Avšak krutosť v Ríme, Grécku, alebo v Anglicku vystupuje pod svojim vlastným menom a má svoju vlastnú podobu; každý ju nenávidí, a má strach s toho, keby sa ocitol pod vplyvom tých ktorí sa riadia jej zásadami.
Avšak na Fidži je to naopak. Najväčšej úcte sa tešia tí, ktorí sa podriaďujú diktátu netvora. Avšak nielen náčelníci, ale aj obyčajný ľudia nachádzajú záľubu vo vraždách a hostinách, na ktorých sa jedia telá nepriateľov rovnako ako telá susedov.
Náčelník z Rewy, Namusi Mautuy, ktorý nedávno prijal kresťanstvo nám hovoril šokujúce veci o stavbách kanoe. Dal si totiž zásadu, že za každý strom, ktorý zotne kvôli stavbe kanoe zabije jedného človeka. Niekedy však staval naozaj veľké lode a kvôli hostine neraz vyvraždil celú osadu. Obdivovateľom jeho skúseností bol aj iný náčelník - Tanoa, ktorý si ho na podobné príležitosti najímal. Je preto nepredstaviteľné koľko ľudí tento človek zabil, nie v čase vojny, ale len kvôli neodolateľnej chuti po ľudskom mäse.
David Cargill, 29.6.1839
Situácia by bola odlišná, keby týmto hrozným činom predchádzali náboženské motívy. Som však presvedčený, že to nie je dôvodom obetovaní, ktoré vykonávajú. Na otázky ktoré kladiem náčelníkom i obyčajným ľuďom, dostávam len strohú odpoveď: "Taký je náš zvyk.". Tento zvyk však mizne pri svetle evanjelia. Nevieme o žiadnom prípade kanibalizmu, ku ktorému by došlo v Rewe od tej doby čo tam prišlo evanjelium.
John Hunt a mnoho misionárov však bolo príliš optimistických, pretože keď dosiahol obrátenie na kresťanskú vieru, veril že je to obrátenie trvalé. Avšak zo správy ktorú Cargill poslal o štyri mesiace neskôr bolo jasné, že obrátenie na kresťanskú vieru nie je všeobecné.
31.10.1839
Do Rewy bolo donesených dvadsať mŕtvych tiel ako dar od náčelníka Tanou. Deti sa zabávali s telom malého dievčatka a mrzačili ho. Vnútornosti plávali dolu po rieke a hlavy a končatiny boli rozhádzané všade navôkol nás. Ako pravdivé je tvrdenie, že temné oblastí Zeme sú plné miest v ktorých sídli krutosť.
1.11.1839
Ráno som bol prekvapený krikom pred našim misijným pozemkom. Jeho príčinou bol dav zabávajúci sa na ľudskej hlave, ktorá ležala na našej záhrade. Bola to hlava starca, ktorého ľudia zmrzačili na pláži. Tieto úbohé obete vojny boli donesené z Veraty a zabili ich ľudia z kmeňa Bau. Víťazi zabili a odniesli 260 tiel aby ich upiekli a zjedli. Tridsať ešte živých detí bolo vytiahnutých na sťažne ako vlajky symbolizujúce víťazstvo. Iné deti boli odvedené do Bau, aby sa na nich miestni mladí bojovníci mohli trénovať v streľbe z luku.
2.2.1840
boli sme zavolaní, aby sme sa stali svedkami jednej z najhroznejších scén počas nášho pobytu na Fidži. Jedenásť mŕtvych tiel bolo vlečených k domu starého kráľa.