Sedem divov sveta

Na svete sú stavby a diela, ktoré od nepamäti fascinovali ľudstvosvojou tajomnosťou, veľkosťou a vznešenosťou.
Sú to:
1. Egyptské pyramídy
2. Semiramidine visuté záhrady v Babylone
3. Artemidin chrám v Efeze
4. Diova socha v Olympii
5. Mauzóleum v Halakarnasse
6. Rhodský Kolos
7. Maják na ostrove Faros

SEDEM DIVOV SVETA
Toto poradie navrhol grécky spisovateľ Filón Byzantský. Zloženie je ustálené a v súčasnosti azda jediné, v akom sa sedem divov uvádza vo všetkých iných moderných publikáciách, čiže sa dá pokladať za oficiálne.

SEMIRAMIDINE VISUTÉ ZÁHRADY V BABYLONE

“Prístupová cesta k Záhradám sa zvažovala akoby z kopca a časti budovy rástli jedna z druhej, vrstva na vrstve… Na tom všetkom bola zemina… a do nej boli nahusto nasádzané stromy každého druhu takého, ktorý svojou veľkosťou, alebo iným pôvabom pôsobil pozorovateľovi pôžitok… Vodné stroje vo veľkej hojnosti (dvíhali) vodu z rieky, aj keď zvonka to nikto nemohol vidieť.”
Diodorus Siculus

Babylonské visuté záhrady sú mladšie ako egyptské pyramídy. Zakladali ich, keď už bola na svete Odyssea a vyrastali staré grécke mestá. A zatiaľ čo pyramídy prežili všetko a všetkých a žijú dodnes, visuté záhrady nemali dlhý život - zanikli zároveň s Babylomom, majestátnym, ale nepevným hlineným kolosom. Visuté záhrady predstavujú teda zánik asýrsko-babylonskej ríše, vrstovníčky a sokyne starého Egypta. Záhrady, vybudované babylonskými staviteľmi boli štvorpodlažné.
Podľa najnižších rozmerov mali byť tieto hradby 22 metrov vysoké,(t.j. jako päť či šesťposchodový dom), hradba bola najmenej šesť až osem metrov široká. Klenby terás spočívali na stĺpoch vysokých 25 m. Celá stavba mala obvod hradieb oklolo 90(!) kilometrov. Plošiny terás boli vyštvané vrstvou tŕstia, zaliateho asfaltom a pokrytého olovenými platňami, aby voda nepresakovala na dolné poschodie. Na tom všetkom bola uložená vrstva zeme, dosť hrubá na to, aby tu mohli rásť veľké stromy.
Vonkajšie múry boli zhotovené z ploských kamenných dlaždíc ktoré boli obložené glazúrovanými tehlami s ornamentmi a reliéfmi bojovníkov, levov a drakov. Podlažia sa dvíhali do výšky terasovité a spájali ich široké schodištia, vykladané farebnými dlaždicami. Na najvyššom podlaží bola hustá vegetácia potok a vodopád. V celej oblasti bola zriadená kanalizácia. Opevnenie Babylonu: obklopovali ho hradby-šírka prvej bola 7,00 metrov, druhej 7,80 metra, tretej 3,30 metra ; před prvou vonkajšou bola priekopa. Prvá hradba bola z nepálených tehál, druhé dve z pálených. Veže, ktorými bola opevnená vnútorná hradba, mali štvorcový pôdorys so stranou 8,36 metra, vzdialené od seba boli 44(!) metrov.Takýchto veží Koldewey 15, no je možné, že ich spolu bolo okolo 360.

* Objem vonkajšej hradby mal zhruba 11 až 15 miliónov kubických metrov. Keby sme pospájali tely vedľa seba po šírke, dostali by sme pás dlhý 500 až 600 tisíc kilometrov, takže by sme ním 12 až 15-krát opásať zemeguľu okolo rovníka! Keby sme ich zoradili za sebou užšou stranou, dostali by sme takých pásov 25 až 30!

Celá stavba bola tak majestátna, že v každom, ktorý ju videl zanechala hlboký dojem…

,, …záhrada tvorí štvorec a každá jej strana meria 4 plethrá -pribl. 120 metrov, drží sa na klembách , spočívajúcich na podstavcoch z kvádrov, postavených na seba ako kocky. Podstavce sú vyplnené hlinou, takže v nich môžu rásť aj najvyššie stromy. Najvyššia plošina má stupňovité terasy a na týchto terasách sú špirálové čerpadlá, ktorými určití robotníci neustále čerpajú vodu z Eufratu… “
-Strabón

,,Visutou sa nazýva záhrada, ktorá má rastliny vysoko nad zemou a vznáša sa do vzduchu…Toto je jej opis. Predovšetkým sú tu kamenné stĺpy, ktoré nesú váhu celej stavby; ich ozdobné päty tvoria pod stavbou dvoranu alebo kolonádu. Na nich ležia palmové trámy, oddelené od seba len úzkou medzerou; toto drevo je jediné, čo pri zvlhhnutí nenapučí, a keď vyschne, znova sa narovná…Na tieto trámy je množstvo hliny v ktorej sú zasadené širokolisté a iné stromy, ktoré sa pestujú v záhradách, ako aj rôzne kvetiny rozmanitých drhov - proste všetko, čo je očiam príjemné a jazyku lahodné…“

,,…aj keď ich iné stavby prekonávali veľkosťou a nákladnosťou, visuté záhrady nad nimi vynikali: po prvé, originálnosťou, jedinečnosťou myšlienky, v ktorej sa zrodili; po druhé, technickou odvážnosťou stavby a dômyselnosčťou čerpacieho zariadenia; a po tretie, krásou.“

,,…na pilieroch, tiahnúcich sa, pravda, na štyri strany, vznášali sa vo vzduchu Semiramidine záhrady. Asi tak vyzerala kolonáda, predlžujúca hradby “Južnej pevnosti“, ktorá niesla stupňovité terasy s palmovým hájom a sadom cyprusov, v ktorom šumeli fontány a leskli sa strieborné vázy s hviezdicovými sasankami. Uprostred si môžeme vykúzliť altánok pokrytý čiernymi, orandžovými, modrými, zlatými a zelenosivými kachličkami, “Dom radosti a pôvabu“, v ktorom načúva tónom flautistiek a veršom básnikov sama Semiramis, oblečená do hodvábneho rúcha posiateho drahými kameňmi a ovievaná vejármi z pštrosích pier v rukách ebenových otrokov z Etiópie…“ Do dnešného dňa sa vedú hypotézy o tom, či visuté záhrady dala postaviť kráľovná Semiramis. Táto postava zostáva nevyriešenou hádankou pre historikov a archeológov. Vlastne sa ani nevie, čo bola Semiramis zač. Od Diodora máme dve verzie jej životopisu: jednu mýtickú, tú odpísal od Ktésia Knidského, a jednu reálnu, odkopírovanú od Athénaia.

Diodóros rôzne verzie komentuje iba lakonickým: “Tak si odporujú správy dejepiscov o Semiramide.”Kráľovná menom Šammuramata panovala v rokoch 810-806 pred n. l. Hérodotos spomína jednu Semiramidu, ktorá žila okolo r. 750 pred n. l. Aj spoluvládkyňu kráľa Belocha (s veľkým B – on sa tak volal) z konca 8. st. pred n. l., Atossu, nazývali Semiramidou. Takisto je možné, že Semiramis je druhé meno Nabukadnesarovej manželky Nitoris. Všetky domnienky môžu byť rovnako správne – a rovnako nesprávne. Žiadny súveký záznam sa o Semiramide v spojitosti s visutými záhradami nezachoval.

Robert Koldewey (1855 – 1925), nemecký vedec, vyštudoval archeológiu, architektúru a dejiny umenia. Vo svojich 44 rokoch dostal ponuku od riaditeľa berlínskych múzeí a 1. marca 1899 sa pustil do trosiek Babylonu. Vykopal ho za devätnásť rokov a svoje vykopávky popísal v knihe Vzkriesený Babylon.
,,Začiatkom roku 1900 Koldewey zistil, že jeho robotníci vykopávajú nie druhý, ale tretí pás hradieb okolo Babylonu…“
–úryvok z knihy V. Zamarovského