Euroatlantická rada hrala významnú úlohu ako fórum pre konzultácie o kríze v Kosove.
Významným úspechom Euroatlantickej partnerskej rady bolo na základe návrhu Ruskej federácie založenie euroatlantického centra pre koordináciu pri odstraňovaní následkov katastrof na sídle NATO. Centrum bolo otvorené v júni 1998 a bolo okamžite využité na podporu Vysokého komisára Spojených národov pre utečencov, pri snahe o pomoc Albánsku utečencom utekajúcim z Kosova. Koordinovaná humanitná pomoc NATO a partnerských krajín bola urýchlená, ako odpoveď na vystupňovanú situáciu utečencov v obalsti od konca marca 199. Euroaltantické centrum pre koordináciu pri odstraňovaní následkov katastrof hralo významnú úlohu aj v koordinovaní humanitnej pomoci pre podvodňami postsihnuté časti západnej Ukrajiny.
Strategická koncepcia Aliancie
Na summite vo Washingtone v apríli 199 schválili členské krajiny NATO stratégiu ako pripraviť Alianciu na výzvy v obalsti bezpečnosti, ako aj na príležitosti 21. storočia a ako viesť politický a vojenský vývoj v budúcnosti.
Strategická koncepcia bola prvýkrát zverejnená v roku 1991. Jej rozpracovanie v roku 1999, rovnako ako jej predchodca, je autoritatívnym vyhlásením cieľov Aliancie a poskytuje vedenie na najvyššej úrovni, aké politické a vojenské prostriedky použiť na ich dosiahnutie.
Iniciatíva NATO v oblasti obranných schopností
Na Washingtonskom summite v apríli 1999 bola spočiatku Iniciatíva v oblasti obranných schopností NATO navrhnutá tak, aby bola Aliancia schopná odpovedať na bezpečnostné výzvy 21. storočia a bola pripravená efektívne riešiť krízy, ako bola kríza v Kosove, ako aj udržiavať si schopnosť plniť základné povinnosti v oblasti kolektívnej obrany svojich členských krajín.
Počas studenej vojny bolo plánovanie obrany NATO zamerané najmä na udržiavanie schopností, potrebných na obranu proti možným prejavom agresie zo strany Sovietskeho Zväzu a Varšavského paktu. Dnes je európske bezpečnostné prostredie komlexnejšie. Najpravdepodobnejšie ohrozenia bezpečnosti pochádzajú z konfliktov na okrajoch Európy, napríklad z bývalej Juhoslávie, alebo zo šírenia zbraní hromadného ničenia. V dôsledku toho Aliancia musí byť pripravená, okrem schopnosti brániť sa proti uvažovanej agresii, odpoveda na krízy rýchlym rozmiestnením jednotiek za hranicami Aliancie.
Jadrové sily NATO v novom bezpečnostnom prostredí
Ok konca studenje vojny podnikla Aliancia ďalekosiahle kroky na prispôsobenie svojej celkovej politiky a obranného postoja novému bezpečnostnému prostrediu. Pri realizovaní svojho nového, širokého prístupu k bezpečnosti, ktorý uznáva význam politických, ekonomických a sociálnych faktorov, ako aj faktorov životného prostredia, spolu s nevyhnutným obranným rozsahom, členské krajiny NATO výhodne využili príležitosti, poskytnuté vďaka významným zlepšeniam bezpečnostného prostredia. Jadrová stratégia NATO a postoj ozbrojených síl boli medzi prvými prehodnotenými oblasťami. Sú to aj oblasti, ktoré sa mali stať predmetom najradikálnejších zmien.
Počas studenej vojny jadrové sily NATO hrali centrálnu úlohu v stratégii pružnej reakcie Aliancie. S cieľom zabrániť vojne v Európe boli jadrové zbrane integrované do celej štruktlúry ozbrojených síl NATO a Aliancia mala pripravené rozmanité plány cieľov, ktoré mohli byť uskutočnené v krátkom čase. Táto úloha znamenala vysokú úroveň pripravenosti a rýchlu reakciu významných častí jadrových síl NATO.
V novom bezpečnostnom prostredí NATO radikálne znížilo svoju závislosť od jadrových zbraní. Jeho stratégiou ostalo predchádzať vojne.
Otváranie Aliancie
Proces rozširovania NATO
Od podpísania Severoatlantickej zmluvy sa sedem krajín pripojilo k 12 začínajúcim signátorom, čím sa zvýšil celkový počet spojencov NATO na 19. Česká republika, Maďarsko a Poľsko vstúpili do Aliancie v marci roku 1999 po pozvaní, predloženom na madridskom summite v roku 1997. Tri posledné členské krajiny sa zúčastnili na svojom prvom summite ako členovia vo Washingtone v apríli 1999. V tom čase vedúci predstavitelia NATO zdôrazňovali pokračovanie otvorenosti Aliancie pre ďaľších nových členov, ktorí sú schopní podporovať zásady znluvy a prispieť k mieru a bezpečnosti v euroatlantickej oblasti.
Štúdia o rozšírení NATO z roku 1995
V januári 1994 na Bruselskom summite vedúci predstavitelia spojeneckých krajín opätovne potvrdili, že Aliancia je otvorená pre členstvo ďaľších európskych štátov, ktoré dokážu podporovať zásady Washingtonskej zmluvy a prispieť k bezpečnosti v euroatlantickej oblasti.
