Tringovia obľubovali dlane, kolená a potom mozog. Výraz: "bai, bai, bai" bolo vysoké ocenenie ľudského mäsa. Motívy kanibalizmu boli nerozlíšiteľné. Jedným bolo zaistenie nových lebiek a druhým zaistenie ľudského mäsa.
Pri výprave sa tretina členov dostane cez džungľu až blízko osady, kde obsadia všetky cesty von z nej. Zvyšok výpravy sa člnmi preplaví po rieke a ich príchod je načasovaný na jednu hodinu pred úsvitom. Tesne pred svitaním začnú vrhať na slamené strechy ohnivé gule. Strechy začnú horieť a bojovníci sa bojovým pokrikom vrhnú na dedinu. Muži sú prepichnutí oštepom, alebo sú rozsekaní na kusy. Ženy a deti, ktoré neuhoreli sa dávajú na útek z osady vyššie spomínanými cestami. Takto sa získavajú zajatci a otroci.
Výpravy sú dokonale naplánované. Každý bod osady je strážený, a samotná osada je prepadnutá v čase najhlbšieho spánku jej obyvateľov. Staré ženy sú okamžite zabíjané. Hlavy mužských zajatcov sú odrezané a je z nich vyňatý mozog. Neexistuje totiž žiadne akékoľvek utrpenie, ktoré by Dajak nevydržal s veľkou radosťou, ak má za odmenu získať čo len jednu ďalšiu hlavu.

AUSTRÁLIA a NOVÝ ZÉLAND

Austrálskym domorodcom bez stáleho obydlia sa v buši hovorí Blackfellows. Je to ohrozená a poľutovania hodná spoločnosť. I keď nedostatočne preskúmané zvyky nedávajú podrobné informácie o kanibalizme. Je však nesporné, že kanibalizmus tu do nedávnych dôb existoval. Motívy sú rozmanité. Konzumácia človečiny, potreba obete, mágia, túžba po pomste. Austrálsky domorodci však nekonzumovali také množstvo ľudského mäsa ako obyvatelia ostrovov Tichého oceánu. Konzumovali ho z úcty k mŕtvym a často zmiešané s krokodílím mäsom. Takmer všade sa využívala krv na zasväcovanie, rituály, čarodejníctvo, zisk energie.
Profesor antropológie v Sydney A.P. Elkin tvrdí, že kanibalizmus je obrad, nie len v súvislosti z mumifikáciou (Queensland), ale aj z vystavením tela vo vyšších poschodiach stromov. Tento rituál, bol považovaný za najväčšie prejavenie úcty zomrelému a dostávalo sa ho len osobám vysokého spoločenského postavenia.
Bez akýchkoľvek namietaní, je možné označiť tento kanibalizmus za vyššiu duchovnú formu pochovávania a vyjadrovania úcty k mŕtvym.
Obyvateľstvo Nového Zélandu je päťkrát menej početnejšie ako obyvateľstvo Nového Zélandu. Maorovia však vo svojej krajine predstavujú oveľa väčšiu komunitu ako domorodci v Austrálii. Je ich 300 000. Pretrváva názor, že Maorovia sa na Nový Zéland dostali z Havaja. Postupne sa presúvali po ostrovoch Pacifiku a preberali charakteristické črty mnohých kmeňov.