I keď patria medzi Ostrovy Južných morí predstavujú územie, ktoré v mnohých smeroch naháňa hrôzu. Je to totiž tradícia kanibalizmu namierená voči misionárom, obchodníkom a cestovateľom. Keďže tieto ostrovy ležia medzi Novou Guineou a Fidži je preto táto tradícia neprekvapujúca.
Reverend Oscar Michelsen
Kanibalizmus v dobe jeho pobytu v oblasti Malekula bol ospravedlňovaný prehlásením, že pred časom skupina domorodcov z Epi, ktorí pracovali pre jedného plantážnika na Efate, ukradla čln náčelníka Malakaleo aby sa mohli dostať domov. Keď sa plavili okolo Makury, domorodci ich prehovorili aby vystúpili na breh - potom ich zavraždili a zjedli. Náčelník z Makury, na ktorého príkaz bol tento hrozný čin spáchaný, bol neskôr mužom, ktorého zohavené telo našli v príbojových vlnách Efate. Tento čin bol aktom pomsty.
Aj tu sa teda stretávame s pomstou ako dôvodom kanibalizmu. Je tu aj ďalší dôvod, a to samotná chuť ľudského mäsa, čo dokazuje aj slangový výraz domorodcov; ryba, ktorý neoznačoval nič iné ako ľudské mäso. Šalamúnove ostrovy boli akousi výnimkou. Kanibalizmus tam totiž bol zavedený od polovice 19. storčia a prišiel tam pravdepodobne z Novej Guinei. Starší domorodci totiž tvrdili, že na Šalamúnových ostrovoch kanibalizmus nikdy nebol, až na pár výnimiek v hlbokom vnútrozemí, keď sa pri obetných obradoch používali ľudské obete. Aj tieto rituály však pochádzali z Novej Guinei. Bolo pravidlom, že mladší domorodci prepadali čoraz častejšie kanibalizmu. Jedli väčšinou telá ľudí zabitých v boji.
Nejedia však mŕtvoly statočných bojovníkov, ale vrahov a zločincov. Taký človek je pripravovaný ako prasa.
A. I. Hopkins na konci päťdesiatych rokov napísal po štvrťstoročí strávenom v tejto oblasti napísal, že kanibalizmus prakticky zanikol. Je tu mnoho starých domorodcov, ktorí ochutnali ľudské mäso, ale je málo, alebo skôr nie sú mladí domorodci, ktorí by sa stretli s kanibalizmom.
Podľa Hopkinsových poznámok obyvatelia väčších ostrovov Mala, Guadalcanal, San Cristoval kanibalmi boli a obyvatelia ostrovov Bugotu a Gela kanibalmi neboli
Reverend Brown dospel k záveru, že kanibalizmus predstavoval poloposvätný obrad, ktorý sa prevádzal ako povinnosť voči duchom zomrelých. Telo mŕtveho je rozporciované a rozdelené medzi príbuzných. Jedna porcia je prednesená pred oltár, postavený z posvätného stromu ragau. Toto mäso je potom ponúknuté duchovi mŕtveho muža.
Je rozlišované medzi mužmi zabitými v boji a mužmi, ktorí zomrel z akejkoľvek inej príčiny.