Civilné organizácie a štruktúry
Sídlo NATO
Predstavitelia a národné delegácie, generálny tajomník a Medzinárodný štáb, národní vojenskí prestavitelia, predseda Vojenského výboru NATO a Medzinárodný vojenský štáb. Sídlia tam aj diplomatické misie partnerských krajín, Štáb sídla NATO pre konzultácie, velenie a riadenie a viaceré agentúry NATO.
Na hlavnom veliteľstve NATO je na plný úväzok zamestnaných približne 3 150 ľudí. Z nich asi 1 400 sú členovia národných delegácií a národní vojenskí predstavitelia pri NATO. Pracuje tu približne 1 300 cicilných členov Medzinárodného štábu alebo agentúr a 350 príslušníkov Medzinárodného vojenského štábu, včítane približne 80 civilných zamestnancov. Predstavitelia reprezentujúci diplomatické misie alebo styčné úrady partnerských krajín majú aj úrady na sídle NATO.
Stáli civilní predstavitelia a národné delegácie
Každá členská krajina je zastúpená v Severoatlantickej rade veľvyslancom alebo stálym predstaviteľom, zabezpečovanými národnou delegáciou zloženou z poradcov a predstavitelov, ktorí zastupujú svoju krajinu v rôznych výboroch NATO. Delegácie majú charakter podobný malým veľvyslanectvám. Spoločné umiestnenie v tej istej budove veľiteľstva im umožňuje udržiavať formálne a neformálne kontakty navzájom, ako aj s medzinárodnými štábmi NATO a s predstaviteľmi partnerských krajín ľahko a bez obmedzení.
Rozširovanie NATO a vstup nových členov NATO
Základným cieľom procesu otvárania sa Aliancie pre nových členov je podporiť stabilitu v Európe ako celku, ale nejde o snahy rozširovať vojenský vplyv a vojenské schopnosti NATO s cieľom zmeniť charakter bezpečnosti v Európe. Záruky kolektívnej bezpečnosti NATO a garantovanie prítomnosťou mnohonárodnej štruktúry ozbrojených síl ponúkajú najlepšie prostriedky na splnenie uvedených cieľov na základe deľby rizika, deľby zodpovednosti a deľby nákladov. Otváranie Aliancie a vstup troch nových členov v roku 1999 spolu s vplyvom partnerstva a splupráce v rámci programu Partnerstva pre mier umožňuje aj vojenské riešenie súčasných a budúcich potrieb bezpečnosti. To predpokladá vytvoriť mobilné a omnoho pružnejšíe vojenské sily a prostriedky schopné rýchlej reakcie a schopné plniť požiadavky v oblasti krízového manažmentu. Nové členské krajiny sa zúčastňujú vo plnom rozsahu misiách a úlohách NATO. Sú aktívne zappojené spolu s ďaľšími krajinai a zúčastňujú sa na integrovanej štruktúre vojenského velenia, plánovania, rozvoja a vybavenia personálomwesw štruktúry síl NATO.
Po Madridskom summite v júli 1997 Česká republika, Maďarsko a Poľsko boli pozvané, aby s Alianciou začali rozhovory o vstupe. Tieto sa skončili podpísaním protokolov o vstupe koncom roku 1997. Tri nové členské krajiny novými členmi Aliancie stali v marci 1999. V prechodnom období krajiny paralelne s politickým procesom zintenzívnili práce v samotných krajinách ako aj v rámci NATO, aby české, maďarské a poľské ozbrojené sily prispôsobili na plnenie nových úloh tak, aby sa mohli zapojiť do vojenskej štruktúry NATO. Predvstupové diskusie sa uskutočnili na prípravu každej krajiny so zreteľom na povinnosti, ktoré preberie, kdeď sa stane členom Aliancie, a aby sa oboznámila s používanými procedúrami a postupmi. Tieto prípravy pomohli definovať účasť každej novej členskej krajiny v štruktúrach NATO, stanoviť metódy, ktorými by sa integrácia dosiahla, a uľahčiť ich zapojenie do činnosti Aliancie počas vstupového obdobia.
