Vedľa politicky si “konkurujúceho trojuholníka” USA - ZSSR - Čína vznikol hospodársky “spolupracujúci trojuholník” USA - Japonsko - západná Európa.
Politika uvoľňovania prinášala diplomaciu bezprostredným rokovaním nielen medzi superveľmocami, ale aj medzi členmi blokov na Východe a Západe. Uvoľnenie vychádzalo z výslovného obojstranného uznania politického smerovania. Hlavné ciele politiky uvoľňovania spočívali v zabezpečení stability vo vzťahoch Východ - Západ, v znížení rozsahu konfrontácií, vo vytvorení ovzdušia dôvery ako základne pre rokovania. Okrem otázok kontroly zbrojenia zasiahlo uvoľňovanie v súvislosti s vyrovnávaním medzi Východom a Západom predovšetkým hospodársku a kultúrnu oblasť. Medzinárodná spolupráca oslabila pretrvávajúce mocensko-politické a ideologické rozpory, ale ako základnú skutočnosť ich nerušila ani nezakrývala. Diplomacia rokovaní a zmlúv medzi superveľmocami dosiahla vrchol r. 1972 v
podobe dohody o obmedzení strategických zbraní (SALT I). Sovietsko-americké dohody boli dôležitým krokom na medzinárodných pretekoch v tejto oblasti. V nasledujúcich rokoch pokračovali rozhovory o zmluvách SALT II a START. Studená vojna sa skončila rozpadom východného bloku v roku 1989 a
definitívnym rozpadom ZSSR v decembri 1991.