Po počiatočných víťazstvách Grékov sa perzskému panovníkovi Dareiosovi podarí dobyť Mílet a Grékov vyhnať. Avšak rozhodne sa, že potrestá Atény a Eretriu za to, že sa mu postavili na odpor a poslali kolóniám pomoc. Dva roky chystal silné vojsko, aby mohol vtrhnúť do Grécka. Obsadil Tráciu a Macedóniu, ale jeho stratégia zlyhala, lebo búrka ťažko poškodila perzské loďstvo. Dareios však obnovil svoju námornú flotilu a rozhodol sa vylodiť priamo v Attike. Aténam hrozilo smrteľné nebezpečenstvo. Miltiades, najlepší a najprezieravejší z desiatich určených aténskych stratégov, poverených vojenskou organizáciou, keď zistil, že Peržania sa chystajú vylodiť pri Maratóne, vybral sa s 10 000 mužmi proti nepriateľovi. Zaujal postavenie voči vyloďujúcemu sa nepriateľovi. Napriek tomu, že Peržanov bolo 4 krát viac, Gréci plní odhodlania aj vďaka momentu prekvapenia zvíťazili. Posol vyslaný oznámiť správu o víťazstve v Aténach musel prebehnúť vyše 40 kilometrov a po dobehnutí od únavy skonal. Na pamiatku tejto udalosti sa dodnes behá maratónsky beh. To bol rok 490 pred Kristom.
O 10 rokov neskôr v roku 480 pred Kristom má Dareiov syn Xerxes obrovské vojsko: 400 000 vojakov a 1 000 lodí. Xerxes sa chystá na to v čom neuspel jeho otec – dobytie Grécka. Bol úspešnejší ako jeho otec. V úžine Thermopyly narazil na hrdinskú skupinu 300 Sparťanov
pod vedením Leonida. Všetci zomreli, ale zdržali Peržanov a zabili ich viac než padlo Sparťanov. Xerxes sa blížil k Aténam. Temistokles presvedčil Aténčanov, aby opustili mesto a bránili sa na mori. Bol to veľký risk, lebo grécke loďstvo bolo slabé a málo početné. Peržania spustošili Atény. Biť sa však museli ísť na more. Gréci dobre rozostavení v zátoke pri Salamíne využili svoje pohyblivé lode a rozprášili perzské loďstvo.
Na súši mal ale Xerxes stále veľkú armádu. Lenže Gréci posilnení víťazstvom sa už nedali zastaviť v prenasledovaní nepriateľa. Uštedrili Peržanom ešte jednu prehru pri Platajách roku 479 pred Kristom. To bol koniec perzských snáh o získanie Grécka. ALEXANDER III. MACEDÓNSKY

Syn Filipa II. a Olimpie. Na trón nastúpil v dvadsiatich rokoch roku 336 pr. n. l. Macedónia bola pôvodne krajina pastierov a roľníkov, no postupne za vlády diplomaticky a politicky schopných kráľov, ktorý z generácie na generáciu zveľaďovali a zväčšovali ríšu, sa z nej stala v čase keď ju preberal mladý Alexander, veľká a vnútorne stabilná ríša, ktorá už stála za povšimnutie. Za vlády Filipa II. bola Macedónia štvrtou veľmocou v egejskej oblasti popri Aténach, Sparte a achaimenovskej ríši.
V roku 338 pr. n. l. urobil Filip II.