a obch.)Dôsledky: Hospodárska obl.: Poľnoh.- nové plodiny, olivy a vinná réva (pestuje aristokracia a bohatne), roľníci pestujú obilie, zadlžujú sa a aristokracia sa zmocnila ich pôdy a ich predala do otroctva. Obchod, remeslá - získavajú suroviny, bohatnú, využívajú otrokov, obch. a remeselníci proti aristokracii. Sociálne - narastanie majetkovej nerovnosti, rast počtu otrokov - ant. spôsob výroby. Nové vrstvy bohatí remeselníci a obchodníci. Politické - politický zápas medzi aristokraciou a DÉMOSOM - ľudom (roľníci bojovali o pôdu, remes. a obchodníci o politickú moc) Výsledok: Zmena štátneho zriadenia - raná tyrania, vláda jednotlivca s podporou obchodu, remesiel a umenia - pokrokový charakter. Timokracia po rozpade rodového zriadenia vláda všetkých bohatých (aristokracie, obch., remes.) a na koniec otrokárska demokracia - všetci slobodní majú práva. Helenistická doba
Veda: začala sa špeciálizácia vied (spoločensko - vedných aj prírodovedných); významná pre rozvoj vied bola Alexandrijská knižnica; v oblasti prírodných vied sa rozvíjala fyzika - Archimedes - Teoretické poznatky uplatňoval v praxi; Matematika - Euklides - systematicky utriedil poznatky o geometrii (podľa neho sa vyučovalo do 18. st.); v Astronómii sa vyslovil názor, že sa Zem otáča okolo Slnka, vypočítanie priemeru Zeme.
Stoicizmus - hlavná otázka osobného života jednotlivca, podľa mravných zásad - Stoická škola - hľadá zmysel života v mravnej dokonalosti, každý si je s každým rovný a pre každého platia rovnaké zákony Epikureizmus - hľadá zmysel ľudského života v pocite blaženosti a spokojnosti (zbavením a pocitu strachu zo smrti) Sochárstvo: neprejavuje sa už radosť k životu, ale vystriedal ju pesimistický názor - zobrazovanie starcov a starien (mladosť je dočasná) Architektúra - oprava zničených miest.
Význam helenistickej kultúry je v tom, že presahovala hranice jedného štátu a národa, prispela k rozvoju vš. helenistických štátov, neustrnuli na danom stupni vývoja (racionálny pohľad na svet)

Grécko - perzské vojny (492 - 479)
Vyvrcholenie otrokárskej demokracie za Perikla.
Hegemónia Atén, zneužívanie spojencov, narastanie vplyvu Atén v Grécku a aj remeselníkov a obchodníkov - boli za loďstvo. Nárast vplyvu Tétov a Stratéga
Perikles - stratég (443-429 pred. n. l.); Periklove zákony- upravil ústavu, preniesol moc na porotné súdy a ľudové zhromaždenie, platené úrady - vrchol demokracie. Peloponézska vojna
peloponézsky aténsky spolok (-držaný násilne, štáty nemali vôľu v ňom ostať). Príčiny: Hospodárske - odbytištia a surovinové zdroje; Politické - boj o získanie politickej moci nad celým Gréckom. Striedavé víťazstvá. R. 404 pred. n. l. porážka Atén.