Od dvadsať do tridsiatich rokov bol muž aktívny vojak. Od tridsiatich rokov sa mohol venovať rodinnému životu, ale stravovať sa musel pri svojom oddieli. Oslobodený od vojenských povinností bol až v šesťdesiatich rokoch. Vo výchove spartského vojaka sa dával dôraz viac na fyzický rast než na rozvoj duševný a preto sa kultúra zanedbávala. Dôvodom sparťanského militarizmu bola snaha o nadvládu Sparty nad ostatnými štátmi, ktorá vyplývala zo silného patriotizmu. Snahy Sparťanov boli korunované úspechmi, keď dobyli okolité územia a boli uznané Peloponézskym spolkom za najdôležitejšiu mocnosť z jeho členov. Spartu spravovali dvaja králi, ktorí sa vzájomne kontrolovali. Ich povinnosti boli predovšetkým vojenské. Pre občianske otázky mali zvláštnu radu, zvanú gerusia, ktorej aj oni podliehali. Rada bola tvorená 28 gerontami ( starcami ), ktorí boli všetci nad 61 rokov. Gerusia predkladala zákony ľudovému zhromaždeniu pozostávajúceho zo spartiatov. Zhromaždenie mohlo schváliť, alebo zamietnuť zákony, ale nemohlo o nich diskutovať. Avšak mohlo zvoliť každý rok 5 inšpektorov, ktorým patrila široká právomoc dohľadu nad celou činnosťou vlády a na organizáciu mesta.

Atény

Na Attike a v Aténach sa usadil indoeurópsky kmeň Iónov. Atény boli, ako väčšina gréckych polis založená pri mori na úpätí pohoria Hymetos. Vznikli v podstate spojením menších osád. Vzrast vplyvu Atén súvisí s rozvojom námorného obchodu. Atény sa so svojím prístavom Pireom stávajú centrom Stredomoria. Mesto zasvätené bohyni Aténe začalo bohatnúť a rozširovať sa a postupne sa zbavovalo pastierstva a roľníctva. Atény sa stali centrom Attiky, ktorá sa pretvorila na jednotný štát. Zmeny hospodárske vyústili do zmien spoločenských. Kráľa nahradila oligarchia. Tá bola tvorená bohatými a vplyvnými občanmi, ktorí mali sústredenú hospodársku moc nad mestom. Títo šľachtici sa nazývali eupatridi. Mali na správu štátu 9 archontov, zvolených spomedzi najmocnejších a najschopnejších osobností tejto triedy. Archontovia zastávali funkcie porovnateľné s dnešnými ministrami. Mali aj povinnosť vydávať zákony. Vo funkcii boli rok a potom sa stávali doživotnými členmi areopágu, zboru eupatridov. Areopág bol najvyšším štátnym orgánom. Menoval archontov, kontroloval ich, rozhodoval dôležité záležitosti. Tento systém sa však neskôr ukázal ako nevhodný, keďže ľud mal len malú moc na presadenie svojich záujmov. Rovnako funkčnosti tohoto systému neprospela skutočnosť, že zákony boli vydávané podľa vôle eupatridov, ktorí ich nechceli zverejňovať.