Po prvých rozhodnutiach ministrov zahraničných vecí členských krajín v decembri 1994 skúmali spojenci počas roku 1995 principálne otázky „prečo a ako“ budúceho prijatia do Aliancie. O „Štúdii o rozširovaní NATO“ informovali zainteresované partnerské krajiny v septembri 1995 a zverejnili jej princípy. Princípy uvedené v Štúdii tvoria základ pre otvorený prístup NATO na pozývanie nových členov. Pokiaľ ide o otázku „prečo“, Štúdia dospela k záveru, že ukončením obdobia studenej vojny a rozpustením Varšavskej zmluvy sa vyskytla tak potreba, ako aj jedinečná príležitosť budovať skutočnú bezpečnosť v celej euroatlantickej oblasti, bez opätovného vytvárania deliacich čiar.

Rozširovanie NATO je ďaľším krokom k základnému cieľu Aliancie podporovať bezpečnosť a zvyšovať stabilit v celej euroatlantickej oblasti, ktorý doplňuje smerovanie k širšej integrácii, najmä rozširovanie Európskej únie (EÚ) a posilňovanie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. NATO ostane obrannou Alianciou ktorej základným cieľom je zachovať mier v euroatlantickej oblasti a zabezpečovať bezpečnsoť svojich členov.

Proces pristúpenia

Hlavné kroky, ktoré viedli k pristúpeniu troch nových členských krajín sú nasledovné:

• 10. januára 1994. Na summite NATO v Bruseli 16 najvyšších predstaviteľov spojeneckých krajín vyhlásilo, že očakávajú a uvítali by rozšírenie NATO o demokratické štáty z východnej Európy. Opätovne potvrdili, že Aliancia, na základe 10. článku Washingtonskej zmluvy, je otvorená pre členstvo ďaľších európskych štátov, ktoré sú schopné podporovať zásady Washingtonskej zmluvy a prispieť k bezpečnosti v euroatlantickej oblasti.
• September 1995. Aliancia schválila Štúdiu o rozširovaní NATO definujúcu podmienky, ktoré treba zohľadniť v procese rozširovania. Štúdia uviedla, že proces by mal zohľadniť príslušný politický a bezpečnostný vývoj v celej Európe. Štúdia zostáva základom pre prístup NATO na pozývanie nových členov.
• V priebehu roku 1996 sa uskutočnil intenzívny indiviuálny dialóg s 12 partnerskými krajinami. Tieto rozhovory umožnili pochopiť mechanizmus fungovania Aliancie a umožnili Aliancii zistiť úroveň pripravenosti krajiny z hľadiska ich vnútorného vývoja a ako riešia spory so susednými krajinami. Štúdia to identifikovala ako dôležitú a nevyhnutnú podmieku pre členstvo.
• 10. decembra 1996. Spojenecké krajiny NATO začali vypracúvať odporúčania o tom, ktorá krajina alebo krajiny by sa mali pozvať na začatie rozhovorov o pristúpení a začali sa prípravy na vykonanie rozhodnutia na Madridskom summite v júli 1997.
• Začiatkom roku 1997. Na žiadosť 11 partnerských krajín sa uskutočnili stretnutia individuálneho dialógu. Súbežne s tým vojenské orgány NAT vykonali analýzu rozhodujúcich vojenských faktorov, týkajúcich sa konkrétnych krajín zainteresovaných pre členstvo v NATO.
• 8. júla 1997. Najvyšší predstavitelia spojencov sa stretli v Madride a pozvali Českú republiku, Maďarsko a Poľsko, aby začali rozhovory o pristúpení s Alianciou. Opätovne potvrdili, že NATO ostane otvorené pre nových členov.
• V septembri až novembri 1997. Rozhovory o pristúpení sa konali s každou z troch pozvaných krajín. Na konci tohto procesu tieto tri krajiny poslali listy o úmysle, ktoré potvrdzovali záväzky, prevzaté počas rozhovorov.
• 16. decembra 1997. Ministri zahraničných vecí členských krajín NATO podpísali protokoly k severoatlantickej zmluve o pristúpení týchto troch krajín.
• V priebehu roku 1998 spojenecké krajiny ratifikovali Protokoly o pristúpení, v súlade so svojimi národnými právnymi postupmi.
• 12. marca 1999. Po ukončení svojich vlastných národných legislatívnych postupov ministri zahraničných vecí Českej republiky, Maďarska a Poľska uložili listiny o pristúpení k Severoatlantickej  zmluve počas slávnostného obradu v Independence, v štáte Missouri, v Spojených štátoch. Znamená to ich formálny vstup do Aliancie.
• 16. marca 1999. Štátne zástavy troch nových členských štátov sa slávnostne vztýčili na hlavnom sídle NATO v Bruseli.

Partnerstvo pre mier

Cieľ a rozsah

Program Partnerstvo pre mier je hlavnou iniciatívou, ktorú predstavilo NATO na Bruselskom summite Severoatlantickej rady v januári 1994. Cieľom Partnerstva je zvýšiť stabilitu a bezpečnosť v celej Európe. Pozvanie do Partnerstva pre mier bolo určené všetkým štátom, ktoré sú členmi Severoatlantickej rady pre spoluprácu a ďaľším štátom, ktoré sa zúčastňujú na Konferencii o bezpečnosti a spolupráci v Európe a dokážu a chcú prispieť do programu. Od roku 1994 pozvánku prijalo celkove 30 krajín. Vstup troch bývalých členských krajín Partnerstva pre mier, Českej republiky, Maďarska a Poľska, do NATO znamená, že súčasný počet účastníkov v Partnerstve pre mier je 27. Činnosti, ktoré vykonáva každý partner, sú založené na spoločne vypracovaných Individuálnych programoch Partnerstva. Program Partnerstva pre mier sa zameriava na spoluprácu súvisiacu s obranou.

Všetci členovia Partnerstva pre mier sú aj členmi Euroatlantickej partnerskej rady, ktorá poskytuje celkový rámec pre spoluprácu medzi NATO a jeho partnerskými krajinami.