Stredovek

Medievalistika – veda zaoberajúca sa skúmaním stredoveku
Delenie : včasný, vrcholný a neskorý
Včasný stredovek (476 – zač. 12. str.)
- najvyššiu úroveň dosahovali krajiny, ktoré pred 5. str. patrili do zväzku Rímskej ríše a tvorili súčasť rímskej civilizácie (Byzancia, Itália, Gália, Hispánia, Panónia)
- jedinou z antiky pretrvávajúcou inštitúciou bola cirkev, ktorá sa ďalej rozmáhala a šírila učenie aj do nekresťanských krajín
- predštátny stupeň vývoja
Vrcholný stredovek (zač. 12. str. – pol. 14. str.)
- historický vývoj Európy dostal obrysy, ktoré predurčili jej dnešnú podobu
- rast produktivity ekonomiky
- trojpoľný systém a výkonnejšie nástroje v poľnohospodárstve
- mestá ako strediská remeselnej výroby a obchodu
Neskorý stredovek (pol. 14. str. – 15./16. str.)
- koniec obdobia vzostupu a relatívnej stability

Vytváranie barbarských štátov

Barbarské kráľovstvo
- Odoakarova ríša v Taliansku (476 – 493)
Ostrogótska ríša
- severné Taliansko
- kráľ Theodorich v roku 493 napadol Odoakara a zmocnil sa jeho ríše
- do roku 553 ovládali veľkú časť Talianska
- v roku 540 Justinián I. Veľký zorganizoval ťaženie na západ
- vojvodca Belisar v roku 540 dobyl hl. mesto Ravennu a zajal Vitigisa
- zánik ríše spôsobil vpád Longobardov v 6. str.
Longobardská ríša
- po 200-ročnom trvaní ju v roku 774 rozdrvil Karol Veľký
Vizigótska ríša
- v Galii ich porazili Frankovia a postupne ich vytlačili na Pyrenejský polostrov, kde si v okolí Toleda vytvorili svoj druhý štát
- v roku 711 ho ukončil nájazd moslimských vojsk
Britské ostrovy
- germánske kmene v 6. a 7. str. postupne obsadzujú ostrovy vytláčajú pôvodné obyvateľstvo, Keltov
- vznik 7 malých germánskych štátov až do 9. str.
- objavujú sa Normani

Franská ríša

- pôvodne v 5. str. sídlili na území dnešného Belgicka a Nizozemska
- kráľ Chlodovik I.

z rodu Marovejovcov začal franskú expanziu na juh a juhozápad
- ovládol celé dnešné Francúzsko až po Pyreneje, Severozápadnú časť Nemecka od ústia Rýnu až k švajčiarskym hraniciam
- v expanzii pokračovali aj jeho nástupcovia, ktorí získali Burgundsko, celé severné predhorie Álp až k Salzburgu, Bavorsko a Durínsko
Správa ríše
- prvky rímskej štátnej správy
- základom sú menšie územno-správne jednotky grófstva na čele s barónmi
- popri grófstvach existujú aj germánske kmeňové kniežatstvá na čele s vojvodcami
- aristokracia: vojenská a provinčná
- provinčná aristokracia mala prevahu v Galii
- na územiach napravo od Rýnu mala prevahu vojenská aristokracia
- vytvára sa zvláštna vrstva – obrnení jazdci (rytieri)
- hranice ríše boli temer neustále ohrozované vojenskými vpádmi
- okrajové oblasti boli rozdelené na špeciálne vojensko-správne jednotky – marky
- na čele marky stál markgróf
Právo
- najstarším je Lex Salica (zač. 6. str.)
- prvky rímskeho aj germánskeho obyčajového práva
Majordómovia
- pôvodne úradníci, ktorí zabezpečovali zásobovanie kráľovského dvora, riadili štátnu správu ...
- v 7. str. sa titul Majordómus stal dedičným
- slabí Merodejovský králi sa stávajú len bábkou v ich rukách
Pipin II. (687 – 714)
- pôvodne bol majordómom len v Austrálii
- podarilo sa mu zjednotiť všetkých Frankov
- pre pápeža dobyl územie bývalého Ravenského exarchátu. ktorý predtým patril pod byzantskú zvrchovanosť
- v 7. str. sa začalo dlhodobé zasahovanie Frankov do diania na Apeninskom polostrove
Karol Martel (714 – 741)
- syn Pipina II.
- kráľ sa mu už vo všetkom podriaďoval
- v roku 732 v bitke medzi mestami Tours a poiters zastavil dovtedy neporaziteľných moslimov a ďalšiu expandáciu Arabskej ríše
Pipin III. Krátky (751 – 768)
- syn Karola Martela
- dosiahol osamostatnenie moci dovtedajších majordómov
- založil Karolovskú dynastiu
- pápež ho pomazal a vzniklo spojenie medzi cirkvou a franským kráľovstvom
- porazil Longobardov a získané územie daroval cirkvi (Pipinova donácia)
Karol Veľký (768 – 814 )
- najvýznamnejší franský kráľ
- v roku 774 získal Longobardskú korunu
- v roku 800 ho pápež korunoval za rímskeho cisára
- Franská ríša dosahuje svoj najväčší územný rozmach
- podnikal veľké množstvo vojenských výprav, preto sa snažil presadiť vojenskú povinnosť všetkých slobodných obyvateľov ríše
Rozvrátenie Avarského kaganátu
- znamenalo oslobodenie našich predkov spod Avarskej nadvlády a začiatok samostatného štátneho vývoja
Karolínska renesancia
- v ríši pôsobila vrstva vzdelancov, ktorí čítali a prepisovali diela antickej literatúry
- správa štátu vyžadovala štátnu byrokraciu, ktorej úlohou bolo zvládnuť písomný styk a písomnú evidenciu
- Karol Veľký podporoval zakladanie škôl
Ľudovít Pobožný (814 – 840)
- v roku 817 vydal zákon o jednote štátu – Ordinatio imperii
- v roku 843 podpísali jeho synovia Verdúnsku zmluvu, ktorá Franskú ríšu definitívne rozdelila na tri časti
Rozdelenie Franskej ríše (843)
- Západofranská ríša; územie Francúzska; Karol Hollý
- Východofranská ríša; územie Nemecka; Ľudovít Nemec
- Porýnie a severné Taliansko; Lothar

Byzantská ríša

- pomenovanie získala podľa osady Byzancion (Konštantínopol, Carihrad)
- miešali sa tu prvky antickej, orientálnej a stredovekej kultúry
Justinián I.

(525 – 565)
- úsilie o obnovu rímskej ríše do jej pôvodného rozsahu
- porazil Vandalov v Afrike, Ostrogótov v Taliansku
- jeho miestodržiteľ sídlil v Ravenne
- za jeho vlády patrilo do Byzantskej ríše územie Balkánu, Malej Ázie, Palestíny, Egyptu, severnej Afriky, Apeninského polostrova a juhovýchodnej časti Pyrenejského polostrova
- bojoval s Peržanmi a neskôr sa mu s nimi podarilo uzavrieť mier
Úpadok Byzantskej ríše
- Byzantská ríše stratila väčšiu časť Talianska (Longobardi), územia na Balkáne (Slovania a Bulhari)
- územia severnej Afriky a časti Pyrenejského polostrova ovládla Arabská ríša
- ríša tiež stratila väčšiu časť svojich ázijských dŕžav
Náboženstvo a etnická príslušnosť
- štátnou cirkvou bolo kresťanstvo (cézaropapizmus)
- štátnym jazykom v 5. a 6. str. bola latinčina, neskôr sa začala uplatňovať gréčtina
- štátnu príslušnosť Byzantíncov vyjadrovalo, že boli Romaios a christianos orthodoxos
Ikonoklazmus (726 – 843)
- Gregor I. – „Čím je písmo pre vzdelaných, tým je obraz pre negramotných.“
- Lev III. Sýrsky zakázal uctievanie obrazov, snažil sa obnoviť čistotu najstarších kresťanských tradícii
- Gregor III. odsúdil jeho konanie a obrazoborectvo preklial
- priama konfrontácia oficiálnej teológie kresťanského Západu a Východu
- mocenské súperenie medzi Mikulášom I. a patriarchom Fotiom o vplyv na Slovanskom území vyvrcholili v roku 1054, kedy sa cirkev definitívne rozdelila
- pápežský legát kardinál Humbert odovzdal konštantínopolskému patriarchovi exkomunikačnú bulu
Dynastia Macedóncov
- vládla 200 rokov
- Basileos II. Bulharobijca (976 – 1025)
- Byzantská ríša opäť v rozkvete
- v roku 1018 si podmanil celé Bulharsko
Dynastia Komnénovcov
- vládla od polovice 11. str. v období bojov so seldžuckými Turkami
- Alexius I. Komnén (1081 – 1118)
- začiatok politického vzostupu a územných výbojov
- Manuel I. (1143 – 1180)
- rozšíril vplyv ríše na celý Balkán, zasahoval do uhorských pomerov
- bojov s juhotalianskými Normanmi a seldžuckými Turkami
Kríza
- v roku 1176 v bitke pri Myriokefalone v Malej Ázii utrpela Byzantská ríša porážku od seldžuckých Turkov
- v roku 1204 križiaci dobyli Konštantínopol a na území rozbitej Byzantskej ríše vytvorili Latinské cisárstvo (1204 – 1261)
- v roku 1261 Michal VIII. Palaiologos obsadil bez boja Konštantínopol a obnovil Byzantskú ríšu
Florentská únia
- v roku 1439 bola vo Florencii podpísaná listina Laetentur coeli, ktorá vytvorila úniu medzi rímskou a pravoslávnou cirkvou
- západ nie je schopný zorganizovať protiakciu a listina prestáva byť aktuálna
- v roku 1453 dobyl osmanský sultán Mahmed II. Dobyvateľ Konštantínopol a Byzantská ríša definitívne zanikla

Arabská ríša

- do 7. str. obývali len Arabský polostrov
- spojovalo ich nové náboženstvo – islam (Podriadenie sa božej vôli)
- Mohamedov nástupca sa nazýva kalif (vládca islamského štátu)
Náboženstvo
- Mohamed sa narodil okolo roku 570 v Mekke a ľudí vyzýval, aby zničili pohanské modly
- v roku 622 (1.

rok moslimského letopočtu) musel ujsť do Mediny
- vznikla svätá vojna, v ktorej Mohamed bojoval proti neveriacim a v roku 630 sa mu podarilo dobyť Mekku
- v roku 632 Mohamed zomrel
- Mohamedovo učenie je spísané v Koráne, jeho skutky a výroky sú spísané v knihe sunna
- každý moslim musí uctievať Korán a plniť 5 základných povinností
- 1. Vyznanie viery – existuje len jeden Boh – Alah a jeden prorok – Mohamed
- 2. 5 krát za deň sa modliť otočený smerom k Mekke
- 3. postiť sa celý posvätný mesiac ramadán ad východu po západ Slnka
- 4. aspoň raz za život púť do posvätnej Mekky
- 5. platiť náboženskú daň – zakát
- islam sa rozdelil na 2 základné smery
- a) Šíiti – 10% - len Korán – nástupcom Mohameda môže byť len jeho príbuzný
- b) Sunniti – 90% - aj sunna – nástupcom Mohameda sa môže stať každý Moslim
Kalifovia
- Abú Bakr (632 – 634)
- prvý kalif
- Omar I. (634 – 644)
- dobyl Sýriu, Palestínu, Mezopotámiu, Egypt, Perziu .. a založil Arabskú veľríšu
- Osman I. (644 – 656)
Dynastia Umajjovcov (661 – 749)
- centrum preniesli z Mekky do Damasku
- Arabi prenikli do Indie a na hranice čínskeho štátu, na Pyrenejský polostrov, kde zničili vizigótsky štát
Dynastia Abbásovcov (749 – 1258)
- rozdelili štát na provincie, na čele provincie stál emir
- kalifov zástupca sa nazýval vezír, ktorý mal taktiež značnú moc
- zrovnoprávnenie všetkých moslimov bez ohľadu na národnosť (Moslimská ríša)
- preniesli sídlo do Bagdadu
- postupne sa začali osamostatňovať kalifáty, najskôr Córdobský kalifát, potom sa osamostatnil tzv. Maghrib, potom Egypt a na východe sa ujali moci Sasánovci
Kultúra
- spojenie pôvodnej arabskej prvkov s helenistickými, iránskymi, sýrskymi a egyptskými prvkami
- nositeľmi sú mestá Damask, Káhira, Bagdad, Córdoba
- rozvíjal sa obchod a spolu s ním aj geografia, v ktorej vynikali najmä Ibn Fadlán (sev. Európa a Rusko), Ibrahím ibn Jakub (ďaleký východ a str. Európa) a Ibn Idrisí (Balkán)
- prijali Aristotelovu filozofiu, šírili ju ďalej – Ibn Sina (Avicenna) a Ibn Rušd (Averroes)
- rozvíjalo sa aj písomníctvo, najmä poézia a dejepisectvo
- arabština sa stala medzinárodným kultúrnym jazykom
- v umení bohatá ornamentálna výzdoba
- jednoduché mešity postupne obohacovali o kopuly a minarety

Slovania

- sídlili od Labe a Sály, na hornej Volge a za Dneprom, na juhu až po Grécko až po západný Balkán
- Slovania sa začali deliť na západných (Slováci, Česi, Poliaci, Lužický Srbi), východných (Rusi, Ukrajinci, Bielorusi) a južných (Srbi, Chorváti, Bulhari, Macedónci)

Bulharský štát

- vyvinul sa koncom 7. str.
- spojenie Slovanov (vo väčšine) a turkotatárskych nomádov (v menšine)
- na čele štátu stáli cháni
- po smrti Simeona nastáva oslabovanie Bulharska
- byzantský cisár Basileos II.

Bulharobijca v roku 1018 definitívne porazil Bulharsko
Chán Krum (803 – 814)
- uzavrel mier s Byzantskou ríšou
- v roku 805 zaútočil na Avarov a definitívne ukončil existenciu Avarského štátu
- hranice Bulharska boli od Tisy, cez Karpaty až k Dnestru
- viedol veľmi expanzívnu politiku
Omurtag (814 – 831)
- syn chána Kruma
Persian (836 - 852)
- vnuk Omurtaga
Chán Boris (852 – 889)
- ako prvý panovník sa zriekol polyteizmu a prijal kresťanstvo, v roku 865 sa nechal pokrstiť a prijal meno Michal (podľa Michala III.)
Simeon (893 – 927)
- rozšíril územie Bulharska na celý Balkán
- v roku 917 sa vyhlásil za cára
Kliment a Naum
- priniesli z Veľkej Moravy hlaholiku a zdokonalili ju na cyriliku
- v roku 894 sa cyrilika stala oficiálnym štátnym jazykom

Chorvátsky a Srbský štát

- vznikli približne na konci 7. str.
- boli to samostatné štáty

Kyjevská Rus

- na obchodnej ceste zo Škandinávie k Čiernemu moru vznikli 2 veľké obchodné centrá, a to Kyjev a Novgorod
- cestu využívali aj normanskí kupci (Variagovia)
- v roku 1240 nájazd Mongolov zapríčinil rozpad štátu
Knieža Rurik
- pred rokom 830 knieža Rurik a jeho družina ovládli Novgorod
- okolo roku 850 sa časť Rurikovej družiny odtrhla a zmocnila sa Kyjeva
Knieža Oleg
- bol to novgorodský knieža
- okolo roku 882 sa mu podarilo ovládnuť aj Kyjev
Knieža Vladimír
- v roku 988 prijal kresťanstvo
- cirkev dostala samostatnú organizáciu s vlastnou hlavou
Jaroslav Múdry (1019 – 1054)
- jeho kniežatstvo bolo jedným z najsilnejších štátov vtedajšej Európy
- podporoval kresťanstvo
- dal zostaviť zbierku obyčajového práva – Ruská pravda
- dynastická politika
Vladimír Monomach (1113 – 1125)
- ako posledný vládne celej Kyjevskej Rusi
- po jeho smrti sa Kyjevská Rus rozpadá na zväzok väčších aj menších kniežatstiev, ktoré sú od roku 1169 podriadené veľkému kniežaťu so sídlom vo Vladimíre nad Kľazmou

Moskovské veľkokniežatstvo

- v 12. str. dosiahlo vysoký kultúrny stupeň
- v 14. a 15. str. zohralo dôležitú úlohu v bojoch proti Zlatej horde
Ivan I. Kalita (1325 – 1340)
- získal od Mongolska právo vyberať dane
- dosiahol, že veľkokniežací vladimírsko-suzdaľský stolec zostal natrvalo v Moskve
- presídlil do Moskvy metropolitu ruskej cirkvi
Dmitrij Donský
- v roku 1380 v bitke na Kulikovom poli porazil Mongolov
- Mongolom sa potom ešte raz podarilo obnoviť nadvládu nad Moskvou
Ivan III. (1462 – 1505)
- podarilo sa mu pripojiť k Moskovskému veľkokniežatstvu územia ďalších kniežatstiev, predovšetkým Novgorodské a Tverské
- v roku 1480 odmietol platiť dane Zlatej horde
- mongolská výprava proti nemu sa skončila neúspešne a tým sa definitívne skončila nadvláda nad Ruskom
- vytvoril pevné základy, na ktorých sa neskôr vyvinul Ruský štát
Ivan IV. Hrozný (1533 – 1548)
- ako prvý sa dal korunovať za cára
- nadväzoval kontakty s vyspelou Európou
- v Moskve založil prvú kníhtlačiareň

Poľský štát

- zjednocovací proces sa začal v 9. str.
- kmene, z ktorých sa vyvinul Poľský štát boli Poľania (Varta), Pomorania (Baltské more), Vislania (horná Visla), Mazoviania (stredná Visla), Kujavania (dolná Visla), a Slezania (horná Odra)
- kniežatstvá Vislanov a Poľanov nadobudli prevahu
Mešek I.

(962 – 992)
- pochádzal z rodu Piastovcov
- položil základy Poľského štátu
Boleslav Chrabrý (992 – 1025)
- mimoriadne úspešná expanzívna politika
- ovládol veľkú časť Čiech, takmer celé územie dnešného Slovenska a na istý čas aj Kyjev
- podpísal Budišísky mier, ktorým sa vzdal území v Čechách a na Slovensku
- vybudoval efektívnu štátnu správu, tzv. hradskú sústavu
- v roku 1024??1025 získal kráľovskú korunu
- Břetislav I. odtrhol od Poľska Sliezsko a pričlenil ho späť k Čechám
Kazimír Veľký
- po úpadku, ktorý trval do pol. 14. str. vybudoval opäť z Poľska jednotný štát s centrálnou mocou.