Pečeň pomáha zistiť silu bormiforu.
Časom sa rituál medzi rôznymi sektami Leopardích spoločnosti začal líšiť. Obrady sa začali prehlbovať a Yongolado stále viac a viac hovoril. Záver hostiny sa vykonával len na málo miestach Sierry Leone. Z listov banánovníka bola zostavená podobizeň obete a poslaná do osady, s ktorej pochádzala. Kúsok mäsa bol podarovaný aj jednému z rodičov, tomu, ktorý na hostine musel byť prítomný. Kus kože s čela a troška tuku z ľadvín bola pripravená na udržiavanie bormiforu. Je ťažké určiť v spleti mnohých rituálov pravý dôvod kanibalizmu. Bola to najskôr neuveriteľná chuť na ľudské mäso, i keď domorodci tvrdili, že ide o vytvorenie silnej medicíny - bormiforu.

INDONÉZIA

Borneo je rovníkom rozdelené na dve rovnaké polovice. Najznámejší obyvatelia Bornea sú Dajkovia. Dajakovia totiž svoju povesť získali vďaka nemilosrdnému zberu lebiek. Lov lebiek je na Borneu druhé meno kanibalizmu. Zvyk loviť lebky je pravdepodobne rovnako starý ako Dajakovia sami. Spôsob akým sú odrezávane lebky sa v mnohých oblastiach líši. Morskí Dajakovia oddeľujú hlavu od krku a uchovávajú tak obe čeľuste. Mozog vyťahujú cez nosné otvory a potom sa hlava vyvesí, aby sa vysušila pri ohni. Horskí Dajakovia majú vo zvyku rozštiepiť lebku na viacero častí. Mozog vyťahujú z dolnej časti lebky pomocou bambusu, ktorý je upravený do podoby lyžice.
Obyvatelia majú malé košíky, do ktorých sa zmestí hlava. Košíky bývajú väčšinou ozdobené vlasmi z hláv obetí.
Dajcké a milanoské kmene sa neorientovali len na lebky, ale aj na surové srdce. Srdce muselo patriť bojovníkovi a konzument tak chcel získať jeho odvahu a silu. Medzi najchutnejšie časti ľudského tela obyvatelia Bornea radia jazyk, mozog, svaly na stehnách a lýtkach. Obyvatelia si zvyknú pilovať zuby aby mohli trhať tuhé a šľachovité mäso.
Sir James Brooke si pozval troch domorodcov na pohovor do sídelnej budovy za účelom získania, čo najväčšieho množstva informácií. Dajakovia Kusu, Gajah a Rinong podali najúprimnejšiu a najotvorenejšiu verziu, ktorej boli schopní. Z ich rozprávania bolo zrejmé, že pochádzajú z veľkého bojovného kmeňa. Nikdy nenavštevovali horný tok rieky Kapuas, pretože obyvatelia z tejto oblasti - Kayanovia často navštevovali ich. Kayanovia boli vyhlásení zberači lebiek, podobne ako Jangkangovia. Zásadné jedli len padlých bojovníkov, i keď sa vynárali skupiny, ktoré napríklad podrezali, upiekli a zjedli muža, ktorý spadol z mangovníka a zlomil si ruku.
Vyspelé kmene v päťdesiatych rokoch opovrhovali kmeňom Tringov, pretože sa tam stále prevádzal kanibalizmus.