v horách, lesoch, při rieke po celej zemi. Keďže členovia Leopardích spoločností boli privilegovaní, súťaž o získanie členstva bola až o
dradzujúco tvrdá.
Ktorýkoľvek muž zo Sierry Leone, snažiaci sa o členstvo musel najprv zistiť kto by mohol byť kultu najbližší.