Syn Filipa II. a Olimpie. Na trón nastúpil v dvadsiatich rokoch roku 336 pr. n. l. Macedónia bola pôvodne krajina pastierov a roľníkov, no postupne za vlády diplomaticky a politicky schopných kráľov, ktorý z generácie na generáciu zveľaďovali a zväčšovali ríšu, sa z nej stala v čase keď ju preberal mladý Alexander, veľká a vnútorne stabilná ríša, ktorá už stála za povšimnutie. Za vlády Filipa II. bola Macedónia štvrtou veľmocou v egejskej oblasti popri Aténach, Sparte a achaimenovskej ríši. V roku 338 pr. n. l. urobil Filip II. v bitke pri Chaironei definitívny koniec gréckej nezávislosti a práve v tejto bitke zažiaril Alexander, ktorý velil Macedónskym vojskám a rozbil tébske šíky. V tejto ríši boli len dve vrstvy, a to aristokracia a pastieri a roľníci. Tieto dve vrstvy sa však výborne dopĺňali. Pastieri a roľníci boli lojálne oddaný a vladárov dvor bol patriarchálne starostlivý. Každý vojak mal bez problémov prístup k svojim kniežatám. V roku 336 pr. n. l. bol Filip II. zavraždený a po tom ako sa Alexander vysporiadal s protivníkmi, ktorí sa chceli dostať na trón, zaujal miesto svojho otca. Potom začal upevňovať Macedónske kráľovstvo, ktoré pod jeho vedením zažilo len slávu a víťazstvá. Alexander bol veľmi inteligentný a zvedavý a preto mal vždy množstvo dôležitých informácii a bol veľmi vzdelaný. Mal výborných učiteľov ako: Leonidas ( základy vojenských vied ), Lysimachos ( literatúra ) a Aristoteles ( veda, história, zemepis, morálka, rétorika a politika ). Hneď po nástupe na trón, ako si urobil poriadok doma, vysporiadal sa z povstaniami v Grécku. Potom zamieril na sever, prenikol až za Dunaj a späť do Grécka kde sa medzi tým šírili správy o jeho smrti. Zrovnal Téby so zemou a všetkých predal do otroctva. Atény ho prosili o milosť, a tak ich nechal stáť. V roku 334 pr. n. l. sa vydal s 35-45 000 armádou do Ázie. V Tróji sa poklonil Achillovmu hrobu a priniesol mu obetu. Potom vymenil svoju zbroj za starobylú ( údajne ) Achillovu, ktorú odvtedy nosil pred sebou do každej bitky ako symbol spravodlivého boja. Perzský kráľ Dáreios III. Nepokladal Alexandra za silného súpera a tak nechal obranu na pohraničných vojskách. Tie boli tvorené 20 000 jazdcov a 10 000 gréckych žoldnierov. Pre Alexandra to bol doteraz najsilnejší súper, no porazil ho s minimálnymi stratami. Potom dobýjal jedno mesto za druhým a nenachádzal rovnocenného súpera. V meste Gordión bol povestný uzol na ktorý sa viazala legenda. Kto tento uzol rozviaže stane sa pánom Ázie.