Ciele

Rámcový dokument zahrnuje špecifické záväzky, ktorými sa zaviaže každý účastnícky štát, že bude spolupracovať s NATO pri plnení cieľov programu ako celku. Sú tieto záväzky:

• uľahčiť priehľadnosť procesov národného obranného plánovania a rozpočtovania.
• zabezpečiť demokratickú kontrolu obranných síl.
• zachovať schopnosti a pripravenosť prispievať k operáciám pod vedením Organizácie Spojených národov alebo k tým, za ktoré zodpovedá OBSE.

Vzťahy medzi NATO a Európskou úniou

Helsinské zasadanie Rady Európskej únie, ktoré sa konalo v decembri 1999, určilo za „hlavný cieľ“ pre členské krajiny Európskej únie vytvorenie dostatočných vojenských kapacít potrebných na vedenie operácii v rámci krízového manažmentu. Cieľom je umožniť Európskej únii  do roku 2003 vytvoriť 60 000 ozbrojených síl, ktoré sú schopné pôsobiť v preistore nasadenia pomerne dlhý čas, schopné plniť celý rozsah tzv. Petersbergských úloh, prijatých v Amsterdamskej zmluve v roku 1997. Tieto pozostávajú z humanitných a záchranných úloh, úloh na zachovanie mieru a úloh v krízovom manažmente, včítane nastolenia mieru. Ich úlohou by bolo zúčastniť sa na vojenských operáciách pod vedením Európskej únie, na prekonávanie medzinárodných krít mimo priestoru zodpovednosti NATO. Tento proces je súčasťou rozhodnutia EÚ a nevyhnutnosti vytvorenia spoločnej európskej politiky v oblasti bezpečnsoti a obrany, ktorá by vojensky podložila Spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Zabráni zbytočnej duplikácii so štruktúrami NATO a neobsahuje vytvorenie Európskej armády.

Okrem toho sa Európska únia rozhodla vytvoriť stále politické a vojenské štruktúry, včítane Politického a bezpečnostného výboru, Vojenského výboru a Vojenského štábu, aby zabezpečila potrebné politické vedenie a strategické riadenie takých oprácií. Európska únia sa rozhodla rozvíjať aj opatrenia umožňujúce potrebné konzultácie, spoluprácu a priehľadnosť s NATO a zabezpečiť nevyhnutný dialóg, konzultácie a spoluprácu s európskymi členmi NATO, ktorí nie sú členmi Erópskej únie, o otázkach súvisiacich s európskou bezpečnostnou a obrannou politikou a krízovým manažmentom.

Dialóg medzi Alianciou a Európskou úniou sa neustále prehlbuje v súlade s rozhodnutiami prijatými vo washingtone  a nesôr a v súlade s vývojom v Európskej únii. Na zasadaniach Európskej rady v Nice a Severoatlantickej rady v Bruseli v decembri 2000 sa zaznamenal ďaľší pokrok. ministri zahraničných vecí členských krajín Aliancie prehlásili, že majú spoločný cieľ, podporovaný členskými štátmi Európskej únie, vytvoriť skutočné partnerstvo v krízovom manažmente medzi NATO a Európskou úniou. Obidve organizácie súhlasili, že vzájomné konzultácie a spolupráca sa budú medzi nimi rozvíjať v otázkach dotýkajúcich sa spoločných záujmov v oblasti bezpečnosti, obrany a krízového manažmentu tak, aby sa umožnilo predchádzať krízam, čeliť im vhodnou vojenskou reakciou a zabezpečiť tak fungovanie efektívneho krízového manažmentu.

Na základe zasadaní z decembra roku 2000 sa v januári 2001 uskutočnila výmena listov medzi generálnym tajomníkom a švédskym predsedníctvom Európskej únie o konaní spoločných zasadaní na úrovni veľvyslancov a ministrov. Tento plán uvažoval najmenej o troch zasadaniach na úrovni veľvyslancov a o jednom zasadaní na ministerskej úrovni v priebehu šiestich mesiacov. Obidve organizácie sú však zaviazané urýchliť konzultácie v čase krízy. Preto sa teraz konajú pravidelné zasadania Politického a bezpečnostného výboru EÚ a Severoatlantickej rady, a tieto dve organitácie rýchlo postupujú od teórie Európskej bezpečnostnej a obrannej identity a Európskej obrannej a bezpečnsotnej politiky ku konzultáciám a spolupráci v konkrétnych a aktuálnych otázkach, ako je napríklad situácia na západnom Balkáne.

Od polovice roku 2000 sa konajú spoločné zasadania pracovných skupín NATO – EÚ, na ktorých sa diskutuje o aktuálnych otázkach bezpečnosti o formách prístupu Európskej únie k zariadeniam. Na jar 2001 bol generálnny tajomník NATO po prvýkrát pozvaný, aby informoval Radu EÚ pre všeobecné záležitosti o politike NATO.

V lete 2001 uzavreli NATO a sekretariát Rady EÚ predbežnú dohodu o bezpečnosti medzi týmito dvoma organizáciami, upravujúci výmenu tajných informácií. Úsilie oboch organizácií smeruje k uzatvoreniu trvalej dohody o bezpečnosti medzi NATO a EÚ.

V druhej polovici roku 2000 prispeli experi Aliancie vojenskými a technickými odporúčaniami k práci expertov Európskej únie na vytvorenie katalógu ozbrojených síl a vojenských kapacít pre halvný cieľ Európskej únie ako súčasť prípravy Konferencie o poskytnutí vojenských kapacít EÚ, ktorá sa konala v novembri roku 2000. Na svojom zasadaní ministri zahraničných vecí členských krajín Aliancie v decembri 2000 vyjadrili pripravenosť NATO poskytovať ďaleľ pomoc na žiadosť EÚ podľa potrebných rozhodnutí na úrovni expertov.

V rámci NATO ďalej pokračujú práce na rozpracovanie základných otázok, týkajúcich sa ďaľšieho rozvoja Európskej bezpečnostnej a obranej identity, najmä na definovanie rozsahu európskych alternatív a právomoci velenia, o predpoklade dostupnosti vopred identifikovaných zariadení a vojenských kapacít, o zaručenosti prístupu k schopnostiam operačného plánovania NATO a o adaprácii obranného plánovacieho procesu Aliancie.