Dejiny starovekého Grécka

Znaky antického spôsobu výroby
-prímorské štáty, blízko staroorientálnych štátov, premena občinovej držby pôdy na individuálne - súkromné vlastníctvo; hospodársky charakter nebol výlučne poľnoh., ale rozvoj aj remesiel a obchodu, majetková a spoločenská nerovnosť, otrokárstvo - využitie otroka ako hlavnej pracovnej sily v poľnoh., remeslách.. Štáty v oblasti Stredomoria
Fenícia:
vzniklo tu niekoľko mestských štátov (Tyros, Sydón, Byblos); rozvinuté moreplavectvo (pirátstvo a obchod: sklo, želez. výrobky, víno, drevo ); zakladanie kolónií a obchodných osád (faktorií) pozdĺž pobrežia stredozem. mora; hláskové písmo (ovplyvnilo grécke a latinské písmo)
Palestína:
osídlená židovskými kmeňmi, okolo r. 1000 pred. n. l bolo vytvorené jedn. kráľovstvo (zjednotiteľ - kráľ Dávid; hl. mesto - Jeruzalem); neustále nájazdy z Eg. a Mez.; náboženstvo - monoteizmus (viera v 1 Boha - Jahve), posvätná kniha (židovského, neskôr kresť. náb.) - Starý zákon (Biblie). Kráľ Šalamún. Kréta:
Prvá európska civiliz. na zač. 3. tis. pred. n. l; rozmach na zač. 2.tis. pred. n. l.; obchodné styky s Egyptom, Mezop. a ázijskými št.; MINOJSKÁ KULTÚRA - ( podnebie, hornatá krajina s členitým pobrežím, prírodne rozdelená na sev., stredné a južné Grécko. Zamestnanie obyvateľstva: pastierstvo, rybolov, prímorský obchod.
Osídlenie Grécka: a) Iónovia b) Achájovia c) Dórovia

Mykénska doba ( 1620-1200 )
Ako prví osídlili Grécko(juh) Achájcovia, poľnohospodári a remeselníci, ktorí prevzali výdobytky minojskej kultúry, vytvorili MYKÉNSKU KULTÚRU (1620-1200 pred. n. l.) stredisko - Mykény (juž. Gr.), objaviteľ Schliemann; znaky: Kyklopské stavby - z kvádrov bez spájania, obkolesené hradbami,st moci rodovej aristokracie

Archaická doba(800-600 pred. n. l.)
v súvislosti s rozvojom výroby vzniká na mnohých miestach mestský štát - polis- zoskupenie dedín okolo akropoly, hornatosť neumožňovala vznik centraliz. štátu; rozvoj obchodu a remesiel (definitívne oddelenie remesiel od poľnoh.) , zavádzanie železa do výroby, začína sa využívať práca otrokov, naturálnu výmenu nahradzuje peňažná, pôda sa stáva individuálnym vlastníctvom. Kolonizácia: 1. vlna - z preľudnených krajov na západné pobrežie Malej Ázie a priľahlé ostrovy. 2. vlna - osídlovanie pobrežie Stredozemného a Čierneho mora (8.-6.st pred. n. l.) Príčiny: pôda, odbytištia a surovinové zdroje(pre remes.

a obch.)Dôsledky: Hospodárska obl.: Poľnoh.- nové plodiny, olivy a vinná réva (pestuje aristokracia a bohatne), roľníci pestujú obilie, zadlžujú sa a aristokracia sa zmocnila ich pôdy a ich predala do otroctva. Obchod, remeslá - získavajú suroviny, bohatnú, využívajú otrokov, obch. a remeselníci proti aristokracii. Sociálne - narastanie majetkovej nerovnosti, rast počtu otrokov - ant. spôsob výroby. Nové vrstvy bohatí remeselníci a obchodníci. Politické - politický zápas medzi aristokraciou a DÉMOSOM - ľudom (roľníci bojovali o pôdu, remes. a obchodníci o politickú moc) Výsledok: Zmena štátneho zriadenia - raná tyrania, vláda jednotlivca s podporou obchodu, remesiel a umenia - pokrokový charakter. Timokracia po rozpade rodového zriadenia vláda všetkých bohatých (aristokracie, obch., remes.) a na koniec otrokárska demokracia - všetci slobodní majú práva. Helenistická doba
Veda: začala sa špeciálizácia vied (spoločensko - vedných aj prírodovedných); významná pre rozvoj vied bola Alexandrijská knižnica; v oblasti prírodných vied sa rozvíjala fyzika - Archimedes - Teoretické poznatky uplatňoval v praxi; Matematika - Euklides - systematicky utriedil poznatky o geometrii (podľa neho sa vyučovalo do 18. st.); v Astronómii sa vyslovil názor, že sa Zem otáča okolo Slnka, vypočítanie priemeru Zeme.
Stoicizmus - hlavná otázka osobného života jednotlivca, podľa mravných zásad - Stoická škola - hľadá zmysel života v mravnej dokonalosti, každý si je s každým rovný a pre každého platia rovnaké zákony Epikureizmus - hľadá zmysel ľudského života v pocite blaženosti a spokojnosti (zbavením a pocitu strachu zo smrti) Sochárstvo: neprejavuje sa už radosť k životu, ale vystriedal ju pesimistický názor - zobrazovanie starcov a starien (mladosť je dočasná) Architektúra - oprava zničených miest.
Význam helenistickej kultúry je v tom, že presahovala hranice jedného štátu a národa, prispela k rozvoju vš. helenistických štátov, neustrnuli na danom stupni vývoja (racionálny pohľad na svet)

Grécko - perzské vojny (492 - 479)
Vyvrcholenie otrokárskej demokracie za Perikla.
Hegemónia Atén, zneužívanie spojencov, narastanie vplyvu Atén v Grécku a aj remeselníkov a obchodníkov - boli za loďstvo. Nárast vplyvu Tétov a Stratéga
Perikles - stratég (443-429 pred. n. l.); Periklove zákony- upravil ústavu, preniesol moc na porotné súdy a ľudové zhromaždenie, platené úrady - vrchol demokracie. Peloponézska vojna
peloponézsky aténsky spolok (-držaný násilne, štáty nemali vôľu v ňom ostať). Príčiny: Hospodárske - odbytištia a surovinové zdroje; Politické - boj o získanie politickej moci nad celým Gréckom. Striedavé víťazstvá. R. 404 pred. n. l. porážka Atén.

Príčiny výhry Sparty: 1. Vojenská prevaha (dobudovanie loďstva); 2. Atény strácali spojencov 3. Hospod. úpadok Atén - úteky otrokov. Dôsledok: Hegemónia Sparty nad celým Gr.; nastolenie oligarchie - nespokojnosť ľudu; vznik protispartských spolkov; nastúpenie Macedónie. Macedónsky štát

Prírodne podmienky: hornatá krajina na S Grécka, pastierstvo, keď už Grécko bolo rozvinutý štát tu sa ešte len rozpadalo rodové zriadenie; Otázka prístupu k moru: využívali rozpory medzi gréckymi mestami, najprv porazili súpera potom aj spojenca.; (Absolutistická forma vlády - kráľ, aristokracia)
Filip II. (359 - 336 pred. n. l.)
Alexander Veľký (336-323 pred. n. l.)
Vznik polis

Grécko bolo takmer vždy rozdelené na jednotlivé oblasti s centrami. Týmito centrami boli grécke mestské štáty – POLIS. Tieto štátiky medzi sebou súperili o nadvládu nad ostatnými, alebo o významnejšie postavenie v rôznych spolkoch. Dôvodom nejednotnosti boli jednak zlé prírodné podmienky, kde členitý hornatý terén dával len málo možností na aktívnejšiu spoluprácu po súši a vytvorenie kompaktnej ríše. V neposlednej rade to bolo aj dôsledkom túžby po samostatnosti a ctižiadosti jednotlivých miest, ale i odlišnosť spoločenských systémov a pravidiel. Nezávislosť a samostatnosť sa nakoniec ukázali byť tou hybnou silou gréckeho rozkvetu.
Umiestnenie polis väčšinou pri mori rozvinulo obchod v stredomorí do nebývalých rozmerov. V súvislosti s rozvinutím obchodu na mori sa významnými strediskami obchodu stali prístavy ( najznámejší z nich je Pireus ). Spolu s námornými obchodnými plavbami do známych oblastí prenikali aj do nepoznaných končín s cieľom nájsť nové odbytiská pre svoj tovar. Na mnohých miestach zakladali kolónie, ktoré boli poväčšine takisto samostatné. Napriek rôznym odlišnostiam medzi jednotlivými štátikmi a ich vzájomnej vzdialenosti, tvorili jednu federáciu. Spájala ich príbuzná reč, rovnaká kultúra, náboženstvo, obchod, ale dôležitým dôvodom, ktorý ich spájal bola potreba ochrany pred spoločným vonkajším nepriateľom. Vtedy sa spojili bez ohľadu na vzájomné nezhody a vytvorili spoločnú armádu na obranu Grécka. Dôležitým spojivom bol tiež grécky pocit spolupatričnosti a hrdosť na svoj pôvod a históriu. Všetky grécke kmene bez ohľadu na odlišnosť ich jazyka a doby ich príchodu boli považované za hellénské.

Svoju vlasť nazývali Helada a uznávali ju rovnako všetky helénske polis i kolónie mimo Peloponézu.
Nie vždy bola v gréckych polis rovnaká forma vlády. Na začiatku dórskeho panovania bolo polis monarchiou, kde vládol panovník s veľkými právomocami. Až neskôr začali vznikať iné formy vlády. V období rozmachu obchodu vzniká nová silná vrstva, ktorá sa stáva nositeľkou moci a získava vládu nad mestom. Táto vrstva sa nazýva aristokracia. Ak aristokraciu zastupovali len niekoľkí, nazývala sa oligarchia. Avšak grécke dejiny sú výnimočné formou vlády, ktorá sa dosiaľ nikde nevyskytla. Súvisí s rozvojom myslenia, keď si ľud uvedomil sám seba a človek mal potrebu podieľať sa na moci. Táto forma vlády sa volá demokracia.

Sparta

Sparta bola spočiatku jednoduchým mestečkom s roľníckym a pastierskym obyvateľstvom. Neskôr sem vpadli Dórovia a tí si ju podrobili. Dórovia boli bojovný indoeurópsky kmeň, ktorý v 12. storočí napriek nižšej úrovne civilizácie, porazil vyspelých Mykénčanov ( alebo Achájcov ) rovnakého pôvodu. Dočasné oslabenie Achájcov po Trójskej vojne a ich slabšie bronzové zbrane proti dórskym železným malo rozhodujúci vplyv na víťazstve Dórov a ich expanzii po celom Peloponéze. Dórovia v podrobenej Sparte zaviedli systém spoločenského rozvrstvenia. Najvyššou vrstvou sa stala kasta spartiatov. Tú tvorili dobyvatelia mesta Dórovia. Stredné postavenie v spartskej spoločnosti tvorili perioikovia, obyvatelia okolia mesta, ktorí sa v dobe dobýjania Sparty postavili na stranu Dórov. Na najnižší stupeň sa dostali pôvodní obyvatelia a nazývali sa heilotmi. Všetku moc a práva mali iba spartiati. Len oni mohli byť volení, aby vládli a spravovali mesto. Spartiati mohli nosiť zbraň, ale ostatné vrstvy nie. Perioikovia mali za svoju lojálnosť uznanú istú formu slobody, ale bez akejkoľvek možnosti vládnuť a dostať sa do štátnych úradov. Zaoberali sa výrobou: remeslami, obchodom, poľnohospodárstvom. Heiloti boli bezprávni otroci.
Člen spartskej spoločnosti bol celoživotne viazaný svojim stavom, ktorý bol nezmeniteľný. Z toho dôvodu boli zakázané manželstvá medzi osobami pochádzajúcimi z rôznych tried. Porušenie zákona sa prísne trestalo. Paradoxom bolo, že na 10 000 vládnucich spartiatov pripadalo 100 000 perioikov a 200 000 heilotov.
Celý spoločenský život v Sparte bol tvrdý pre všetky vrstvy. Ak spartiati zistili na novorodenom synovi nedostatky, ktoré by mu v budúcnosti bránili stať sa plnohodnotným bojovníkom, zabili ho. Od šiestich rokov chlapcov zobrali cvičili so zbraňami. Za priestupky ich čakal tvrdý trest. Boli pripravovaní na všetky možné okolnosti boja a cvičenie malo až drastický charakter.

Od dvadsať do tridsiatich rokov bol muž aktívny vojak. Od tridsiatich rokov sa mohol venovať rodinnému životu, ale stravovať sa musel pri svojom oddieli. Oslobodený od vojenských povinností bol až v šesťdesiatich rokoch. Vo výchove spartského vojaka sa dával dôraz viac na fyzický rast než na rozvoj duševný a preto sa kultúra zanedbávala. Dôvodom sparťanského militarizmu bola snaha o nadvládu Sparty nad ostatnými štátmi, ktorá vyplývala zo silného patriotizmu. Snahy Sparťanov boli korunované úspechmi, keď dobyli okolité územia a boli uznané Peloponézskym spolkom za najdôležitejšiu mocnosť z jeho členov. Spartu spravovali dvaja králi, ktorí sa vzájomne kontrolovali. Ich povinnosti boli predovšetkým vojenské. Pre občianske otázky mali zvláštnu radu, zvanú gerusia, ktorej aj oni podliehali. Rada bola tvorená 28 gerontami ( starcami ), ktorí boli všetci nad 61 rokov. Gerusia predkladala zákony ľudovému zhromaždeniu pozostávajúceho zo spartiatov. Zhromaždenie mohlo schváliť, alebo zamietnuť zákony, ale nemohlo o nich diskutovať. Avšak mohlo zvoliť každý rok 5 inšpektorov, ktorým patrila široká právomoc dohľadu nad celou činnosťou vlády a na organizáciu mesta.

Atény

Na Attike a v Aténach sa usadil indoeurópsky kmeň Iónov. Atény boli, ako väčšina gréckych polis založená pri mori na úpätí pohoria Hymetos. Vznikli v podstate spojením menších osád. Vzrast vplyvu Atén súvisí s rozvojom námorného obchodu. Atény sa so svojím prístavom Pireom stávajú centrom Stredomoria. Mesto zasvätené bohyni Aténe začalo bohatnúť a rozširovať sa a postupne sa zbavovalo pastierstva a roľníctva. Atény sa stali centrom Attiky, ktorá sa pretvorila na jednotný štát. Zmeny hospodárske vyústili do zmien spoločenských. Kráľa nahradila oligarchia. Tá bola tvorená bohatými a vplyvnými občanmi, ktorí mali sústredenú hospodársku moc nad mestom. Títo šľachtici sa nazývali eupatridi. Mali na správu štátu 9 archontov, zvolených spomedzi najmocnejších a najschopnejších osobností tejto triedy. Archontovia zastávali funkcie porovnateľné s dnešnými ministrami. Mali aj povinnosť vydávať zákony. Vo funkcii boli rok a potom sa stávali doživotnými členmi areopágu, zboru eupatridov. Areopág bol najvyšším štátnym orgánom. Menoval archontov, kontroloval ich, rozhodoval dôležité záležitosti. Tento systém sa však neskôr ukázal ako nevhodný, keďže ľud mal len malú moc na presadenie svojich záujmov. Rovnako funkčnosti tohoto systému neprospela skutočnosť, že zákony boli vydávané podľa vôle eupatridov, ktorí ich nechceli zverejňovať.

Samotní eupatridovia nepodliehali kontrole. Navyše vplyvom prudkého rozmachu obchodu pribúdalo bohatých ľudí vyradených z účasti na moci.
Uverejnením zákonov Dracónom v roku 620 pred Kristom začína nová etapa zapájania ľudu do diania v štáte. O 30 rokov neskôr sú všetkým Aténčanom uznané rovnaké politické práva. O tento nový systém nazvaný demokracia sa paradoxne pričinil eupatrid Solón. Nové usporiadanie rozčlenilo slobodných Aténčanov do 4 skupín, podľa majetku. Prvá trieda boli bohatí vlastníci. Druhá a tretia boli strední vlastníci. Posledná bola drobní vlastníci a platení zamestnanci. Všetci, ktorí zbohatli bez ohľadu na pôvod, sa mohli dostať do najvyšších úradov. Privilégiom, ktoré bolo najvyššej triede ponechané bolo, že môžu menovať archontov. Tí však už nemohli vydávať zákony. Toto právo pripadlo zhromaždeniam tried. Prvé sa nazývalo bulé. Bolo tvorené 400 občanmi z prvých tried. Bulé navrhovalo zákony. Druhé združenie tvorené ľudom schvaľovalo zákony a volalo sa ekklesia. Vylúčení z diania boli otroci. Nemali práva avšak na rozdiel od otrokov v Sparte sa mohli vykúpiť a potom žiť plnohodnotný život s právami. Demokraciu v Aténach v niektorých obdobiach prerušila vláda tyranov. Nie však v dnešnom chápaní. Tyran bol panovník s absolutistickou vládou. Známy príklad je vláda Peisistrata ( od roku 561 do roku 527 pred Kristom ), ktorý nerešpektoval existujúce zákony, ale svoju moc nezneužil. Práve naopak. Podporoval obchod, umenie, postavil námorné obchodné loďstvo a za jeho vlády zažili Atény nebývali rozkvet. V roku 509 pr. Kr. sa pričinením archonta Kleistena vylepšila vtedajšia demokracia. Triedy boli zrušené a ich miesto zaujalo 10 rodov; z každého z nich vylosovali 50 občanov, ktorí vytvorili novú bulé. Bulé nahradila vládu archontov a vládla v skupinách po 10 osôb v 36 dňových cykloch. Ekklesia naďalej schvaľovala zákony. Kto by sa chcel zmocniť vlády a zvrhnúť demokraciu bol by na 10 rokov vyhnaný. Táto reforma bola definitívna. Atény teraz zažívali svoju zlatú dobu. Rozvoj obchodu, zakladanie kolónií, vrchol v umení.
Aténčania pochopili nutnosť vzdelania, a preto sa deti v škole učili grécky jazyk, poéziu, matematiku ale i gymnastiku.
Vojenská služba trvala 3 roky, od 17 do 20 rokov. Nebola však taká tvrdá, ako sparťanská. Slúžila na zocelenie tela.

Grécko-perzské vojny

V roku 499 pred Kristom sa grécke kolónie v Malej Ázii začlenené nasilu do Perzskej ríše začali búriť proti Peržanom ohrozujúcim ich obchodné cesty, Atény im poslali na pomoc svoje loďstvo.

Po počiatočných víťazstvách Grékov sa perzskému panovníkovi Dareiosovi podarí dobyť Mílet a Grékov vyhnať. Avšak rozhodne sa, že potrestá Atény a Eretriu za to, že sa mu postavili na odpor a poslali kolóniám pomoc. Dva roky chystal silné vojsko, aby mohol vtrhnúť do Grécka. Obsadil Tráciu a Macedóniu, ale jeho stratégia zlyhala, lebo búrka ťažko poškodila perzské loďstvo. Dareios však obnovil svoju námornú flotilu a rozhodol sa vylodiť priamo v Attike. Aténam hrozilo smrteľné nebezpečenstvo. Miltiades, najlepší a najprezieravejší z desiatich určených aténskych stratégov, poverených vojenskou organizáciou, keď zistil, že Peržania sa chystajú vylodiť pri Maratóne, vybral sa s 10 000 mužmi proti nepriateľovi. Zaujal postavenie voči vyloďujúcemu sa nepriateľovi. Napriek tomu, že Peržanov bolo 4 krát viac, Gréci plní odhodlania aj vďaka momentu prekvapenia zvíťazili. Posol vyslaný oznámiť správu o víťazstve v Aténach musel prebehnúť vyše 40 kilometrov a po dobehnutí od únavy skonal. Na pamiatku tejto udalosti sa dodnes behá maratónsky beh. To bol rok 490 pred Kristom.
O 10 rokov neskôr v roku 480 pred Kristom má Dareiov syn Xerxes obrovské vojsko: 400 000 vojakov a 1 000 lodí. Xerxes sa chystá na to v čom neuspel jeho otec – dobytie Grécka. Bol úspešnejší ako jeho otec. V úžine Thermopyly narazil na hrdinskú skupinu 300 Sparťanov
pod vedením Leonida. Všetci zomreli, ale zdržali Peržanov a zabili ich viac než padlo Sparťanov. Xerxes sa blížil k Aténam. Temistokles presvedčil Aténčanov, aby opustili mesto a bránili sa na mori. Bol to veľký risk, lebo grécke loďstvo bolo slabé a málo početné. Peržania spustošili Atény. Biť sa však museli ísť na more. Gréci dobre rozostavení v zátoke pri Salamíne využili svoje pohyblivé lode a rozprášili perzské loďstvo.
Na súši mal ale Xerxes stále veľkú armádu. Lenže Gréci posilnení víťazstvom sa už nedali zastaviť v prenasledovaní nepriateľa. Uštedrili Peržanom ešte jednu prehru pri Platajách roku 479 pred Kristom. To bol koniec perzských snáh o získanie Grécka. ALEXANDER III. MACEDÓNSKY

Syn Filipa II. a Olimpie. Na trón nastúpil v dvadsiatich rokoch roku 336 pr. n. l. Macedónia bola pôvodne krajina pastierov a roľníkov, no postupne za vlády diplomaticky a politicky schopných kráľov, ktorý z generácie na generáciu zveľaďovali a zväčšovali ríšu, sa z nej stala v čase keď ju preberal mladý Alexander, veľká a vnútorne stabilná ríša, ktorá už stála za povšimnutie. Za vlády Filipa II. bola Macedónia štvrtou veľmocou v egejskej oblasti popri Aténach, Sparte a achaimenovskej ríši.
V roku 338 pr. n. l. urobil Filip II.

v bitke pri Chaironei definitívny koniec gréckej nezávislosti a práve v tejto bitke zažiaril Alexander, ktorý velil Macedónskym vojskám a rozbil tébske šíky. V tejto ríši boli len dve vrstvy, a to aristokracia a pastieri a roľníci. Tieto dve vrstvy sa však výborne dopĺňali. Pastieri a roľníci boli lojálne oddaný a vladárov dvor bol patriarchálne starostlivý. Každý vojak mal bez problémov prístup k svojim kniežatám.
V roku 336 pr. n. l. bol Filip II. zavraždený a po tom ako sa Alexander vysporiadal s protivníkmi, ktorí sa chceli dostať na trón, zaujal miesto svojho otca. Potom začal upevňovať Macedónske kráľovstvo, ktoré pod jeho vedením zažilo len slávu a víťazstvá. Alexander bol veľmi inteligentný a zvedavý a preto mal vždy množstvo dôležitých informácii a bol veľmi vzdelaný. Mal výborných učiteľov ako: Leonidas ( základy vojenských vied ), Lysimachos ( literatúra ) a Aristoteles ( veda, história, zemepis, morálka, rétorika a politika ).
Hneď po nástupe na trón, ako si urobil poriadok doma, vysporiadal sa z povstaniami v Grécku. Potom zamieril na sever, prenikol až za Dunaj a späť do Grécka kde sa medzi tým šírili správy o jeho smrti. Zrovnal Téby so zemou a všetkých predal do otroctva. Atény ho prosili o milosť, a tak ich nechal stáť.
V roku 334 pr. n. l. sa vydal s 35-45 000 armádou do Ázie. V Tróji sa poklonil Achillovmu hrobu a priniesol mu obetu. Potom vymenil svoju zbroj za starobylú ( údajne ) Achillovu, ktorú odvtedy nosil pred sebou do každej bitky ako symbol spravodlivého boja. Perzský kráľ Dáreios III. Nepokladal Alexandra za silného súpera a tak nechal obranu na pohraničných vojskách. Tie boli tvorené 20 000 jazdcov a 10 000 gréckych žoldnierov. Pre Alexandra to bol doteraz najsilnejší súper, no porazil ho s minimálnymi stratami. Potom dobýjal jedno mesto za druhým a nenachádzal rovnocenného súpera. V meste Gordión bol povestný uzol na ktorý sa viazala legenda. Kto tento uzol rozviaže stane sa pánom Ázie. Alexander ho rozťal na jeden krát a veštba sa skoro naplnila. Neďaleko mestečka Issos sa stretol s kráľom Dáreiom. Proti jeho armáde údajne stálo 600 000 vojakov Perzskej armády. Alexandrovo vojsko sa pustilo do boja s takým nasadením a odhodlaním že Perzská armáda čoskoro prestala existovať. Peržania za sebou zanechali takú korisť, že v Macedóncoch vyvolala bezmedzný úžas. Alexander si však zobral len jedinú skrinku, do ktorej si dal Íliadu ktorú dostal od Aristotela a ktorú zo sebou poctivo nosil.

Keď raz večer videl ako sa jeden vojak trasie od zimy, posadil ho na svoje miesto so slovami: „ Ak by si sa narodil medzi Peržanmi, bol by si spáchal hrdelný zločin, keby si sa posadil do kráľovského kresla, keďže si sa narodil v Macedónii je ti to dovolené“. Dáreios keď už vedel akého má proti sebe súpera ponúkol Alexandrovi tretinu ríše a množstvo zlata. Alexandrovi to však nestačilo, mohol mať predsa celú ríšu.
V roku 333 pr. n. l. pripojil Alexander k svojej ríši Egypt a toho istého roku 1. októbra sa stretol v rozhodujúcej bitke s Peržanmi. Alexander mal vtedy najväčšiu armádu: 40 000 pešiakov a 7 000 jazdcov. Na Perzskej strane sa stretlo údajne 40 000-1 mil. pešiakov 40 000 jazdcov a stovky vojnových vozov. Táto armáda však bola rovnako nekvalitná ako všetky predtým a jediní kvalitní vojaci bola kráľova osobná stráž asi 4 000 vojakov a aj s toho tvorili Grécky žoldnieri polovicu.
Teraz už mal Alexander otvorenú cestu do Persepola, najbohatšieho mesta Perzie. Alexander tu našiel vyše 3 000 ton drahého kovu a celé rabovanie ukončil tým že osobne vypálil Xerxov palác ako symbol dobytia perzskej ríše. Tu mu hrozilo nebezpečenstvo zo strany macedónskych šľachticov, no spred tohto sprisahania sa vyslobodil. Potom popravil Perzského generála Bessa, ktorý zabil Dáreia a dosadil sa na Perzský trón. Alexandrovi toto víťazstvo nestačilo, bol odhodlaný prebojovať sa až na koniec sveta. Grécka armáda teda postupovala ďalej na východ, čiastočne aj na sever. Bojoval s mnohými kmeňmi a národmi. Prešiel cez nehostinné pohoria a púšte a zdolal všetky nástrahy Ázie až sa dostal k Indii, ku rieke Bias. Alexander si myslel, že koniec sveta už má na skok, no tu zistil že sa pred ním rozprestiera dlhočizná India, ktorá je pokrytá nebezpečnou džungľou. Aj napriek tomu bol odhodlaný ísť a uskutočniť svoj sen, no tu musel prvý krát cúvnuť. A to nie kvôli nepriateľovi, ale kvôli vlastnej armáde. Jeho vojaci vyčerpaní s tak dlhého ťaženia a toľkých bitiek odmietali pokračovať. Chceli sa vrátiť domov k rodinám a užiť si bohatstvo nadobudnuté počas celého tohto ťaženia. Alexander sa teda musel vrátiť späť.
Cesta späť bola ešte náročnejšia, pretože už boli všetci vyčerpaní. V roku 324 pr. n. l. prišiel do Susy a pustil sa do reorganizácie ríše. O rok neskôr prišiel do Babylónu a pripravoval výpravu do Arábie. Tu Alexander „Veľký“ III. Macedónsky, Ten ktorého nikto nikdy neporazil, Ten čo sa takmer stal pánom Ázie, Ten ktorého sa bál kráľ najväčšej ríše Perzie a ktorý Perziu dobyl, Ten ktorý ako 33 ročný stál na čele jednej z najväčších ríš sveta, 13. júna roku 323 pr. n. l. podľahol obyčajnej malárii. Tento VEĽKÝ človek ovplyvnil vývoj celého sveta.

Spevnil vzťahy medzi západom a východom, rozšíril grécku kultúru na východ a obohatil ju o orientálne prvky a navyše so sebou bral mnoho učencov, ktorí zaznamenávali nové poznatky (napr. spozorovali príliv a odliv v oceáne, to že príliv a odliv v atlantickom a indickom oceáne sa deje súbežne, a aj vplyv mesiaca na tento jav). Za svojho ťaženia založil niekoľko nových miest : Alexandrií ako pamiatku na seba, Macedónsko a vojakov ktorý ho nasledovali do každého boja aj keď vyzeral neviem ako beznádejne a vždy pod jeho velením zvíťazili. Grécka Kultúra
grécka kultúra je základom dnešnej, úroveň všeobecnej vzdelanosti: v orientálnych štátoch vysoká negramotnosť (ťažké písma), v Grécku písmo ľahké (24 znakov); pre obchod a remeslá potrebná vzdelanosť, podnietená hosp. rastom.Zavedenie 1. Školského systému - Kalokagathia (krásny + mravný - žiaci od 6 - 18 r.) Grécka Filozofia - podnietená remesiel a obchodu, dostatok vedomostí na racionálne vysvetlenie sveta (Arch. obd.), neskôr sa začínajú jednotlivé vedy vyčleňovať, obsahuje otázku vzniku sveta: Ideailisti (bližšie k náboženstvu) najprv vedomie potom hmota Materialisti - najprv hmota potom vedomie; Herakleitos - zdôrazňoval, že svet je súčasťou vesmíru a ten je večný; Demokritos - ”Svet sa skladá z atómov - sú večné, nezanikajú len sa spájajú a rozpadávajú” Sofisti - učitelia múdrosti, vyučovali: právo, politiku, rečníctvo; učili žiakov vždy si vedieť obhájiť svoju pravdu (subj.) Sokrates - otázka mravnosti , hlásal povýšenosť vzdelaných (len vzdelaní môžu byť mravní, múdri), Platón - približoval sa k Bohu -pozemský svet je obrazom skutočného svetu ideí; Aristoteles - žiak Platóna, tvrdil, že základ poznania je zmyslové vnímanie, zakladateľ samostatných vedných disciplín (logika, štátoveda...), uznával aj formu aj obsah (aj telo aj duša); vznik Dejepisectva - Herordotos (grécko - perzské vojny) hľadal príčinu v nadprirodzených zásahoch; Tukydides - peloponézska vojna

Architektúra
Monumentálne stavby - základ jednoduchý drevený dom + stĺpy; Stavebný materiál: Drevo, Hlina, Mramor; Stavebné prvky: Stĺp: 1. Dórsky - hlboké žliabky, nemá pätu. 2. Iónsky -3ojitá hrada, zdobený reliéf, päta, tenšie stĺpy, plytšie žliabky 3. Korintský - podobný ako Iónsky, hlava zdobená rastlinným košom. Stavby: Aténska akropola, Odeón - divadlo hudby; od 5. st. pred. n. l.

plánovitá výstavba miest (námestia, pravouhlé ulice); Sochárstvo - Kameň, vápenec, mramor, bronz, snaha o pravdivé zobrazenie, cieľ - ideál ľudskej krásy, bez vyjadrenia duševných pocitov: Feidias (Socha bohyne Atény, sediaci Zeus), Polykleitos (doryforos - muž s kópiou), Myrón (Discobolos - muž s diskom); Maliarstvo - obrazy sa nezachovali iba mozaiky, maľby na vázach, amfory.
Náboženstvo - nevytvoril sa kňažský stav, náboženské oslavy boli olympijské hry. Literatúra: hlavne lyrická poézia ...