Svoju vlasť nazývali Helada a uznávali ju rovnako všetky helénske polis i kolónie mimo Peloponézu.
Nie vždy bola v gréckych polis rovnaká forma vlády. Na začiatku dórskeho panovania bolo polis monarchiou, kde vládol panovník s veľkými právomocami. Až neskôr začali vznikať iné formy vlády. V období rozmachu obchodu vzniká nová silná vrstva, ktorá sa stáva nositeľkou moci a získava vládu nad mestom. Táto vrstva sa nazýva aristokracia. Ak aristokraciu zastupovali len niekoľkí, nazývala sa oligarchia. Avšak grécke dejiny sú výnimočné formou vlády, ktorá sa dosiaľ nikde nevyskytla. Súvisí s rozvojom myslenia, keď si ľud uvedomil sám seba a človek mal potrebu podieľať sa na moci. Táto forma vlády sa volá demokracia.

Sparta

Sparta bola spočiatku jednoduchým mestečkom s roľníckym a pastierskym obyvateľstvom. Neskôr sem vpadli Dórovia a tí si ju podrobili. Dórovia boli bojovný indoeurópsky kmeň, ktorý v 12. storočí napriek nižšej úrovne civilizácie, porazil vyspelých Mykénčanov ( alebo Achájcov ) rovnakého pôvodu. Dočasné oslabenie Achájcov po Trójskej vojne a ich slabšie bronzové zbrane proti dórskym železným malo rozhodujúci vplyv na víťazstve Dórov a ich expanzii po celom Peloponéze. Dórovia v podrobenej Sparte zaviedli systém spoločenského rozvrstvenia. Najvyššou vrstvou sa stala kasta spartiatov. Tú tvorili dobyvatelia mesta Dórovia. Stredné postavenie v spartskej spoločnosti tvorili perioikovia, obyvatelia okolia mesta, ktorí sa v dobe dobýjania Sparty postavili na stranu Dórov. Na najnižší stupeň sa dostali pôvodní obyvatelia a nazývali sa heilotmi. Všetku moc a práva mali iba spartiati. Len oni mohli byť volení, aby vládli a spravovali mesto. Spartiati mohli nosiť zbraň, ale ostatné vrstvy nie. Perioikovia mali za svoju lojálnosť uznanú istú formu slobody, ale bez akejkoľvek možnosti vládnuť a dostať sa do štátnych úradov. Zaoberali sa výrobou: remeslami, obchodom, poľnohospodárstvom. Heiloti boli bezprávni otroci.
Člen spartskej spoločnosti bol celoživotne viazaný svojim stavom, ktorý bol nezmeniteľný. Z toho dôvodu boli zakázané manželstvá medzi osobami pochádzajúcimi z rôznych tried. Porušenie zákona sa prísne trestalo. Paradoxom bolo, že na 10 000 vládnucich spartiatov pripadalo 100 000 perioikov a 200 000 heilotov.
Celý spoločenský život v Sparte bol tvrdý pre všetky vrstvy. Ak spartiati zistili na novorodenom synovi nedostatky, ktoré by mu v budúcnosti bránili stať sa plnohodnotným bojovníkom, zabili ho. Od šiestich rokov chlapcov zobrali cvičili so zbraňami. Za priestupky ich čakal tvrdý trest. Boli pripravovaní na všetky možné okolnosti boja a cvičenie malo až drastický charakter.